Od septembra budeme mať povinné škôlky. Zvládneme to?

Zásadná, dôležitá a neľahká výzva

Uvedenie povinného predprimárneho vzdelávania do praxe je zásadnou, dôležitou a neľahkou výzvou. Zásadnou preto, lebo štát sa rozhodol, že od všetkých rodičov 5-ročných detí bude vyžadovať, aby tieto deti navštevovali materskú školu.

Dôležitou preto, že v Európe dlhodobo patríme medzi krajiny s najnižšou mierou účasti detí na predprimárnom vzdelávaní (vzdelávaní pred základnou školou v škôlkach).^[1] Obzvlášť alarmujúca je nízka účasť detí so spomínanými znevýhodneniami,^[2] pričom vieme, že práve v ich prípade môže mať navštevovanie materskej školy zásadný vplyv na ich neskorší úspech vo vzdelávaní a na trhu práce. Ide totiž o jeden z najefektívnejších nástrojov inklúzie – ak je predprimárne vzdelávanie dostupné a kvalitné, dokáže eliminovať niektoré neskoršie neželané problémy a výdavky spojené s ich riešením.^[3]

A napokon neľahkou preto, lebo na Slovensku predstavuje predprimárne vzdelávanie z pohľadu spravovania alebo financovania dlhodobo nedostatočne rozvinutý segment vzdelávacieho systému. Navyše, okrem pretrvávajúcich systémových nedostatkov zdedilo súčasné vedenie ministerstva narýchlo a nie veľmi kvalitne[4] pripravené zmeny zákonov, prostredníctvom ktorých sa má povinné predprimárne vzdelávanie zaviesť.

Treba oceniť, že napriek počiatočnému a relatívne dlho trvajúcemu otáľaniu ministerstvo školstva napokon nepristúpilo k odloženiu implementácie tohto opatrenia. Ďalším pozitívom je, že prostredníctvom už prijatých alebo pripravovaných novelizácií zákonov sa podarilo, respektíve by sa mohlo podariť, aspoň čiastočne odstrániť niektoré nedostatky pôvodného nastavenia. Tie sa týkajú najmä kapacít, spádovosti a financovania vo vzťahu k deťom so špeciálnymi potrebami.[5]

Inkluzívna reforma na neinkluzívny spôsob

Znamená to teda, že nedostatky sa podarilo vychytať a že spustenie povinnej škôlky bude bezproblémové? Žiaľ, odpovede na nižšie uvedené otázky naznačujú, že nie. Poukazujú totiž na pretrvávajúce slabé miesta stále značne neinkluzívneho nastavenia predprimárneho vzdelávania.

1. Budú miesta v materských školách rovnako dostupné pre všetkých predškolákov?

Pravdepodobne nie. Ministerstvo síce informácie o aktuálnom stave kapacít nezverejňuje, ale údaje zo schváleného Plánu obnovy aj po zohľadnení zazmluvnených (avšak ešte nie vybudovaných) miest z eurofondov hovoria o 1 800 až 2 800 5-ročných deťoch bez miesta v materskej škole v obci ich pobytu – v prípade, že ich účasť v materskej škole nemá ísť na úkor mladších detí.^[6]

Tlak na kapacity by mala čiastočne zmierniť najmä navrhovaná možnosť absolvovať povinnú škôlku aj v registrovaných nesieťových zariadeniach. Problémom však je, že presný počet miest v týchto inštitúciách nepoznáme a že nikto negarantuje, že miesta budú dostupné tam, kde ich najviac treba.

