Životné hodnoty, alebo čo je pre nás dôležité

Spolu s Abrahámom Maslowom sa spája pyramída hodnôt. Verím, že niektorý text bude o jeho živote a diele, takže teraz len krátko. Pyramída hovorí o hierarchií ľudských potrieb. Úplne dole sú fyziologické potreby (ako je dýchanie, či prijímanie potravy). Potom je potreba bezpečia a istoty (zdravie, rodinné zázemie, láskavý vzťah a práca). O stupienok vyššie je potreba lásky, prijatia a spolupatričnosti (priateľstvo, vzťah a niekam patriť). Nad tým je potreba uznania a úcty. Čo by málokto čakal a tipoval, je potreba realizácie (málokedy vnímame prácu ako realizáciu, skôr ako nástroj k zabezpečeniu). Sebarealizácia je o raste. A úplne na vrchole sú duchovné potreby (zmysel).

Čo je zaujímavé, tak je potrebné naplnenie nižších potrieb, aby sme mohli prejsť k vyšším. Už v Grécku platilo, že kto sa chcel venovať filozofií, nesmel byť hladný a kto politike, musel byť zabezpečený… Naplnenie nižších potrieb je dôležité pre naplnenie vyšších. Asi ťažko si vychutnáte operu, keď nemáte zaplatené účty. Ťažko nájdete pokoj, ak nemáte prácu. A je ťažké sa sústrediť, ak ste hladní…

Okrem Maslowa treba spomenúť aj Frankla. A to z dvoch dôvodov. Jednak je to členenie hodnôt na tvorivé, zážitkové a postojové. Už to nie je o túžbach a potrebách, ale o aktivite (tvorivosť), prežívaní (zážitok) a hodnotách (postoj). Okrem toho je Frankl zaujímavý pre zmysel – prečo to všetko?

Ďalší úlomok dôležitý pre dnešnú tému je dielo Xaviera Amadora. On sa zaoberá motiváciou ľudí, ktorí liečbu ako takú odmietajú, pretože z rôznych dôvodov nevnímajú svoj zdravotný problém. Liečba je vtedy postavená na iných dôvodoch (než uzdravenie). V každom prípade, sú hodnoty, vďaka ktorým to možné je. Je to iná podoba hľadanie odpovede na otázku prečo?

Maslow, Frankl a Amador svojimi dielami vytvorili tri také oporné body, medzi ktoré možno vsadiť dnešnú tému – životné hodnoty. Od jednoduchých potrieb, až po samotný zmysel.

Čo je to hodnota?

Zamysleli ste sa niekedy nad samotným slovom a významom slova hodnota? Toto slovo v modernom význame ako prvý použil Rudolf Hermann Lotze. On vo svojom diele nadviazal na Leibniza a takto by sme mohli pokračovať až k Platónovi :). Dôležité je však to, čo hovorí. Hodnota ako taká je všeobecná a objektívna. Pre jednotlivca má osobitý význam. A je spojená s túžbou a správaním. Je všeobecná a objektívna – poznajú ju všetci a poznajú jej hodnotu. Pre jednotlivca môže mať však oveľa väčšiu (subjektívnu) hodnotu. A ľudia po nej túžia, čo sa často prejaví aj v správaní (keď ide napríklad o vlastnosť, alebo črtu). Možno ešte dodať, že nemusí byť materiálna.

Prečo po nej túžime

Asi najvýraznejším rysom hodnoty je význam a teda túžba. Akú hodnotu by mala hodnota, ak by nikto po nej netúžil a o ňu nestál?

Môžeme hovoriť o všeobecnosti a objektívnosti hodnoty z hľadiska toho, že musí spĺňať určitú normu. Predstavme si pre zmenu konkrétnu vec ako hodnotu. Musí spĺňať určité kritéria a nároky a má určitú cenu.

Warren Buffet hovorí, že cena je to, čo zaplatíme a hodnota to, čo dostaneme. Cena sa odvíja od ponuky a dopytu. A môže byť oveľa vyššia, než skutočná hodnota. Ale môže to byť aj naopak, že konkrétny predmet hoci stál málo, má pre nás oveľa vyššiu cenu, než je jeho trhová. A preto by sme ho nikdy nepredali. Hodnota z pohľadu ekonómie, je preto len malou časťou samotnej hodnoty.

