Denník N

Súdna psychológia, univerzitná a akademická pôda – Kauza Cervanová – 32. časť

Zločin „vyšetrený, objasnený“ a potrestaný zločinom.

Pokračovanie.

„Nezávislý“ súdny znalec doc. PhDr. Gejza Dobrotka CSc., alias Majster kat, alias grafológ, alias Marek, eštebák služobného čísla 27522

Uznesením vyšetrovateľa ZNB zo dňa 14.07.1981 nebol do prípravného konania povolaný súdny psychológ, ale eštebák pod služobnou prísahou Žiaden profil páchateľa netvoril. Zbavoval ľudí dôstojnosti, cti a reputácie. A lynčoval. V prostredí temna a mrazivého chladu, kde tiekla krv, kde boli vyšetrovanci vystavovaní násiliu, bití, psychicky rozleptávaní, týraní a donucovaní k doznaniam.

Organizáciu Gestapa Štátna bezpečnosť nekopírovala len štruktúrou svojich oddelení a referátov, ale aj povahou a spôsobmi vyšetrovania.

S jediným rozdielom. Pokiaľ Gestapo vedelo vynútiť doznania od každého kto niečo vedel,  štátna bezpečnosť ich vedela zadovážiť aj od tých, čo nevedeli vôbec nič. Príbeh MUDr. Viery Zimákovej je obrazom odľudštenia spoločnosti a toho, čo slušný človek nikdy nepripustí, že by mohlo vôbec existovať. 

V konflikte záujmu súdov a súdnoznaleckej činnosti sa neocitol len Gejza Dobrotka, ale aj „sudca“ Kliment.

Doc. Dobrotka si na svoju existenciu prilepšoval posudkami zvrátenej vášne. Jeho znalecká činnosť spočívala v desivej manipulácii a rafinovanom psychologickom ovplyvňovaní. Pred súdom vystupoval okázalo, do role nenahraditeľného sa účelovo vžíval. V tých časoch nikoho nenapadlo, že mohlo ísť o agenta policajno-zločineckej sebranky, hoci koncentrovaná moc štátu tomu napovedala. Docent Dobrotka bol „svedok z povolania“ a jeho svedectvom bývali najmä klamstvá posilňujúce dôkaznú tieseň štátnych orgánov.

Cieľom modulovaných výsluchov bol stav, ktorý sa nedal zvrátiť.

Objekty riadených rozhovorov sa spracovávali v existenčnej tiesni a v stave ťažkých depresií. Boli zbavované svojprávnosti a smerované do jednosmerných uličiek rezignujúceho strachu a zúfalstva, samozrejme po strate ilúzií o akejkoľvek spravodlivosti.  V bezvýchodiskovej situácii ich vlastne zneužíval. Získaval si ich presvedčivo skrývaným lotrovstvom, pretože si od „nezávislého“ súdneho znalca nechali „poradiť“.. „Dobre“ mienené rady sa vo vyšetrovaní menili na obvinenia, z ktorých sa už nedalo nijako vycúvať. Súdy verili eštebákom.

Spôsoby psychológa Dobrotku boli postavené na osvedčených prostriedkoch dezinformačných kombinácií a manipulačných techník. Okrem zdrojov ŠtB pochádzali z dielne Pješčaka a „zvláštní skupiny“. Falošné sľuby, deštruktívne rady, lži a úskoky vôbec neslúžili zberu dát potrebných pre vypracovanie sociálnej prognózy. Boli kriminálnym zneužívaním vyšetrovania za pomoci psychologického pôsobenia a nezákonných prostriedkov:

Myslím, že analytika eštebáka Dobrotku je dostatočne zrozumiteľná svojou výpovednou hodnotou. Závažné okolnosti z pohľadu súdu sú zvýraznené podčiarknutím a je zrejmé, že so sociálnou prognózou nemajú nič spoločné.

Prípad 27 ročného Romana Brázdu je exemplárnym príkladom Dobrotkovej beštiality. Skalp „doznania“ vysokoškolsky vzdelaného, človeka bol mimoriadne cennou trofejou. Chvastal sa ním pred akademikmi, poslucháčmi, súdnou spodinou i „svojou“ školou.

Už 27.06.1981 si Brázda sťažuje, že má vidiny a psychické problémy. Nikoho nenapadlo, že mohol byť pod vplyvom látok, ktoré mu v neprítomnosti do jedla dávkoval nasadený spoluväzeň Janžetič.