V praxi tak môže dôjsť k viacerým negatívnym scenárom:

1. Rodičia detí z obcí bez materskej školy, v ktorej sa nenachádza ani nesieťové zariadenie a ktorí nebudú chcieť vzdelávať svoje deti doma, budú nútení zapísať svoje deti do materskej školy mimo svojej obce a v niektorých prípadoch pri dochádzaní prekonávať nemalé vzdialenosti.^[7] To môže mať negatívny vplyv na dochádzku detí.
2. Zvýši sa počet materských škôl s dvojzmennou prevádzkou. Už dnes je bežné, že niektoré deti navštevujú materskú školu iba na pol dňa (zvyčajne doobeda) a aj v rámci povinnej škôlky bude postačujúce, ak dieťa strávi v materskej škole aspoň štyri hodiny denne. Problémom v obciach s nedostatočnou kapacitou však bude, že deti budú nútené navštevovať škôlku „na striedačku“ – raz doobeda a raz poobede a ani v prípade záujmu rodičov ich dieťa v škôlke nebude môcť stráviť celý deň.
3. V obciach s materskými školami s nedostatočnými kapacitami predškoláci pravdepodobne vytlačia z materských škôl mladšie deti.^[8] Pritom len za minulý rok materské školy evidovali vyše 18-tisíc nevybavených žiadostí o prijatie z dôvodu nedostatku miesta.[9]

Doteraz ministerstvo problém kapacít materských škôl dostatočne neriešilo. Napríklad podpora zriaďovania materských škôl v priestoroch vysokých škôl nerieši akútny nedostatok miest tam, kde najviac chýbajú (okrem Bratislavy a Košíc).^[10] Ministerstvo mohlo radšej použiť viac zdrojov na cielenú pomoc obciam s akútnym nedostatkom miest, kde sa mohli prostriedky použiť napríklad na transformáciu tried základných škôl na triedy materských škôl. Alebo mohlo v spolupráci s okresnými úradmi v sídle kraja zabezpečovať lepšiu informovanosť a poskytovať metodickú podporu obciam pri eurofondových výzvach.

2. Prídu na zápis do materskej školy rodičia všetkých predškolákov?

Pravdepodobne nie, pretože časť rodičov sa nedozvie, že návšteva materskej školy je od septembra pre predškolákov povinná. Vyplýva to z tvrdení organizácií, ktoré sa venujú práci s marginalizovanými komunitami.^[11] Na celoštátnej úrovni totiž neprebieha žiadna informačná a osvetová kampaň. Vo verejnoprávnej televízii nenarazíme na spoty, ktoré by vysvetľovali kedy, prečo a za akých podmienok sa povinné predprimárne vzdelávanie zavádza. Ani informácie o tom, či sa nejaké osvetové aktivity diali alebo dejú na lokálnej úrovni, nie sú dostupné. Pritom ministerstvo školstva mohlo napríklad v spolupráci so ZMOSom a Úradom splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity pripraviť informačné letáky v rôznych jazykových mutáciách pre rodičov z marginalizovaných komunít, ktoré by mohli zriaďovatelia a riaditelia materských škôl či pracovníci komunitných centier rodičom distribuovať. Alebo mohlo vydať metodické usmernenie k tomu, ako v takomto type lokalít efektívne zorganizovať zápisy. Tiež mohlo vyčleniť zdroje na podporu spolupráce zriaďovateľov a riaditeľov materských škôl s lokálnymi mimovládnymi organizáciami, ktoré majú v oblasti predprimárneho vzdelávania bohaté skúsenosti a vedeli by byť v celom procese veľmi nápomocné.

3. Budú škôlku skutočne navštevovať všetci zapísaní predškoláci?

 Existuje veľké riziko, že nie. Najväčšie komplikácie možno očakávať práve pri deťoch so sociálnym a zdravotným znevýhodnením, ktoré by mali z participácie na predprimárnom vzdelávaní benefitovať najviac. Tie prvé budú mať s vysokou pravdepodobnosťou problém s dochádzkou, tým druhým zase hrozí, že budú neformálne vytláčané do individuálneho (domáceho) vzdelávania.