Hodnota v rôznom šate

Môžeme tiež hovoriť o kultúrnych hodnotách. Tá istá vec môže mať inú hodnotu v rôznych kultúrach. Možno tak hovoriť aj o hodnotách spoločnosti, národa a spoločenstva a v neposlednom rade rodinných hodnotách – to čo sa za hodnotu považuje v národe, v spoločnosti či v spoločenstve. S hodnotou sú potom spojené aj normy, zvyky a rituály – čo sa patrí, robí a ako to má celé prebehnúť a vyzerať. A nemožno zabudnúť na estetické hodnoty.

O hodnotách však možno hovoriť aj v kontexte náboženstva, či politiky.

Najčastejšie však hovoríme o hodnotách v kontexte etiky a morálky (čo sa patrí), psychológie a psychiatrie (ako to na nás vplýva) a filozofie (zmysel a hierarchia – význam a zmysel). Treba tiež spomenúť svet ideí (Platón) a etiku – umenie dobrého života (Aristoteles).

O hodnote tak možno hovoriť v rôznych rovinách. Nakoniec však vždy skončíme pritom, ako sa prejavuje v našom, živote, ako na nás vplýva a aký je jej prínos.

Životné hodnoty

Po takomto pestrom úvode sa dostávame k dnešnej téme – životným hodnotám. Najprv vo všeobecnosti a potom aj v terapií. Podkladom nám bude kniha od Jenny LeJeune a Jasona B. Luoma – Životní hodnoty v terapii.

Obidvaja autori svoje dielo ponúkajú na podklade ACT, čo je terapia prijatia a záväzku (acceptance and commitment therapy). To čo bude uvedené nižšie, však nájde uplatnenie bez ohľadu na (terapeutický) smer a naše hodnotové ukotvenie. Základom je predsa vždy dobrý rozhovor o hodnotách a v neposlednom rade o kvalitne prežitom živote.

Ako sa mení náš pohľad

K ACT preto len krátko. Ide o formu behaviorálnej a kognitívnej experimentálnej psychoterapie, ktorá kladie dôraz na jazyk a poznanie. A teraz jednoducho. Verí, že vďaka jazyku a poznaniu je možné meniť aj správanie. Kladie dôraz na to, aby sme rozlišovali medzi tým, čo sa stalo a čo si o tom myslíme. Samotné myslenie mení náš pohľad na to, čo sa stalo. A kladie dôraz na riešenie problému. Pretože keď odstránite príčinu (problém), odstránite aj následok. Kladie dôraz na človeka, aby bol schopný a ochotný sa meniť. Vtedy možno meniť aj zabehnuté vzorce správania, zvyky či rituály.

Otázky ktoré vedú k hodnotám

So Stevenom C. Hayesom sa spája teória vzťahového rámca, ktorá našla uplatnenie aj v terapií prijatia a záväzku. Teória vzťahového rámca sa zaoberá vzťahom medzi jazykom a skutočnosťou. Jazyk je nástrojom komunikácie. Hovoríme o svojej skúsenosti. A je tiež nástrojom poznania a tím aj spoluvytvárania skúsenosti. Poznanie, to sú otázky a tie pomáhajú hľadať odpovede a spoznávať hodnoty. Preto je dôležité jazykom sa zaoberať. Príde nám to ako niečo abstraktné. Avšak môžete si pod jazykom predstaviť myšlienky, spomienky a predstavy. A tak vďaka jazyku môžeme spomínať na to, čo bolo a poučiť sa z toho. Ale aj predstaviť si, čo raz bude, prípadne domyslieť do dôsledkov naše konanie. A v neposlednom rade, to čo sme vnímali ako fakt, podrobiť kritike. Dospieť tak k plnšiemu poznaniu a vďaka tomu sa rozhodnúť inak.

Hodnotám na stope

Ako často sa zamýšľame nad hodnotami? Na pracovisku je bežné, že sú stanovené firemné hodnoty, či týždenný plán. A v živote? Ak hodnoty sú dôležité pre našu spokojnosť, motiváciu a pre pocit zmyslu, potom je dôležité o nich hovoriť. Väčšinou sa nad hodnotami zamyslíme v okamihu, kedy je niektorá ohrozená, alebo o ňu prídeme. Ako často znovu túžime po zdraví, keď oň prídeme… alebo mať aspoň trochu času byť s niekým, kto tu už nie je. Veľa vecí vtedy ide bokom. Dokonca aj práca. Práve vtedy začneme premýšľať nad zmyslom hodnôt, nad ich usporiadaním a hierarchiou. Hodnoty rozhodujú o tom, ako prežijeme svoj život a v terapií rozhodujú o tom, či bude úspešná. Aj pacient hľadá svoje prečo. Hlavne ak musí zmeniť návyky a pracovať na sebe.