Väzenskí psychiatri vyhlasujú, že Roman Brázda nie miestne ani vecne orientovaný a nie je schopný vnímať ani priebeh prípravného konania.

Hoci bol poslaný na psychiatrické preliečenie, protiprávne ho eskortovali do penologického ústavu väzenskej nemocnice v Brne. Neliečili ho, ale dorážali. Zažil tu 10 ďalších výsluchov. Nezákonných, ale legitímnych a „normálnych“, pretože vo svete klamstiev Klimenta sú všetky nezákonnosti normálne.

Keď sa na sadizmus a doc. Dobrotku pred súdom sťažoval, prv než ho sudcovia prerušili a vyhlásili prestávku, stihol prezradiť  mená 2 spoluväzňov. Boli to Petr Helísek a Raimund Kazateľ. Recidivisti, ktorí ho k 2 neúspešným pokusom o samovraždu motivovali a dohnali. Myslím, že nie je potrebné zdôrazňovať, že pri nich aj asistovali, pretože ak by sa misia pplk. Stanka zavŕšila úspechom, „Brázdovo svedectvo“ by tu navždy zostalo ako nemé svedectvo nebohého svedka Karabínoša.

Nik ho nevypočul. Gašparovič s Bilčíkom sa tvárili, že nepočujú, hoci agenti väzenského spravodajstva konali protiprávne a boli známi. Bolo jasné, že boli nasadení za týmto účelom.

Trvalo celých 35 rokov, čo sa pravda drala na povrch.

Ani tu doc. Dobrotka nestál bokom. S potešením sa angažoval a preukazoval svoju zvrátenosť, pretože prípad už zjavne chorého Brázdu nespadal do kompetencie forenznej psychológie, ale klinickej psychiatrie. Vyšetrovatelia mu podarovali pracovný materiál – vzácnu pokusnú myš.

Podobne ako útek Zimákovej zo splavu, aj deštrukcia Brázdovho vedomia bola argumentačne odôvodnená. Helísek a Kazateľ boli nasadení údajne preto, aby samovražedným pokusom zabránili. Dnes vieme, za čo od pplk. Stanka preberali finančné čiastky. Sudcovia a Valašík, ktorý kolúznu väzbu dozoroval sa zúfalému Brázdovi vysmiali priamo do očí.

O 36 rokov neskôr.

Kanické archívy preukázali, že obvinený Brázda si nič nevymýšľal. Spoluväzeň Helísek bol káder mordkomanda pplk. Stanka a štátom platený grázel.

Brázda sa zdravý už nevrátil. Onkologická ruina, ktorá už nepoznala ani vlastnú matku, bola po páde Berlínskeho múra v roku 1990 zo samoväzby veľmi zvláštneho výkonu trestu zo zdravotných dôvodov prepustená. Pustili ho domov zomrieť. Namiesto úspešného a talentovaného kameramana sa v rodičovskom dome objavil prízrak.

Zostávalo mu pár týždňov života, keď si lekári okrem nádorov a uzlín všimli aj jeho scestné a neorganické správanie. Prví s tým vyrukovali psychiatri v Nitre, ich nález potvrdili  psychiatri v Prahe, neskôr v Bratislave a napokon aj Ústav lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Všetci a jednoznačne.

Diagnóza: paranoidná schizofrénia v chronickom už neliečiteľnom štádiu.

Po 9 rokoch je oficiálne potvrdená duševná nemoc. Teda nie reaktívna depresia z definície zakladateľa Slovenskej forenznej psychológie, ale paranoidná schizofrénia.

Zbytok života prežil v tiesni a chudobe. 500 000.- Sk, ktoré za prieťahy v konaní dostal, poslal v svetlej chvíli na neznámu adresu. Svojej dcére, ktorú ani nepoznal. Od dňa svojho zatknutia sa s ňou už nikdy nevidel ani nerozprával. Nakoľko prevažnú časť výkonu trestu pretrpel v tzv. diere, nemohol byť  zárobkovo činný. Jeho dcéra vyrástla bez materiálnej pomoci otca.

Nedá mi nespomenúť, že samoväzba bola najvyšším možným disciplinárnym trestom, aký bolo možné vo väzobných podmienkach a výkone trestu udeliť. Psychiatrický pacient Roman Brázda v nej bol týraný takmer 9 rokov. Nepretržite a bez lekárskej pomoci. 

Bola zneužitá akademická a univerzitná pôda!