Je to dôsledok toho, že ministerstvo školstva nepristúpilo k odstráneniu viacerých bariér, ktorým tieto deti čelia. Zo skúseností Českej republiky,[12] ale aj zahraničných a domácich výskumov a projektov pritom jasne vyplýva, že odstránenie bariér predstavuje jeden z najdôležitejších krokov pre zabezpečenie účasti znevýhodnených detí na predprimárnom vzdelávaní.^[13] Na aké problémy budú teda rodičia a deti narážať?

Chýbajúca debarierizácia a nedostatok pedagogických asistentov. Fyzické bariéry v budovách škôl považuje za prekážku vzdelávania detí so špeciálnymi potrebami viac ako tretina riaditeľov bežných materských škôl (35,1 %).[14] Napriek tomu záväzok z Nultého akčného plánu inkluzívneho vzdelávania vyčleniť financie na debarierizáciu do dnešného dňa naplnený nebol. Počet pedagogických asistentov sa najmä vďaka európskym prostriedkom za ostatné roky síce zvýšil,^[15] to však neznamená, že asistenta bude mať každá škôlka, ktorá ho bude potrebovať. Tak ako v prípade základných škôl, ani v prípade materských škôl ministerstvo nezaviedlo mechanizmus spravodlivého a zmysluplného prideľovania zdrojov na pedagogických asistentov.

Výsledkom je, že školský zákon síce garantuje rovný prístup k vzdelávaniu a napĺňanie práv detí so špeciálnymi potrebami vo vzdelávaní,^[16] ministerstvo školstva však vo svojom manuáli zdôrazňuje, že ak spádová materská škola nebude mať vytvorené vhodné personálne, priestorové a materiálno-technické podmienky na vzdelávanie dieťaťa so špeciálnymi potrebami, nemusí ho na povinné predprimárne vzdelávanie prijať. To môže viesť k tomu, že rodičia detí so zdravotným znevýhodnením sa (ne)dobrovoľne rozhodnú vzdelávať svoje deti doma.

Zlá dostupnosť materských škôl. Pre niektoré deti z vylúčených komunít budú škôlky príliš ďaleko bez akéhokoľvek prístupu k dopravnému spojeniu, čo bude mať s vysokou pravdepodobnosťou negatívny dopad na dochádzku týchto detí. Zo 191 vylúčených osídlení mimo obce je štvrtina (48) takých, ktoré sú od najbližšej obce s materskou školou vzdialené viac ako 2 km. Priemerná vzdialenosť je 5,4 km.^[17] Problémy môžu mať aj ďalšie deti z roztrúsených osídlení po celom Slovensku. Riešením by mohli byť školské autobusy, ktoré by si obce mohli prenajímať vďaka prostriedkom z finančnej schémy ministerstva školstva. Ide opatrenie, ktoré je pripravené a napočítané v Nultom akčnom pláne inkluzívneho vzdelávania, k jeho realizácii však zatiaľ nedošlo. ^[18]

Neformálne poplatky. V materských školách existujú tzv. neformálne poplatky vo výške desiatok eur, ktoré materské školy vyberajú za účelom hradenia nákladov napríklad za hygienické potreby, posteľnú bielizeň a výtvarné pomôcky. Existujú aj tzv. dobrovoľné, avšak očakávané príspevky na triedny fond, voľnočasové a mimoškolské aktivity. Ako upozorňujú mimovládne organizácie, neuhradenie alebo omeškanie v uhradení týchto poplatkov môže viesť k stigmatizácii detí či dokonca k ich vylúčeniu z účasti na niektorých aktivitách.^[19] Štát dlhodobo tento problém nerieši a nijako sa k nemu nevyjadruje ani vo svojich aktuálnych usmerneniach. Zriaďovatelia pritom začnú na predškolákov od nového školského roku dostávať vyšší príspevok od štátu, ktorý je účelovo viazaný a mal by sa, okrem iného, využívať práve aj na hradenie spomínaných výdavkov. Ministerstvo však na tento fakt nikde neupozorňuje a neakcentuje, že samosprávy by prostredníctvom týchto zdrojov mali zabezpečiť skutočne bezplatný prístup.