Vo všeobecnosti a v snahe zjednodušiť to, sú hodnoty o tom, ako a prečo žijeme. Aký je náš život, kam smeruje? A či žijeme svoj život.

Túžiť po hodnote

Výber a sloboda sú pri hodnotách dôležité. Ak si ľudia sami a dobrovoľne vyberú, potom si za tím idú. Ak sa nevedia s hodnotou stotožniť, potom im chýba motivácia. Ak máme za hodnoty bojovať, potom musíme chápať, prečo sú pre nás dôležité a prečo sme si ich vybrali. V terapií je to dôraz na to, aby cieľ terapie korešpondoval s hodnotami človeka. Potom bude mať aj motiváciu podniknúť potrebné kroky. Po hodnotách máme túžiť, preto je dôležité aby sme si ich vyberali slobodne. Potom máme aj motiváciu sa o ne snažiť. V terapií je to často snaha skôr ukázať čo najviac možností, než človeka zamerať na jednu konkrétnu hodnotu. To prečo nemusí byť predsa jeden jediný dôvod. Môže tam byť viac dôvodov. Dôvody (hodnoty) môžu mať rôznu dôležitosť. Čím viac možností, tým lepší výber a čím lepší výber, tým viac dôvodov snažiť sa niečo dosiahnuť (a zmeniť).

Hľadať hodnotu

Už sme naznačili dôležitosť jazyka pre hodnoty a ich utváranie. Jazyk je dôležitým nástrojom pre kladenie otázok. A sem patrí aj otázka po zmysle. Mnohí ľudia žijú tak, akoby život zmysel nemal. Spoznať zmysel je však cestou k hodnotám, ktoré by nás naplnili, pretože korešpondujú s tým, čo máme robiť. Zmysel je takým plánom pre náš život. Môžeme sa snažiť naplniť život kde čím. Je to veľmi namáhavé, často minieme svoj cieľ a ani ten pôžitok nie je taký, akoby mohol byť. Iné je to v prípade, ak sú to naše hodnoty – ak korešpondujú s našim životom. Je to cesta prakticky na istotu – ideme si za svojím. A to nás naplní, pretože potom naozaj túžime. Tá námaha má byť spojená s poznaním toho, čo je našim poslaním a s prácou na sebe. Vždy je to o tom – za niečím ísť a niečo pre to urobiť, vrátane práci na sebe. Rásť nielen odborne, ale aj ľudsky.

Hodnoty sú oporou

Hodnoty sú pre nás oporou. Sú takým tím stabilizujúcim prvkom. Myšlienky sa môžu zmeniť a pocity vyprchať. Ale hodnoty sú trvalejšie. Aj tie sa môžu zmeniť, ale ak boli precízne spoznané a vybrané, potom sú trvalé a len tak sa nezmenia. A niektoré pretrvajú aj celý život. Sú našou oporou. Často nám dávajú silu, keď sa objavia čierne myšlienky a pocity frustrácie. Byť verný sám sebe a zachovať si svoju tvár.  Hodnoty nás motivujú ísť za svojím a vytrvať. Dávajú zmysel nášmu snaženiu. A fungujú aj v terapií. Ak sa človek posúva k hodnotám, ktoré sú pre neho dôležité, potom pracuje na sebe a ak treba, zatne zuby. Má zmysel. Hodnoty dávajú snahe pacienta, skúsenostiam a zručnosti terapeuta, ale aj prípadnej liečbe tabletkami určitú váhu. Je dôležité hovoriť o hodnotách a hovoriť o nich čo najjednoduchšie.

Sprevádzať k hodnote

Pri terapií je terapeut často v pokušení poskytnúť priamu odpoveď. Lepšie je však nechať človeka, aby k nej dospel sám. Rovnakým pokušením je poukázať na konkrétnu hodnotu. Ale lepšie je poukázať na rôzne hodnoty. Nech si vyberie sám. Je to v duchu poskytnúť slobodu a ponechať voľbu. Zamerať sa na hodnotu, ktorú si vyberie sám a ktorá bude vhodná pre motiváciu. Aj pre nás v živote je najlepšie vybrať si v pokoji a vybrať si z čo najväčšieho spektra.

