Denník N

Izraelsko palestínsky konflikt je skúškou našej úprimnosti o ľudských právach a rovných metroch

Foto: SITA/AP, Mahmud Hams
Foto: SITA/AP, Mahmud Hams

Akýkoľvek  vojenský či teroristický útok je desivý, pretože nech už z akýchkoľvek príčin, ktoré mu predchádzali, si berie za cieľ ľudské životy. Zároveň pri tom vždy otrasie kľúčovými hodnotami, bez ktorých nedokážeme fungovať v kooperujúcich spoločenstvách. Preto chcem vyjadriť hlbokú a úprimnú ľútosť nad všetkými obeťami, ktoré si vyžiadal aktuálne sa stupňujúci konflikt medzi Palestínou a Izraelom. A to bez ohľadu na to, ako sa na jednej či druhej strane (nie vždy úplne citlivo) počítajú a kategorizujú obete.

Chápem, že rozlúštenie historického rébusu o územných nárokoch a o tom, kto prvý hodil kameňom, je pre obe strany citlivá záležitosť. Neprináleží mi preto sa ani len pokúšať rozmotávať klbko komplikovaných súvislostí. Ak sa však ostaneme príliš sústrediť na hodnotenie prapríčin vín, poľahky stratíme zo zreteľa prítomnosť: a pri nej sa už dá len sotva vyhovoriť na to, že je príliš zložitým rébusom na to, aby sme ju odsúdili.

To nemenej podstatné totiž ostáva, že v Izraeli i na okupovaných územiach žijú milióny Palestínčanov, ktorí nie sú z hľadiska legislatívy a konania Izraela uznaní za rovnoprávnych ľudí: sú násilné vyháňaní z domov, sú pozbavovaní majetku, ale aj ostatných a občianskych a politických práv, vrátane volebného práva či práva na súdnu obranu. Bez ohľadu na historické dôvody či súčasnú politickú situáciu  to nič nemení na podstate:  že západný svet toleruje stav bezprávia Palestínčanov a prehliada fakt, že sú len na základe etnického kľúča pozbavení ľudských práv.

Práve tým sa sami stávame aktérmi tohto konfliktu.  Je totiž skúškou našej úprimnosti,  ako vážne  to s tými ľudskoprávnymi hodnotami v skutočnosti myslíme.  Tento konflikt nás  konfrontuje s otázkou, či naozaj priznávame všetkým ľudským bytostiam (ako to hrdo deklarujeme)  univerzálnosť, nescudziteľnosť a neodňateľnosť ich  ľudských práv. A to aj vtedy, ak náš partner  tieto fundamentálne záväzky pošliapava. Stavia nás  pred otázku, prečo potom mlčíme a roky prehliadame, že Palestínčanom bolo izraelskými zákonmi odňatie postavenie rovnocennej ľudskej bytosti a zákonmi požehnaná dehumanizácia?  Napokon, medzinárodná ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch, ktorej hodnotenia sú v ostatných prípadoch akceptované s rešpektom, označila politickú a legislatívnu prax Netanjahu voči Palestínčanom za apartheid.

Natíska sa legitímna otázka, či nás, Európu a USA, potom treba brať vážne, keď ochranou ľudských práv operujeme pri výčitkách voči iným krajinám, no zároveň sa mlčky, bez vyvodzovania medzinárodnoprávnych dôsledkov,  prizeráme na to, ako sú Palestínčania pozbavení statusu ľudskej bytosti.

Tento konflikt sa preto stáva konfliktom aj nášho svedomia. A je evidentné, čo pri ňom zatiaľ  prehrávame: jednak dôveryhodnosť,  že skutočne podporujeme deklarované demokratické a ľudskoprávne hodnoty, ak ostávame pri ich presadzovaní selektívni. A za druhé, prehrávame a budeme prehrávať boj s domácim (európskym) pravicovo-extrémistickým populizmom, ktorým našou selektívnou spravodlivosťou nabíjame muníciu.

Na základné ľudské práva Palestínčanov sa nesmieme pozerať cez hlaveň zbraní Hamasu a počet ich útokov.. Napokon, ako to býva všade, samotný palestínsky ľuď sa stáva obeťou konfliktu z oboch strán, keďže, aktivity teroristov z Hamasu ich vystavujú eskalujúcim násilným revanšom zo strany Izraela. Rovnako to platí o obetiach na strane Izraela. Terorizmom, ničiacim životy obyvateľom Izraela, sa nikdy nedá ospravedlniť boj za životy Palestíncov.

Na to, aby sa mohol vplyv Hamásu oslabiť (minimálne vnútropoliticky, kým sa nepodarí ho rozložiť), ale aj pre samotný fakt  bezprávia Palestínčanov, je nevyhnutné, aby západný svet a celkovo medzinárodné spoločenstvo konečne vytiahlo rovný meter.

Keby sa v Rusku alebo Maďarsku začali stupňovať a odoberať základné práva podľa etnického kľúča, som presvedčená (a veľmi v to dúfam), že ako Európania, ktorí nadovšetko ctíme a uznávame rovnosť každého človeka, nájdeme spôsob, ako rázne a jednoznačne vyjadriť odmietnutie takejto politiky. Pevne verím, že by sme neostali len pri bilaterálnej diplomacii. Presne to si zaslúžia aj Palestínčania.

Autorka je predsedníčkoi politického hnutia Progresívne Slovensko

Teraz najčítanejšie

Irena Bihariová

Slovensko musí byť fér pre všetkých ľudí. Som právnička, ktorá dlhé roky bojuje proti extrémistom a neférovostiam v spoločnosti. Od roku 2020 som zároveň predsedníčkou hnutia Progresívne Slovensko.