Chýbajúce podporné profesie. V škôlkach je nesmierne dôležitá prítomnosť rôznych typov podporných profesií, ktoré dokážu pomôcť s vytvorením inkluzívneho prostredia a atmosféry. Riešením by bolo napríklad zníženie kvalifikačných predpokladov pre tzv. pomocných vychovávateľov tak, aby túto pozíciu mohli vykonávať napr. aj ženy z marginalizovaných komunít. Tie požívajú dôveru rodičov, ovládajú jazyk komunít a dokázali by facilitovať komunikáciu medzi zamestnancami materských škôl a rodičmi. Ministerstvo tak doteraz neurobilo.[20] To, že zapojenie ľudí z komunít, respektíve rodičov do procesu predprimárneho vzdelávania vedie k zvýšenému záujmu rodičov o predškolské vzdelávanie a zlepšuje dochádzku detí, demonštrujú zistenia z nášho slovenského národného projektu PRIM I.,^[21] ako aj z obdobných zahraničných projektov.^[22]

Problémy s dochádzkou detí majú riešiť výlučne sankcie, nie preventívne opatrenia. Pri viac ako piatich neospravedlnených dňoch v mesiaci má materská škola povinnosť nahlásiť zanedbávanie plnenia obci a úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad následne ako formu sankcie prestane vyplácať prídavky na dieťa rodičom a ustanoví osobitného príjemcu (najčastejšie obec).[23] V súvislosti s týmto postupom sa vynárajú dve otázky: či je spravodlivé ho pri pretrvávajúcich bariérach uplatňovať a do akej miery má potenciál byť efektívny, to znamená viesť k náprave a zamedziť podobným problémom v budúcnosti. Alternatívou je prevencia – proaktívne informovanie rodičov o dôležitosti pravidelnej dochádzky (napr. vo verejnej doprave alebo prostredníctvom miestneho rozhlasu), informovanie o plnení dochádzky (napr. prostredníctvom zasielania pohľadníc alebo esemesiek[24]), poskytovanie pomoci s dopravou, respektíve so sprievodom a tiež informovanie, ako predchádzať zdravotným problémom detí a ako ich riešiť.[25]

4. Bude mať povinné predprimárne vzdelávanie želaný prínos?

Na to, aby predprimárne vzdelávanie malo pozitívny dopad, nestačí iba to, aby deti začali chodiť do škôlok. V týchto škôlkach sa musí poskytovať kvalitné vzdelávanie.^[26] V rámci Európskej únie bolo identifikovaných päť základných komponentov kvality: prístup k vzdelávaniu, odborná príprava a pracovné podmienky pracovníkov zodpovedných za vzdelávanie, vhodné učebné osnovy, riadenie a financovanie a monitorovanie a hodnotenie systémov.^[27] Slovensko má vo všetkých oblastiach veľké resty a potrebuje v nich uskutočniť zásadné reformy,[28] pričom aspoň v Pláne obnovy sa objavujú niektoré riešenia.

Okrem toho v súvislosti s kvalitou predprimárneho vzdelávania zostáva absolútne nedoriešený ešte jeden problém – segregácia. Nesplnené záväzky v tejto téme z Nultého akčného plánu inkluzívneho vzdelávania (prijatie definície segregácie, pripravenie metodických materiálov, realizácia monitoringu a pilotných desegregačných projektov) a presunutie ich realizácie až na roky 2023 až 2025[29] sú dôkazom toho, že so segregáciou ministerstvo v roku 2021 neplánuje nič robiť. Ministerstvo nerieši, že v materských školách bude s vysokou pravdepodobnosťou, podobne ako v základných školách, dochádzať k vyčleňovaniu detí do samostatných škôl, budov a tried.^[30]

Odvaha nestačí, treba aj činy

Hoci odhodlanie spustiť povinné predprimárne vzdelávanie v roku 2021 možno privítať, množstvo pretrvávajúcich nedostatkov vyvoláva značné obavy, čo jeho praktická realizácia prinesie.

