Sobotňajšie referendum určite oživí debatu o kvóre. Pokúsim sa prispieť konkrétnym zmysluplným riešením.

Máme za sebou ďalšie úspešné referendum. Úspešné v zmysle, že politici oboch táborov vyhlasujú svoje zdrvujúce víťazstvo. Iniciátori referenda vyhrali, lebo kladných odpovedí bolo v referende násobne viac ako záporných. Odporcovia vyhrali tiež, lebo kladných odpovedí bolo násobne menej ako tých, čo záporný postoj vyjadrili buďto hlasovaním proti, alebo neúčasťou, alebo im bolo celé referendum ukradnuté.

Aktuálne referendové pravidlá robia z tohto inštitútu vďačný prostriedok politického marketingu za štátne peniaze. Dôvodom je najmä Čl.98 ods.1 Ústavy o platnosti referenda, ktorý odporcom referendovej otázky umožňuje vyjadriť svoj záporný názor buďto účasťou a hlasovaním NIE (v snahe prebiť hlasujúcich ÁNO), alebo neúčasťou (v snahe znížiť účasť pod kvórum). Obe stratégie sú férové a ich využitie voličmi je úplne v poriadku keďže sú explicitne vyvodené zo znenia Ústavy. Doterajšia referendová prax ukazuje, že odporcovia si väčšinovo volia stratégiu zníženia účasti. Uvedené logicky vedie k výsledkom typu 80-100% ÁNO a 70-80% neúčasť. Politickí súperi sa vďaka tomu prekrikujú kto je väčší víťaz, jedinou dvojicou porazených je občan a inštitút referenda ako taký.

Situáciu navrhujem vyriešiť zmenou Ústavy nasledovne:

Vysvetlivky:

• šikmý obyčajný text znamená aktuálne znenie Ústavy (celá Ústava tu)
• šikmý preškrtnutý text znamená aktuálne znenie ktoré navrhujem vypustiť
• šikmý zvýraznený text znamená nové znenie ktoré navrhujem doplniť
• – text malým písmom znamená môj komentár

Navrhované zmeny:

Čl. 86:

Do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí najmä:
…
h) rokovať o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky a o návrhoch prijatých v referende,
…

Čl. 98 ods. 1:

Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.Návrh je v referende prijatý, ak za návrh hlasovalo viac účastníkov referenda ako proti návrhu, inak je odmietnutý. Návrh prijatý podľa prvej vety je prijatý kvalifikovanou väčšinou, ak za návrh hlasovala nadpolovičná väčšina oprávnených voličov, alebo ak za návrh hlasovalo najmenej o pätinu oprávnených voličov viac ako proti návrhu.
– Pozn.: Platnosť referenda ako celku sa nerieši, posudzuje sa každá otázka samostatne. Predmet otázky je buďto odmietnutý, prijatý alebo prijatý kvalifikovanou väčšinou. To posledné de facto znamená, že namiesto kvóra na účasť máme kvórum na kladné hlasy (vo väčšine prípadov ich bude musieť byť o cca 880 tisíc viac ako hlasov proti). Záležať bude na každom kladnom hlase a rovnako tak aj na zápornom, stratégia odporcov nezúčastniť sa referenda prestane dávať zmysel. Pomer hlasov ÁNO a NIE bude reálnym obrazom nálad v spoločnosti.

Čl. 98 ods. 2:

Návrhy prijaté v referende kvalifikovanou väčšinou sú všeobecne záväzné, majú prednosť pred zákonmi a vyhlási Národná rada Slovenskej republiky ich vyhlasuje rovnako ako zákon.
– Pozn.1: Explicitne je vyjadrené, že výsledok referenda je nadradený zákonom ak bol návrh prijatý kvalifikovanou väčšinou.
– Pozn.2: Vo včerajšom referende sa hlasovalo o.i. aj o tom, že schválený návrh vyhlási nie Národná rada ale jej predseda a vyhlási ho nie ako zákon, ale ako ústavný zákon. Zo strany petičného výboru išlo o zjavné nepochopenie predmetného ustanovenia a ak by bolo referendum úspešné, mohlo to do budúcna spôsobiť vážne interpretačné komplikácie pri ďalších referendách. Totižto podľa čl.87 ods.4 Ústavy schválené zákony vyhlasuje Národná rada, a to bez rozdielu či sú obyčajné alebo ústavné. Až nižší vykonávací predpis (zákon 400/2015 Z.z.) hovorí o tom, že za Národnú radu tak činí jej predseda.

Čl. 98 ods. 3:

O návrhoch prijatých v referende Národná rada Slovenskej republiky rokuje bez zbytočného odkladu.
– Pozn.: Zavádza sa povinnosť o otázkach, ktoré boli v referende prijaté, rokovať v parlamente. Poslanci sú výsledkom referenda viazaní iba v prípade, že návrh bol prijatý kvalifikovanou väčšinou. Avšak, v ostatných prípadoch, už skutočnosť, že sa o návrhu rokovať musí aj keď bol prijatý iba jednoduchou väčšinou, zvyšuje šance, že poslanci implementačnú legislatívu schvália.

Čl. 125 ods. 1 písm. a),b),c),d) a ods. 3:

úhrnom päťkrát slová „s ústavnými zákonmi“ nahradiť frázou „s ústavnými zákonmi, návrhmi prijatými v referende kvalifikovanou väčšinou“
– Pozn.: Ide o dlhý text takže ho tu nekopírujem celý, ale ide o to, aby Ústavný súd rozhodoval o súlade zákonov a nižších právnych predpisov nielen s Ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ale aj s výsledkom referenda.