Nielen doc. Dobrotkom, ale všetkými, ktorí inštitút a zmysel znaleckého dokazovania zneužívali. Kauza Cervanová sa stala špičkou ľadovca zločinov komunizmu, pretože 4 šibenice v jedinom rozsudku sa od 50-tych rokov ani v jednom prípade nepožadovali.

Realizácia doc. Dobrotku v Kauze Cervanová je fenoménom zjavne degradovanej ľudskosti. Nebol to len Brázda. Na jeho pôsobenie a nezákonnosti sme sa sťažovali viacerí.

V trestnom spise a jeho posudkoch je pozorovateľné, že Majster kat si povolanie, prevahu a svinské postavenie doslovne vychutnával. Počúvať ho bolo utrpením. Užitočného idiota necharakterizujú len protichodné výroky v jednom posudku, kde charakterizuje Čermana ako nezrelú osobnosť, ale o tri stránky ďalej píše, ako je táto (nezrelá osobnosť) výchovne neovplyvniteľná.

Konflikt myslenia doc. Dobrotku sprevádza aj miš-maš môjho posudku. Na str. 11  uvádza:

Ale už na 14. strane toho istého posudku to vzápätí aj popiera:

Nikdy som neuveril, že Ľudmila Cervanová bola zavraždená spôsobom opísaným v trestnom spise a obžalobe, čo je protokolárne viackrát zaznamenané. Majster kat moje vyjadrenie znehodnotil, skomolil a významovo pozmenil.

Čo si myslíte, komu súdy uverili? Dobre hádate! Samozrejme, že Dobrotkovi, veď bol jedným z nich.

Ani to nie je všetko. Pod znaleckým posudkom sú podpísaní dvaja súdni znalci. Aj kontrolným súdnym znalcom sa stáva eštebák.

Forenzná psychologička PhDr. Milena Kováčiková CSc. registrovaná pod krycím menom Dunaj bola kedysi Dobrotkova doktorandka. Možno aj viac, veď šibeničný fantóm a jeho vzťahy k študentkám neboli pre OČTK tabu. Boli všeobecne známe a agent Grafológ sa nimi verejne chvastal. Na bratislavskom korze per-pazucha promenádoval ako gróf Anton Grasalkovič so svojimi dcérami. Nie s výsadami šľachty, ale odporného eštebáka a jeho beztrestnosti.

Je možné, aby Dr. Kováčiková nečítala čo napísal jej mentor, alebo sa pod posudok podpísala tak, ako Kliment pod rozsudok?

Možné to je a možno aj preto zbalila kufre a emigrovala. Myslím, že práve v Kauze Cervanová pochopila, kto bol zakladateľom Slovenskej forenznej psychológie.

Všetko, čoho som bol svedkom som z plného hrdla vykričal na hlavnom pojednávaní. Jasne, nekompromisne a slovami, aké v tých časoch reč dovoľovala. Ako dnes kričím a upozorňujem na sudcu klamára bez charakteru, súdnostia a kúska ľudskej slušnosti,  ktorého rozsudok odôvodňuje spolupáchateľ 2-násobnej vraždy, v roku 1982 som súdy upozornil aj na zjav menom Dobrotka.

Odmenou „spoločnosti“ bola moja krágľovačka. Tzv. odsúdenie a zaradenie do trestného komanda nútených a otrockých prác v Leopoldove. Po MUDr. Zimákovej to bol ďalší trest udelený výlučne za neposlušnosť.

Moje obvinenia smerujúce voči osobe doc. Dobrotku boli o 11 rokov potvrdené pred Krajským súdom v Bratislave, pretože Majster kat sa k svojej účasti v Kauze Cervanová otvorene priznal. Či sa tak stalo pre zjavný úbytok mozgovej kôry alebo to vyvolal dopad posledných zbytkov svedomia, známe nie je. Každý človek v hodine svojej smrti vidí tváre tých, ktorým ublížil. To svoje tajomstvo si Dobrotka zobral so sebou.

Uznesením vyšetrovateľa sp.zn.: VV38/76 z júla roku 1976 bol povolaný postaviť šibenice pre páchateľov vraždy Ľudmily Cervanovej. Do prípadu ho povolal Pješčak.

Bolo by to v úplnom poriadku, pokiaľ by sa vražda Ľudmily Cervanovej objasňovala zákonným spôsobom. To sa žiaľ nestalo, nakoľko pátraním i vyšetrovaním boli poverené nezákonné orgány. Súbežne boli do vyšetrovania prípadu povolané tie najbrutálnejšie monštrá, aké sa vo väzniciach a v radoch Zboru národnej bezpečnosti v tých časoch nachádzali.

