Denník N

Odpadové hospodárstvo: zabudnuté riešenia v regiónoch

Hegerova vláda vyhlásila program, v ktorom zostáva všetko v oblasti reforiem odpadového hospodárstva po starom ako to bolo pod vedením I. Matoviča. Bol predstavený v roku 2016 systém rozšírenej zodpovednosti. Praktické skúsenosti ukazujú, že aj tento systém je potrebné výrazne zmeniť, a modulovať, čo je aj súčasťou programového vyhlásenia vlády, no riešenie regiónoch zabudli.

Schéma rozšírenej zodpovednosti výrobcov transformovala nakladanie s komunálnym odpadom a financovanie systému. Schéma rozšírenej zodpovednosti výrobcov, poskytuje prostriedky na financovanie a manipuláciu separovaného odpadu na základe znečisťovateľ platí podľa parížskej dohody.

Ako to funguje v praxi?

Na Slovensku majú všetky obce zmluvný vzťah s organizáciami zodpovednosti výrobcov. Podľa pravidiel výrobcovia a distribútor obalových materiálov sa musí zaregistrovať u organizácií zodpovednosti výrobcov a v systéme ISOH ktorí uvádzajú obaly na trh. Podľa zákona sú výrobcovia a distribútori obalov povinní platiť poplatok, ktorý pokrýva poplatok za odvoz separovaného odpadu a ďalšie manipulačné náklady. Vďaka tomu náklady na zneškodňovanie separovaného odpadu nepadajú na naše obce, nezaťažujú obyvateľov. Organizácie zodpovednosti výrobcov majú tiež zmluvný vzťah so spoločnosťami pre nakladanie s komunálnym odpadom, vďaka čomu preplácajú odvoz separovaného odpadu priamo pre zberový spoločnosť na základe množstva vyzbieraných zložiek separovaného odpadu v obciach a mestách.

Táto forma motivácie sa, bohužiaľ, nerozšírila do povedomia verejnosti a mnoho ľudí o tom dodnes nevie, že odvoz separovaného odpadu je bezplatný. Zmesový komunálny odpad zahŕňa poplatok za odvoz, manipulačný poplatok a poplatok za umiestnenie na skládku, ktorý závisí od podielu separovaného odpadu zozbieraného v predchádzajúcom roku.

Základné chyby v systéme

Komunikačné nedostatky štátu viedli k skreslenému obrazu obyvateľstva o odpadovom hospodárstve v spoločenstve. Vážnym problémom je aj to, že po zavedení systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov zavedenie poplatku za množstvo odpadu sa nestalo povinným. To by však bolo pre obyvateľov obci a miest motivujúce. Ďalšou praktickou chybou je, že recyklácia obalov nie je vždy ekonomická kvôli zložitosti obalov, ktorá v mnohých prípadoch končí v spaľovni. Toto je potrebné regulovať , čo aj Ministerstvo Životného Prostredia plánuje zaviesť.

Na zabezpečenie efektívnej stability systému je potrebné prijať opatrenia aj na strane recyklácie, aby bol systém ekonomicky udržateľný. Napríklad viaczložkové obaly sú oveľa nákladnejšie na recykláciu, ekonomicky neudržateľné, takže je absolútne nevyhnutné to zlepšiť.

Ekonomická modulácia už bola formulovaná v novom vládnom programe pre udržateľnosť systému. Chcú to dosiahnuť reguláciou typu balenia na trh, na také, ktoré sú menej škodlivé pre životné prostredie a dajú sa recyklovať pomocou jednoduchších a menej nákladných metód recyklácie. Ďalej jednotlivé normy by museli overiť  s externým environmentálnym auditom, ale audit by siahla aj na rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Medzi ciele trvalej udržateľnosti patrí rozvoj obehového hospodárstva a neutralita CO2, čo sa však dá dosiahnuť iba rozvojom regiónov, čo doteraz nebolo pre vlády prioritou. Mali by uplatňovať prísne opatrenia na miestne samosprávy a zaviesť ekonomické systémy miestne samosprávy pre vytvorenie uhlíkovej neutrality regiónov.

Vláda na tento účel neposkytuje ani ľudské, ani finančné zdroje do jednotlivých regiónov a krajom. Každý kraj a región potrebuje úplne iný typ investícií na rozvoj obehového hospodárstva. Pri vypracovaní plánu obnovy tento fakt nebrali do úvahy. Síce do regiónov budú prerozdelené finančné prostriedky z plánu obnovy, ale pre niektoré regióny aj tak nebudú postačujúce na rozvoj, lebo regiónoch neprebehla environmentálny audit procesov riadenia obce, miest, regiónov a krajov. Pýtam si, v takých okoľnosti ako chcú obehové hospodárstvo zaviesť v jednotlivých regiónoch napríklad na biologické rozložiteľné odpady?

Čo by bolo potrebné v južných regiónoch na dosiahnutie uhlíkovo neutrálneho očakávania a rozvoja obehového hospodárstva, na ktoré ako základateľ o.z Za udržateľne Podunajsko naliehavo vyzývam pozornosť:

  1. Rozvoj obehových hospodárskych stratégií, aby sa mohol podstatný rozvoj uskutočniť aj v južných regiónoch.
  2. Podporovať zakladanie alebo renováciu zariadení na výrobu bioplynu a kompostu s využitím zelenej energie (palivo alebo elektrina, prípadne vykurovanie), ktorá tiež poskytuje organické živiny pre poľnohospodárstvo.
  3. Modernizácia riadenia obce i miest v oblasti ochrany životného prostredia: ročný environmentálny audit a zavedenie manažérstva kvality CAF 2020.
  4. Uľahčenie spolupráce miestnych samospráv a regiónov a užšia spolupráca obci a poľnohospodárstva.
  5. Zvyšovanie vedomostí starostov a zástupcov obcí, bez ktorých je ťažké robiť rozumné rozhodnutia v oblasti zavedenie a v rozvoji zelenej ekonomiky.
  6. Vytvorenie komunikačných kampaň s presnými cieľmi. Jeho nedostatok spôsobuje veľa problémov pri budovaní udržateľného zelenej ekonomiky.

 Kto som?

Som Pavol Pék, študentom tretieho ročníka ekonómie a manažmentu na Univerzite J. Selyeho,  a zakladateľom  občianskeho združenia Za udržateľné Podunajsko, ktorá sa venuje rozvoju  samospráv, rozvoju interných procesov odpadového hospodárstva, rozvoj miestnych a regionálnych obehových ekonomických modelov. Moja bakalárska práca je o environmentálnom riadení obce a integrácii a rozvoji manažérskych systémov do riadenia. Mám tiež kvalifikáciu interného auditora systémoch environmentálneho manažérstva. Moje profesionálne skúsenosti sú založené na mojej neplatenej stáži v maďarskom tíme svetového hnutia Fashion Revolution, ktoré sa zaoberá rozvojom udržateľnosti maďarského textilného priemyslu a vzdelávaním mladých ľudí.

 

Teraz najčítanejšie

Pavol Pék

Som študentom podnikového hospodárstva a manažmentu na UJS v Komárne. Mám kvalifikáciu interného auditora v oblasti environmentálneho manažérstva na základe medzinárodných certifikačných štandardov ISO 14001: 2015 a ISO 19011: 2018. Okrem som členom tímu Fashion Revolution Hungary, ktorý je prítomný vo viac ako 100 krajinách a sleduje medzinárodne jednotné ciele reformy textilného priemyslu (vzdelávanie, zlepšovanie výrobných podmienok, ochrana životného prostredia).