Napriek pokročilému času má však rezort školstva stále priestor urobiť aspoň zopár veci:

1. Odstrániť najakútnejšie problémy v prístupe k škôlkam – vytvoriť finančné mechanizmy na podporu školských autobusov a debarierizáciu materských škôl a znížiť kvalifikačné predpoklady pre pomocných vychovávateľov.
2. Informovať, informovať a ešte raz lepšie informovať. Bez toho, aby sa informácie o povinnej škôlke, jej význame a pravidlách, za akých sa bude realizovať, dostali skutočne k všetkým, nemôže byť toto opatrenie úspešné.
3. Zverejniť metodický materiál vysvetľujúci negatívne dopady segregácie vo vzdelávaní a pomenovať konkrétne kroky, ako jej predchádzať. Tu, ako aj v iných oblastiach, je nevyhnutné čerpať z doterajších skúseností množstva slovenských mimovládnych organizácií a Úradu splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity a podporovať ich spoluprácu so zriaďovateľmi a materskými školami.

Je veľkou škodou, že v rámci uvádzania povinnej škôlky do praxe sa reprodukujú problémy dlhodobo pretrvávajúce v základnom vzdelávaní namiesto toho, aby dochádzalo k ich eliminácii. Na to, aby realizácia tejto reformy mala zamýšľaný dopad – aby škôlku začali navštevovať doteraz nezaškolené deti, ktoré to najviac potrebujú, – treba vykonať ešte množstvo opatrení. Okrem urýchleného odstránenia uvedených problémov by sa mal uskutočňovať aj pravidelný monitoring a evaluácia. Na základe kvantitatívnych, ale aj kvalitatívnych údajov by potom ministerstvo malo byť schopné pomenovať, v čom sa nám v prípade povinnej škôlky darí, a zároveň priebežne identifikovať a riešiť nedostatky, ktoré sa vyskytnú.

Michaela Bednárik, zamestnankyňa ministerstva školstva, momentálne na materskej dovolenke. Názory prezentované v tomto blogu sú súkromnými názormi autorky.

Aktuálne sa usilujeme získať finančné prostriedky na naše ďalšie fungovanie. Preto budeme radi, ak našu prácu podporíte. O tom, ako na to, píšeme tu: https://www.vzdelavacieanalyzy.sk/?page_id=120. Ďakujeme.

^[1] The Education and Training 2020 targets. Participation in ECEC by children between 4-years-old and the starting age of compulsory education, 2017 and 2018. https://op.europa.eu/webpub/eac/education-and-training-monitor-2020/en/chapters/chapter2.html,

^[2] Zatiaľ čo celková miera zaškolenosti detí vo veku 3 až 5 rokov v školskom roku 2018/19 dosahovala 75 %, v domácnostiach, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, to bolo iba 41 % a v prostredí marginalizovaných rómskych komunít iba 32 %. Miera zaškolenosti detí so zdravotným znevýhodnením v predškolskom veku v školskom roku 2017/18 bola 67 % oproti 85 % detí bez zdravotného znevýhodnenia a v školskom roku 2016/17 bola miera zaškolenosti 4-ročných detí so zdravotným znevýhodnením 57 % oproti 72 % detí bez zdravotného znevýhodnenia. Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. https://www.minedu.sk/data/att/15944.pdf

^[3] Pianta, R. C. et al. 2009. The Effects of Preschool Education: What We Know, How Public Policy Is or Is Not Aligned With the Evidence Base, and What We Need to Know. https://journals.sagepub.com/doi/abs/10.1177/1529100610381908