Rásť cez bolesť

Často sa snažíme vyhnúť bolesti a utrpeniu. Na jednej strane je extrém vyhľadávať utrpenie a na druhej neuľaviť od bolesti, ak je to možné. Je však pre nás ťažké hľadať v tom stred. Väčšinou siahneme po tabletke pri prvej bolesti a tak sa snažíme vyhnúť akejkoľvek bolesti. Aj terapia sa často zaberá na potlačenie všetkých príznakov ochorenia. A ďalšie tabletky nasadíme, aby sme potlačili vedľajšie účinky tých prvých tabletiek. Vzniká tak dojem, že ochorenie, či problém vlastne neexistuje. A tím aj motivácia pacientov často ide do stratena. Čo má byť motiváciou, ak vlastne žiadny problém nemám (nevidím)? A jediný výkon podá náš organizmus pri vstrebaní látok z tabletky. Pomáhať od bolesti je dôležité. A pomáhať aj pri riešení problémov. Ale nad tým sú hodnoty a zmysel. Viesť človeka k tomu, aby ho motivovala hodnota, nie odstránenie bolesti, či riešenie dôsledkov bez riešenia príčiny. Môže to znieť provokatívne, ale pre niekoho bolesť nemusí byť prioritou…

Rozšíriť obzor

Mnohí ľudia pri zdravotných problémoch a problémoch v živote sa ocitli akoby pred múrom. Majú pocit, že nemajú riešenie. Alebo že majú len jedno riešenie, teda jedinú možnosť. Preto veľkým darom a obohatením je ukázať im rôzne možnosti. Pomôcť im spoznať možnosti, prebrať riziká a z tejto palety si potom sami vyberú. A budú si za tím stáť. Učiť ľudí spoznávať hodnoty a naučiť ich rozlišovať, je často tím najväčším obohatením a vkladom do ich budúcnosti. Pretože v budúcnosti sa vďaka tomu môžu vyhnúť mnohým problémom. Ale môžeme to prijať ako výzvu sami pre seba. V dnešnej dobe rôznych hoaxov a dezinformácií, je investícia do kritického myslenia a vôbec do premýšľania nesmierne dôležitá. A korešponduje to aj so snahou terapeuta postaviť človeka na nohy. Jedného dňa sa väčšina pacientov uzdraví…

Byť otvorený pre niečo nové

Hovorili sme, že hodnoty sú stabilné a dávajú oporou. Avšak spoznávať hodnoty a žiť v ich živote, zoči voči rôznym prekážkam, to všetko na nás kladie pred výzvu byť pružný. Myslí sa tím byť tvorivý, kreatívny a odolný. Zachovať si svoje hodnoty a svoju tvár, často vyžaduje veľa ohybnosti. O psychopatológií sa hovorí ako o stereotype, nepružnosti a rigidite. A to nechceme. Hodnoty majú byť naším základom, na ktorom postavíme svoj život. Základy musia byť pevné. Ale to čo je na nich postavené, už pevné nemusí byť a niekedy je dôležité, aby nebolo. Mnohé stavby práve v snahe odolať tlakom sa hýbu. Čím vyššia stavba, tým viac sa vychyľujú. Pohyb a pružnosť je kľúčom k tomu, aby nespadli a teda boli pevné. Ale pevné sú vďaka pevným základom (hodnotám).

Ísť hodnote naproti

Predstavte si štyri kruhy, ktoré sa v jednom bode pretínajú. Tam kde sa pretínajú, to je všímavosť a prijatie. A tie štyri kruhy sú súčasný okamih (prežívať prítomnosť), defúzia (rozlišovať myšlienku od reality), ochota (ponechať voľný priebeh) a pružná zmena pohľadu (prekračovanie seba a svojho pohľadu). Všímavosť (čo sa deje) a prijatie (nových skutočností), je cestou ako si zachovať pružnosť a brániť svoje hodnoty, prípadne ich upraviť a zmeniť.

Na začiatku je ochota sa otvoriť novým možnostiam. Ak veci prijímame, potom s nimi prestávame bojovať. Šetríme energiu na niečo dôležitejšie. Zápas nás často odvádza od podstaty. Prestaneme žiť svoje hodnoty a pohltí nás boj. Časom aj zabudneme, prečo vlastne bojujeme. Súčasný okamih, to je učiť sa z vlastnej skúsenosti a schopnosť sústrediť sa na prítomnosť – na to, čo sa teraz deje, pretože to je teraz, raz to bude minulosť a bude to ovplyvňovať budúcnosť. Defúzia nám pomáha rozlíšiť myšlienky a skutočnosť. A bráni tomu, aby sme myšlienkou menili to, čo sa skutočne stalo. Je to koniec života v ilúzií, či vo vlastnom virtuálnom svete. Oveľa pragmatickejšie je chrániť svoje hodnoty. A zmena pohľadu – ak sa pozrieme na vec zo širšieho spektra, možno predsa nájdeme niečo lepšie a plnšie. Išli by sme sami proti sebe, ak by sme to ignorovali. Zmena ktorá nás posunie, je dobrá zmena.

