Malý klamár veľkého nechytí

Zreformovať systém naštrbený lžou, korupciou a nezákonnosťou nemožno využitím lží, úskokov a rôznych zákonne sa tváriacich nezákonných fínt.

Patrím k tej skupine kolegov, právnikov, ktorí si reformy v justícii, štátnej správe, polícii a inde, želajú viac ako čokoľvek iné.

Ale keďže pohybovanie sa  v týchto systémoch na každodennej báze úzko súvisí s mojím živobytím a teda aj kvalitou práce a pracovných, ale aj životných podmienok, želám si reformu skutočnú, nie len kozmetické úpravy. Napichanie systému  „botoxom“, ktorý po čase vyprchá a bude sa na nás škeriť ešte odpudivejšia realita, než pred zákrokom, nie je reformou.

„Reformné“ zásahy a snahy ministerstva spravodlivosti, ale aj  iných, považujem za zlé. Jednoznačne zlé. A keďže prebiehajú za zavretými dverami, v skrátených legislatívnych konaniach, pripomienkové konania, odborné diskusie k nim sú a priori vylúčené, alebo obmedzené natoľko, že nepreniknú do povedomia odbornej a už vôbec nie laickej verejnosti.

Laickej verejnosti je predkladaná existencia údajnej vízie a prepracovanej koncepcie, ktorú si reformátor presadzuje, a kritické hlasy sú verejnosti vykresľované ako hlasy tých, ktorí sú odporcami akejkoľvek reformy a sú za zakonzervovanie zlého stavu v justícii, na prokuratúre na polícii a veľmi túžia po tom, aby to zostalo po starom.

Jeden novinár z týždenníka Týždeň podporujúci a chváliaci kvalitné reformy ministerky spravodlivosti začal svoj prejav slovami “ ja sa do práva veľmi nerozumiem, ale…“

Ale to, čoho sme svedkami v skutočnosti pre mňa znamená, že všetko je po starom. Posty sa obsadzujú našimi ľuďmi a to bez akéhokoľvek začervenania sa a bez zásadnejšej kritiky mainstreamových médií, dokonca aj tých, ktoré sa radi označujú za nezávislé. Ale veď práve tú pesničku, že naši ľudia sú vždy tí najlepší, lebo sú naši a teda držia s nami v našich reformách, nám tu už toľko omieľala každá novozvolená garnitúra, že ju môžeme pokojne zaradiť medzi obohraté platne.

Zámerné klamanie a zavádzanie verejnosti pri vystúpeniach najvyšších predstaviteľov štátnej správy v médiách, je nielenže neetické, je protizákonné. Je totiž neprípustné, aby výkon štátnej správy bol založený na šírení lží.

V kontexte masívneho využívania skrátených legislatívnych konaní  pri tak zásadných veciach, ako je zmena Ústavy SR, vyznieva tragikomicky výrok ministerky o tom, že k zmene podmienok vo väzbe a skráteniu kolúznej väzby je potrebné dodržať riadny legislatívny proces. Bez ohľadu na to, koho záujem predložený zákon sleduje, alfou a omegou právneho štátu je dodržanie zákonom stanoveného legislatívneho procesu.

Občania tohto štátu sú roky rokúce svedkami jeho sústavného porušovania, a u vlády, ktorá konečne sľubovala zmenu, táto prax nadobudla až obludné rozmery. Od tejto vlády sme toto nečakali.

Opakovane vo svojich blogoch poukazujem na to, že pri reformách sa s občanmi, profesijnými združeniami, odborníkmi nekomunikuje férovo.

V blogu z  28.2.2021 https://dennikn.sk/blog/2288968/advokat-si-pytal-60-tisic-na-ovplyvnovanie-sudu-co-ty-na-to-benatska-komisia/?ref=pop som poukázala na verejné vyjadrenie pani ministersky spravodlivosti z 23.2.2021, že sa vo veci odňatia disciplinárnej právomoci advokátom, (ktoré je v rozpore s programovým vyhlásením vlády a je útokom na nezávislosť advokácie na Slovensku), obrátila na Benátsku komisiu.