[4] Politici, ZMOS, ako aj mimovládne organizácie upozorňovali najmä na nevyriešené problémy s kapacitami a so spádovosťou, na zle nastavené financovanie opatrenia, na potenciálny nedostatok učiteľov, podporného personálu a ich nepripravenosť na vzdelávanie detí so špeciálnymi potrebami. V neposlednom rade bol kritizovaný spôsob prijímania zásadnej systémovej zmeny prostredníctvom poslaneckého a nie vládneho návrhu zákona bez širšej odbornej diskusie a štandardného medzirezortného pripomienkového konania. https://dennikn.sk/blog/1474318/povinne-skolky-a-politika-v-skolach/ a https://dennikn.sk/blog/1515652/povinna-skolka-bude-napriek-nesuhlasu-mnohych/

[5] Vo vzťahu ku kapacitám sa navrhuje, aby (1) bolo prechodne, počas najbližších troch školských rokov, možné za zákonom stanovených podmienok absolvovať povinné predprimárne vzdelávanie aj v tzv. nesieťových zariadeniach zaevidovaných v registri ministerstva školstva (https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8203) a aby (2) došlo k vyčleneniu zdrojov na podporu budovania materských škôl v priestoroch vysokých škôl (https://www.minedu.sk/ministerstvo-spusta-novy-projekt-materske-skoly-ako-sucast-vysokych-skol/). Vo vzťahu k spádovosti budú obce ako zriaďovatelia materských škôl (podobne ako pri základných školách) povinné určiť, do ktorej konkrétnej materskej školy má dieťa nárok byť prijaté podľa miesta trvalého pobytu (https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/20210401, § 59a). Vo vzťahu k financovaniu bude prítomnosť detí so špeciálnymi potrebami zohľadnená aj vo financovaní bežných materských škôl – obce dostanú vyšší objem zdrojov z podielových daní na deti so špeciálnymi potrebami https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/668/20210101, Príloha č. 3 – koeficient na dieťa bežnej materskej školy so špeciálnymi potrebami je o 1,9 vyšší (29,2 ) ako v prípade detí bez špeciálnych potrieb (27,3).

^[6] Návrh Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25932/1

^[7] Podľa zistení IVP môže ísť o 9 až 20 km, pričom podľa údajov za školský rok 2018/19 sa tento scenár týkal 267 obcí so 600 5-ročnými deťmi, ktoré nenavštevovali materskú školu. Varsik, S. 2019. Držím ti miesto. Analýza kapacít materských škôl pre 5-ročné deti. https://www.minedu.sk/data/att/15248.pdf

^[8] Riaditeľka každej materskej školy má povinnosť uprednostniť pri prijímaní do materskej školy tie deti, pre ktoré bude predprimárne vzdelávanie povinné, a to bez ohľadu na miesto ich trvalého pobytu. Najčastejšie otázky súvisiace s povinným predprimárnym vzdelávaním. https://www.minedu.sk/povinne-predprimarne-vzdelavanie/, str. 30

[9] Štatistická ročenka – materské školy. https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-materske-skoly.html?page_id=9602

^[10] B. Gröhling: Materské školy v priestoroch vysokých škôl pomáhajú zvyšovať dostupnosť vzdelávania. https://www.minedu.sk/b-groehling-materske-skoly-v-priestoroch-vysokych-skol-pomahaju-zvysovat-dostupnost-vzdelavania/

^[11] Inklúzia Rómov od raného detstva+. https://eduroma.sk/docs/inkluzia-romov-od-raneho-detstva.pdf

[12] Česká republika spustila povinné predprimárne vzdelávanie v školskom roku 2017/18. Vzhľadom na nie príliš pozitívne výsledky Štátna školská inšpekcia po pol roku jeho implementácie ministerstvu školstva odporučila vytvoriť systém podpory a motivácie pre rodičov (bezplatnú dopravu, stravu a systematické vysvetľovanie prínosov predprimárneho vzdelávania) a pre školy a zriaďovateľov vypracovať jasné a zrozumiteľné metodické postupy ohľadom zápisov a absencií. Dopady povinného předškolního vzdělávání na organizační a personální zajištění a výchovně-vzdělávací činnost mateřských škol za období 1. pololetí školního roku 2017/2018. https://www.csicr.cz/getattachment/494adcd7-2e4b-40a7-b564-383d964ce14d/TZ-Dopady-povinneho-predskolniho-vzdelavani.pdf