Rozprávať sa o hodnotách

Jenna LeJeune a Jason Luom nakoniec vo svojej knihe vedú terapeutov k tomu, aby hneď na začiatku viedli s ľuďmi rozhovor o hodnotách. Hodnoty im pomáhajú vnímať vec komplexnejšie. Hodnoty im pomáhajú pozrieť sa na problém s odstupom a vnímať nové možnosti. Pomáhajú im ujasniť si, čo naozaj chcú a potrebujú. Stanú sa ich motiváciou pre napredovanie. Často pri tom využívajú veľmi praktickú hru s kartami, na ktorých sú napísané rôzne hodnoty. Človek v jednotlivých kolách dá bokom jednu kartu. Až nakoniec ostanú tie hodnoty, ktoré sám vníma ako dôležitejšie. To mu uľahčí zorientovať sa v sebe. Na začiatok je to dobrá pomôcka. Možno však siahnuť aj po dotazníku, ktorý pomáha spoznať a rozlíšiť hodnoty. A používajú aj vizuálne cvičenie – Príjemné miestečko. Predstavte si niečo príjemné, zo svojho života. Často je to spojené s niečím, čo má pre nás hodnotu. Tak čo to bolo? Čo bolo pre nás tak príjemné a cenné, že na to radi spomíname? Čo nás potešilo?

.

Hľadať hodnoty je aktívny proces. Preto neprekvapí, že pre úspech terapie je potrebné, aby pacient pracoval na sebe. Bez jeho vkladu to nepôjde. Mnohí chcú len tabletku. Prípadne si myslia, že za peniaze si to „odmaká“ terapeut a oni sa zvezú. Alebo postavia terapeuta do pozície bútľavej vŕby, ktorá im však nesmie hovoriť do života. Ale tak to nefunguje…

Kniha Životní hodnoty v terapii  patrí k tým odbornejším. Moje priblíženie ich diela je skôr mojou snahou podať ho čo najširšej skupine ľudí, pretože hodnotami žijeme všetci a hľadáme tie svoje, pre ktoré sa oplatí žiť a zomierať. Napriek tomu knihu možno čítať  a brať ako návod k hľadaniu vlastných hodnôt. Napriek odbornosti je zrozumiteľná. Ponúka veľa praktických cvičení a príkladov z praxe. A ak ste terapeutom, tak aj veľa praktických rád do sprevádzania.

Základným posolstvom však je, že ak človek spozná svoju odpoveď na prečo, nájde aj silu k tomu ako. Ale aby to bolo možné, musí byť ochotný niečo zniesť a niečo preto urobiť. Terapeut je tu skôr sprievodcom a radcom, ktorý s istým odstupom pomáha zorientovať sa a nájsť cestu. Najväčšia polemika však ostáva visieť vo vzduchu. Kedy zasiahnúť a kedy nie. Niektoré hodnoty ktoré si človek sám vyberie a ktoré ho ženú dopredu, sú deštruktívne. A minimálne ich treba pomenovať ako deštruktívne. Pretože terapia nie je len o sprevádzaní, ale aj o uzdravení. Terapeut nie je kamarát, ktorý na všetko bude súhlasne kývať hlavou. Okrem toho, naozaj dobrý kamarát – ak mu na Vás záleží, nemá problém povedať Vám že robíte hlúposť. Pokiaľ niekoho ženie dopredu hodnota, ktorá je deštruktívna, potom to treba pomenovať…

Tomáš Hupka

Jenna LeJeune je prezidentkou Psychiatrickej kliniky v Portlande. Pomáha ľuďom hľadať zmysel v ich živote.

Jason B. Luoma je riaditeľom Psychiatrickej kliniky, výskumného a vzdelávacieho centra v Portlande. Pracuje ako vedec. Dnes sme si priblížili ich spoločné dielo, knihu Životní hodnoty v terapii.

 Zdroj fotografie:

www. success. com