„Zvláštní skupina“ bola ustanovená nad rámec platných zákonov a podzákonných noriem za nelegálnej účasti Štátnej bezpečnosti. Brutalita a nezákonnosti boli zlegalizované primitívnym podvodom – falošným razítkom zákonných orgánov, ktoré sa pri páchaní trestnej činnosti eštebákov plk. Pálku vedome podieľali:

Zvláštne je, že pečiatku vecne príslušného orgánu na aktoch sfalšovali, ale mená eštebákov na nich zostali.

Zneužívanie právomocí verejného činiteľa je dodnes nepotrestané, hoci sa jednalo o učebnicový príklad organizovaného zločinu a zločinov proti ľudskosti. Keby si signatári rozsudku 4To36/2004 niekedy prečítali trestný spis určite by zistili, že obžalovaní, ktorí sa na postupy OČTK v priebehu súdnych konaní sťažovali, vždy vypovedali pravdu. Tieto sťažnosti Kanické archívy len vecne a relevantne potvrdili.

Novobjavené dôkazy sprehľadňujú najmä lživú propagandu literárneho diela, pretože Kauza Cervanová je vyfabrikovaná a postavená výlučne na „doznaniach.

A nakoľko žiadne vecné či objektívne dôkazy neexistujú, prejudiciálnou otázkou v Kauze Cervanová nie je, kto unášal, znásilňoval a vraždil, ale kto a akým dielom sa na tvorbe trestného spisu podieľal.

Touto otázkou sa počas 40 rokov zaoberal len jeden jediný súd – Najvyšší súd Československej federatívnej republiky.

Jeho rozsudok je dostatočne známy, s právnym záverom si však nik ťažkú hlavu nerobil. Bolo tu flagrantne porušené právo na spravodlivý proces a to dokonca rozhodnutím Ústavného súdu! Pre zdravého a normálne mysliaceho človeka nie je toto stanovisko nijako zrozumiteľné.

Je dokázaná účasť nezákonných vyšetrovacích orgánov!

Je dokázané používanie násilia pri výsluchoch a na celách! Páchanie násilia pri vyšetrovaní trestnej činnosti bývalo počas socializmu bežnou praxou!

Nasadenie sadistov a vrahov na celách obvinených bolo alebo nebolo zákonné?

Bolo nezákonné a bola zneužitá kolúzna väzba!

„Sudca“ Kliment s Martinom Hanusom nepísali v Postoji, či bolo prípravné konanie zákonné, alebo nezákonné. Každého oklamali. Napísali, že bolo normálne.

Áno, bolo normálne aj napriek tomu, že nebolo zákonné! Československá socialistická republika bežne porušovala svoje vlastné zákony a práve to bol dôvod, prečo bol prijatý Zákon č. 480/91 Zb.

Manipulatívne vyjadrenie podvodníka  a klamára spočíva v jeho osobnostnom profile a charaktere. Nik sa nikdy Klimenta nepýtal v kontexte, či bolo nasadzovanie recidivistov a vrahov v kolúznej väzbe normálne, alebo nenormálne, ale či bolo zákonné, alebo nezákonné. Meritum položenej otázky sa vzťahuje na otázku procesnej zákonnosti, rozhodne nie jej normálnosti, alebo jej nenormálnosti. Práve tu sa zviditeľňuje charakter „sudcu“ Klimenta, tu pri ohýbaní práva jeho vlastnou vierolomnosťou. Dokonca v tej najobludnejšej a najzavrhnutiahodnejšej podobe. Na otázku či bolo prípravné konanie zákonné Kliment neodpovedá áno alebo nie. Odpovedá, že bolo normálne, to však nie je odpoveď ale lož a manipulácia verejnej mienky.

„Sudca“ Kliment v denníku Postoj odovzdáva spoločnosti svoju vizitku. Už nemusí nič vysvetľovať.

V nezákonnosti pokračovali aj sudcovia Serbová s Michálikom Pošliapali najzákladnejšie ľudské práva.

Je dostatočne preukázané, že meno Dobrotka a jeho posudky boli napísané tendenčne, s požiadavkami i závermi napísanými na zadnej strane objednávky riadiacich orgánov. Vo viacerých prípadoch sú kompilátom záujmov Štátnej bezpečnosti významovo pretvorených logikou psychologických a účelových fráz požadovaných zámerov a cieľov. Nielen diskreditovať a stavať nevinných pred súdy, ale hnať rovno pod šibenice.