^[13] A Good Start (AGS): Scaling-Up Access to Quality Services for Young Roma Children. http://documents1.worldbank.org/curated/en/157601468299078947/pdf/831170WP0AGS0C0Box0379884B00PUBLIC0.pdf

Rovný přístup k předškolnímu vzdělávání v Ostravě. https://osf.cz/wp-content/uploads/2018/12/Rovny_pristup_k_predskolnimu_vzdelavani_v_Ostrave_Nadace_OSF-1.pdf

Inklúzia Rómov od raného detstva+. https://eduroma.sk/docs/inkluzia-romov-od-raneho-detstva.pdf

Predprimárne vzdelávanie detí zo znevýhodneného prostredia: Problémy zavedenia povinnej škôlky očami samospráv. https://www.governance.sk/wp-content/uploads/2020/05/Policy_Brief_PPV.pdf

[14] Deti so zdravotným znevýhodnením v MŠ. https://analyza.todarozum.sk/docs/19081119130001dnx1/

^[15] Podľa údajov CVTI evidujeme nárast zo 180 pedagogických asistentov v školskom roku 2018/19 na 492 pedagogických asistentov v školskom roku 2020/21. V školskej sieti je momentálne 3042 materských škôl, čo znamená, že v priemere pôsobí asistent v každej šiestej materskej škole.

^[16] Školský zákon, § 144 ods. 1, 2 a 3. https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/20210401

^[17] Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. https://www.minedu.sk/data/att/15944.pdf, str. 62

^[18] Nultý akčný plán stratégie inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní na rok 2021. https://www.minedu.sk/data/att/17994.pdf

^[19] Predprimárne vzdelávanie detí zo znevýhodneného prostredia: Problémy zavedenia povinnej škôlky očami samospráv. https://www.governance.sk/wp-content/uploads/2020/05/Policy_Brief_PPV.pdf

[20] Opäť ide o nesplnený záväzok z už viackrát spomínaného Nultého akčného plánu inkluzívneho vzdelávania.

^[21] Záverečná evalvačná správa Práca s rodinou v NP PRIM I. https://www.minv.sk/swift_data/source/romovia/np_docs/np_prim/publikacie_k_np_prim_i/Zaverecna_evalvacna_sprava_Praca_s_rodinou_v_NP_PRIMI_2020.pdf, str. 31

^[22] Study on the diversity within the teaching profession with particular focus on migrant and/or minority background. https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/e478082d-0a81-11e7-8a35-01aa75ed71a1, str. 85

[23] Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 5 ods. 15 a zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa, § 12a ods. 1 písm. a)

[24] Using behavioral insights to increase attendance at subsidized preschool programs: The Show Up to Grow Up intervention. https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S074959781830640X

[25] Strategies for Improving Attendance in Pre-Kindergarten and Kindergarten: Toolkit for Districts, Schools, and Early Childhood Providers https://ies.ed.gov/ncee/edlabs/regions/midatlantic/pdf/NJ_REL_Chronic_Absenteeism_Toolkit_508.pdf

^[26] OECD (2018b), Engaging Young Children: Lessons from Research about Quality in Early Childhood Education and Care, Starting Strong, OECD Publishing, Paris. http://dx.doi.org/10.1787/9789264085145-en

^[27] Odporúčanie Rady z 22. mája 2019 týkajúce sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CONSIL:ST_9014_2019_INIT&from=SK

[28] Na problémy s kvalitou upozorňuje aj Rada pre rozvoj materských škôl. Stanovisko k povinnému predprimárnemu vzdelávaniu. http://rrms.sk/?q=node/21

[29] Návrh Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25932/1

^[30] Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. https://www.minedu.sk/data/att/15944.pdf, str. 65