Denník N

K vysporiadaniu sa s komunizmom: koniec práva bezprávia?

Dodnes v našej spoločnosti tlejú krivdy vyplývajúce z „práva“ postaveného na nespravodlivosti. Stále medzi nami žijú pamätníci nespravodlivého útlaku páchaného jedným konkrétnym režimom našej nedávnej minulosti. Ešte dnes niektorí z nás pociťujú dozvuky osudov, keď štát dokázal zničiť život celým rodinám a vytvoriť príkorie idúce naprieč generáciami.

Prastrýko Rudi sa previnil len tým, že ponúkol nocľah kňazom na úteku pred prenasledovaním. Chytili ich však pri pokuse preplávať rieku Moravu do Rakúska. Naša rodina nevie, ako sa vyšetrovatelia dozvedeli, že pred pokusom o útek nocovali u Rudi báčiho. Tá jedna noc však premenila osud celej rodiny do tretej generácie.

Prastrýko Rudi dostal 10 rokov v jednom z najhorších lágrov – v jáchymovských uránových baniach. Bol otec štyroch, vtedy malých, detí. Stratili strechu nad hlavou. Prateta Bibi néni len ťažko dokázala deti uživiť, mnohokrát boli rozdelení po rodine. Keď deti dorástli, nemohli sa slobodne rozhodnúť pre vzdelanie či profesiu, hoci mali v škole špičkové výsledky. Nemohli slobodne realizovať svoje plány a sny. Ešte aj ich deti, moji druhostupňoví bratranci a sesternice, pociťovali dozvuky tohto zločinu, ktorý štát páchal na svojich obyvateľoch.

Na druhej strane, posluhovači tejto nespravodlivosti, predstavitelia pohraničnej stráže či iných bezpečnostných zložiek slúžiacich režimu, sa dodnes tešia nadštandardným dôchodkom a výhodám plynúcim z pritakávania a prisluhovania zlu. Otázka týchto dôchodkov nie je problémom len v rovine finančného ohodnotenia zločinného a mnohokrát neľudského konania. Má to aj svoju omnoho viac odvrátenú stranu.

Vplyvom politickej  perzekúcie mnohí – v minulosti potrestaní za svoje presvedčenie, túžbu po slobode alebo podporu prenasledovaným – trpia ešte aj dnes chudobou pre nízke dôchodky, ktoré vyplývajú z nanútenej manuálnej a nízko ohodnotenej práce mimo ich vzdelania či z rokov strávených vo väzení.

Veľmi ma potešil malý symbolický krok na nápravu tejto do neba volajúcej nespravodlivosti, keď sa týmto ľuďom, ktorých obety nám vydláždili cestu k slobode, začiatkom tohto roka vyplatila jednorazovo symbolická suma 1989 eur a zvýšil príplatok k dôchodku na 10 eur za každý mesiac obmedzenia osobnej slobody.

Právo nemôže byť založené na nespravodlivosti

Ak sa chceme vysporiadať s minulosťou, nemôžeme sa uspokojiť s argumentom, že taká bola doba a také bolo právo tejto doby. Lebo právo nikdy nemôže byť založené na nespravodlivosti.

Náš mladý štát stále bojuje s tieňmi zločinov minulosti. Dodnes sme sa nevyrovnali a ani si verejne ako spoločnosť nepriznali zlo, ktoré bolo spáchané. Nik sa verejne neospravedlnil. Ako spoločnosť sme to zlo ani nepomenovali pravým menom. Psychológia vraví, že začiatkom úspechu riešenia mnohých trápení býva samotné pomenovanie problému. Winston Churchill to zasadil priamo do kontextu, keď povedal, že národ, ktorý zabudne na svoju minulosť, nemá budúcnosť.

V týchto dňoch sa črtá nádej na druhý malý krok k tomu, aby sme sa posunuli vpred a vysporiadali sa s dlhoročnou nespravodlivosťou. Tá prospievala osobám, ktoré sa podieľali na výkone moci, politicky presadzovanej represiami v období komunizmu, resp. tým, ktorí pracovali v inštitúciách a organizáciách s hlavným poslaním udržať totalitný komunistický režim pri moci za každú cenu.

Znakom tejto minulej doby bol stav, keď štátna moc zneužívala štátne zložky na udržanie vplyvu a moci vládnucej garnitúry. Následkom toho bolo 71 168 osôb odsúdených za politické delikty vo vykonštruovaných procesoch mučených a väznených. Až 42 osôb bolo usmrtených pri pokuse o prechod hranice na Západ, 8 240 osôb bolo v rokoch 1949 až 1954 násilne odvlečených do táborov nútenej práce.

Medzi nimi aj môj prastrýko páter Mikuláš Lexmann, ktorého život vyhasol po dvoch rokoch v dôsledku neľudských podmienok a tyranského zaobchádzania. Toto zlo na seba naviazalo ďalšie zlo pre celé rodiny a ďalšie generácie týchto nespravodlivo stíhaných.

Mravný signál slovenskej spoločnosti

Odmenám za posluhovanie totalitnému režimu však po vyše tridsiatich rokoch od pádu železnej opony môže byť koniec. Národná rada aktuálne prerokúva návrh zákona, na základe ktorého by sa osobám, ktoré boli vo výkone služby, viac nezapočítavali do výšky dôchodku roky, keď slúžili komunistickému režimu. Tento návrh zároveň počíta so zachovaním jeho minimálnej výšky.

Je to snaha o nastolenie bazálnej spravodlivosti, ale tiež snaha o výrazne symbolické vysporiadanie sa s krivdami minulosti, ktorých následky mnohí pociťujú dodnes. Symbolické preto, že dlhodobé finančné i ľudské strádanie poškodených, teda tých, ktorí svoje blaho či dokonca samotný život obetovali princípom, viere a hodnotám, to už nikdy nevykompenzuje a ani všetky politicky motivované krivdy nenapraví.

Parafrázujúc princíp proporcionality Listiny základných ľudských práv a slobôd by sme to mali brať tak, že dosah zníženia neopodstatnene vysokých dôchodkov vyplývajúcich z politicky motivovaných perzekúcií občanov je omnoho menší ako mravný význam signálu slovenskej spoločnosti, ktorá dodnes bojuje s odcudzením politiky, slepotou spravodlivosti a zabúdaním na minulé ideologické zlo páchané na vlastných občanoch. Toto gesto je proporčné aj preto, lebo nedochádza k zásahu do samotnej podstaty subjektívneho práva dotknutých jednotlivcov na sociálne (dôchodkové) zabezpečenie.

Aj v tomto rozhodovaní sa dokážeme oprieť o už zaužívanú európsku právnu prax, keďže Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach akceptoval, že legislatíva, ktorou demokratický štát odoberá nezaslúžené benefity predstaviteľom komunistického režimu, je legitímna aj v situácii, keď k jej prijatiu došlo aj po dlhšom časovom období.

Napriek tomu, že tento problém má korene v minulosti, jeho riešenie môže byť poučením pre budúcnosť. Berme ako veľké memento, že nespravodlivou ideológiou podmienená politika spôsobuje fatálne dôsledky. Napriek tomu, že aj v mojej rodine sme mali príbehy trpiacich pre vieru či slobodné zmýšľanie, podpora tejto myšlienke nie je snahou o pomstu. Je to len naplnenie našej politickej povinnosti volať po spravodlivosti.

Slovami Williama Penna „správne je správnym, aj keď sú všetci proti a zlé je zlým, aj keď sú všetci za“.

Zdroj foto: ideas.ted.com

Teraz najčítanejšie