Agent Grafológ bol eštebák tej najodpornejšej cenovej skupiny. Myslím, že nemusím zdôrazňovať, že prostredníctvom jeho honorability, ktorou bývala bežne zneužívaná univerzitná a akademická pôda rozhodovalo Komunistické gestapo o živote a smrti ktoréhokoľvek občana Československej socialistickej republiky.

Toľko konštatovanie, nasledujú dôkazy.

 

Pokračovanie nabudúce.

Pavel Beďač – obeť justičného zločinu

 

Kauza Cervanová, 1. časť  – Zglejené bratstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 2. časť – Obludné zločiny Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 3. časť – V cele predbežného zadržania 

Kauza Cervanová, 4. časť – Teror na XII. správe MV 

Kauza Cervanová, 5. časť – Výroba korunného svedka

Kauza Cervanová, 6. časť – Diverzia Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 7. časť – Ukradnuté alibi

Kauza Cervanová, 8. časť – Pod strechou „spravodlivosti“

Kauza Cervanová, 9. časť – Žaloba väzňa 15 896

Kauza Cervanová, 10. časť – Sudca Kliment a jeho „dôverníci“

Kauza Cervanová, 11. časť – Paranoidný schizofrenik v pazúroch ŠtB + doznania z cely

Kauza Cervanová, 12.časť – Zmarené prípravné konanie

Kauza Cervanová, 13. časť – Posolstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 14. časť – „Sudca“ Kliment a jeho klamstvá

Kauza Cervanová, 15. časť – Majestát pravdy „sudcu“ Klimenta

Kauza Cervanová, 16. časť – Kompiláty eštebáckej tvorivosti

Kauza Cervanová, 17. časť – „Sudca“ Kliment, čo odpoveď to klamstvo

Kauza Cervanová, 18. časť – Detektor lží, polygraf, veda a paveda

Kauza Cervanová, 19. časť – Bezcharakterné, nehodné a podlé

Kauza Cervanová, 20. časť – Generálny prokurátor Kliment?

Kauza Cervanová, 21. časť – Lži, logika a Generálny prokurátor SR

Kauza Cervanová, 22. časť – Komplex sadistickej nenávisti

Kauza Cervanová, 23. časť – Autorita bez autority

Kauza Cervanová, 24. časť – Prišívači vrážd a ich tlačovka

Kauza Cervanová, 25. časť – Klamstvá na pôde Národnej rady Slovenskej republiky

Kauza Cervanová, 26. časť – Súdna patológia 1

Kauza Cervanová, 27. časť – Súdna patológia 2

Kauza Cervanová, 28. časť – Súdna patológia 3

Kauza Cervanová, 29. časť – Súdna patológia 4

Kauza Cervanová, 30. časť – Jeden spis, dve rozhodnutia

Kauza Cervanová, 31. časť – Súdna psychológia a majster kat

Teraz najčítanejšie

Pavel Beďač

V rokoch 1981-3 som bol obvinený, obžalovaný a odsúdený za vraždu s ktorou nemám nič spoločné. Odvtedy nežijem svoj vlastný život. Žijem život niekoho, koho vôbec nepoznám. Ten môj zničili v samotnom rozbehu. Rozbili mi rodinu, ukradli slobodu a pokúsili sa ma okradnúť aj o to najvzácnejšie, čo som kedy mal - o vlastnú česť. Vykonal som ukrutný trest, podstúpil galeje poníženia. Som obeťou komunistickej zvôle, zločinov jej štátnej bezpečnosti, Valašíkovskej prokuratúry, kabinetnej justície a ich pochopov. Nepoznám vraha Ľudmily Cervanovej. Poznám však úkladných vrahov, ktorí sa pokúsili obesiť Miloša Kocúra, Romana Brázdu, Milana Andrášika a pripravili o česť a dôstojnosť pani MUDr. Vieru Vozárovú rod. Zimákovú. 40 rokov volám po spravodlivosti. Na "literárne dielo" sudcu Klimenta a jeho regrútov som povinný reagovať a zverejniť informácie, ktoré mali zostať ďalších 35 rokov utajené. Odovzdávam ich verejnosti a súdu - súdu občanov Slovenskej republiky. Pavel Beďač - obeť justičného zločinu