Čitateľom blogu som poukázala na konkrétne fakty, z ktorých jednoznačne vyplýva, že toto vyhlásenie bola jednoznačná lož. Stále si môžete pozrieť na stránke Benátskej komisie, že sa na ňu ministerka neobrátila. V tomto blogu som stručne poukázala na postup práce a procedúry pred Benátskou komisiou, ktorá posudzuje buď už prijaté návrhy zákonov, alebo pripravené ucelené návrhy, či tieto nenarušia princípy právneho štátu.

O tom, že pani ministerka spravodlivosti vo februári vedome zavádzala verejnosť svedčí jej  list zo dňa 3.5.2021, v ktorom  oznamuje predsedovi Slovenskej advokátskej komory, že sa plánuje obrátiť na Benátsku komisiu a žiada stanovisko komory. Nie však ku komplexne vypracovanému návrhu zákona k témam, ku ktorým žiada zaujať stanovisko, ale k dvom, nazvem to, „kvízovým“ otázkam.

Nemám ambíciu posudzovať, či je vôbec možné pri znalosti faktov o práci tejto komisie, myslieť vážne, že jej takéto otázky štátny orgán chce položiť. Mojou ambíciou je poukázať na to, že fabulácia je systematicky využívanou pracovnou metódou tejto vysokej predstaviteľky štátnej správy.

A bezohľadnosť a necitlivosť pri zasahovaní do fungovania štátu a štátnych, ale aj samosprávnych orgánov.

Pani ministerka spravodlivosti je sama advokátkou, a hoci má pozastavený výkon advokácie musí vedieť, že dňa 11.6.2021 sa bude konať konferencia advokátov, ktorá predurčí fungovanie samosprávy na najbližšie 4 roky, minimálne vo vzťahu k zvoleným členom orgánov samosprávy. Zorganizovanie takejto konferencie nie je lacnou záležitosťou.

Napriek tomu, bez diskusie s advokátmi, v tichosti hodí do pléna rozbušku zabalenú do listu predsedovi komory o tom, aké otázky chce položiť Benátskej komisii, kde sa medziiným pohráva nielen s odhaleným zámerom odňať advokátom disciplinárnu právomoc,  ale aj so samotným rozbitím advokátskej komory ako takej. Zarážajúca nie je len neodbornosť  v prístupe, ale aj neférovosť jej  počínania voči všetkým advokátom.

Podľa § 56 odsek 1 Zákona o advokácii je disciplinárnym previnením advokáta zavinené porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona a predpisov komory. Disciplinárnu zodpovednosť nesie aj advokát s pozastaveným výkonom advokácie. Poslaním advokácie je napomáhať v uplatňovaní princípov právneho štátu, ústavných práv fyzických a právnických osôb ( §1 odsek 1 zákona). Advokát musí vystupovať tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu (§ 18 odsek 3 zákona). Podľa § 14 odsek 1,2 Advokátskeho poriadku prijatého konferenciou advokátov 10.6.2017 sú advokáti povinní správať sa navzájom zdvorilo a rešpektovať oprávnené záujmy iných advokátov. Vyjadrenie advokáta nesmie byť vedome nepravdivé.

Podľa § 25 odsek 4 Advokátskeho poriadku je advokát povinný presadzovať záujmy komory a jej členov vo verejnom a občianskom živote.

Milí čitatelia, potom, ako ste si mohli vypočuť rôzne výhrady voči pani ministerke v parlamente, môžete si urobiť názor o počínaní pani advokátky na poste ministerky spravodlivosti napríklad vo vzťahu k vyššie uvedenému sami.

Viem, že verejnosť pobúrili a poburujú účinkovania niektorých advokátov pri obhajobách alebo  zapletených do korupčných škandálov. Bez snahy obhajovať ich počínanie, musím zdôrazniť, že tí nevystupovali ako predstavitelia štátnej správy a svojimi krokmi nemali moc zmeniť zákony Slovenska tak, že by ohrozili princípy právneho štátu.

Žiadna lož nikdy v nikom nevzbudila dôveru. Ak máme dôverovať reformám, ktoré otrasú celým systémom, bez dôvery v poctivosť a čestnosť v prístupe reformátora to nejde.