Denník N

Ochrana menšín vo svete zlyháva

Tracey Nearmy/AAP
Tracey Nearmy/AAP

21. storočie malo byť storočím mieru, prosperity, ochrany ľudských práv a slobôd. Táto ochrana však neplatí všade, dokonca ani ochrana menšín. Ujguri, Palestínčania, Kurdi a mnohé ďalšie predstavujú volanie menšín po spravodlivosti. Túto spravodlivosť môžu získať len garanciou ochrany ich práv, ktorá dnes chýba.

Dejiny národnostných, náboženských, sexuálnych menšín sú spojené s jedným, negatívnym slovom, ktoré menilo chod dejiny. Intolerancia.
Židia v Európe, hlavne Aškenázi prežívali pogromy vo viacerých krajinách Európy, Rómovia čelili diskriminácii už stáročia od svojho príchodu a žiaľ, aj dnes to tak je.
Práve násilné etnické „čistky“ zapríčinili viaceré vojnové konflikty a aj potrebu ochrany týchto menšín.
Prvým vyznaným medzinárodným paktom bola Dohoda o zabránení genocídy, ktorá reagovala na rôzne formy násilia páchaných voči menšinám. V tej dobe došlo k genocíde Arménov, kedy orgány Osmanskej ríše likvidovali arménske obyvateľstvo v Anatólii. Okrem Arménov Osmani likvidovali aj grécke, arabské obyvateľstvo, ak by vtedy ku genocíde nedošlo, demografická mapa Turecka by dnes vyzerala úplne inak. Paradoxne, Turecko dodnes odmieta uznať existenciu tejto genocídy, pričom sa odvoláva na fakt, že vtedy boli rôzne vojny, a preto považujú obete genocídy skôr za obete vojnových konfliktov. Ako reagoval teda svet na genocídu? Len verejným pobúrením.

Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach priniesol nový rámec do ochrany práv a slobôd, konkrétne rozšíril občianske a politické práva.
Rovnosť, sloboda pohybu, sloboda rozhodovania, garantované právo združovania, ochrana menšín. Pod tento pakt sa podpísala väčšina krajín sveta, dokonca aj Turecko.
Otvára sa tu teda otázka, nakoľko sú tieto práva v niektorých krajinách garantované. Okrem toho, zjavne sa vynára otázka potreby nových medzinárodných inštitútov na ochranu a obranu práv menšín, pretože v súčasnosti je zjavné, že EÚ ani USA nedokážu natoľko garantovať práva v celom svete, ako by bolo potrebné.

Prípad 1 Kurdi

Kurdi sú najpočetnejšou menšinou v Turecku, obývajúci východ Turecka. Turecké vlády sú známe tým, že ochrana menšín je im kilometrovo vzdialená. V súčasnej dobe môžeme reflektovať na fakt, že turecké súdy sa snažia rozpustiť najväčšiu opozičnú politickú stranu – kurdskú HDP. Nie je to prvýkrát, kedy sa Turecko rozhodlo rozpustiť kurdské politické strany.
Známy je prípad v Európskom súde pre ľudské práva – HADEP vs Turkey, kde Turecko porušilo združovacie právo, garantované Dohovorom o ochrane základných práv a slobôd. Totiž Turecko argumentovalo tým, že táto kurdská politická strana presadzovala separatizmus, ktorý Turecko považuje za protiústavnú činnosť, čiže činnosť, ktorá má za cieľ likvidovať ústavné zriadenie Turecka. ESĽP vyvrátil toto tvrdenie tým, že politická strana HADEP presadzovala právo na sebaurčenie Kurdskej menšiny a nenašla žiadne dôkazy svedčiace o propagovaní násilného konania ktoré by smerovalo proti demokratickému zriadeniu štátu.

Paradxone, Ústava Tureckej republiky garantuje slobodu združovania, zhromažďovania, slobody prejavu v hraniciach, dokým nezačnú ich prejavy ohrozovať územnú celistvosť štátu a národa.
Turecko vedie aj medzinárodný boj proti Kurdskej menšine, hlavne v Iraku a Sýrii. V roku 2019 začala turecká operácia Euphrates Shield, ktorá sa zamerala na rastúcu silu sýrskeho Kurdistanu, reakciou Turecka bol priamy vojenský zásah proti Kurdom. Reakcia okolitého sveta nebola žiadna, paradoxne režim diktátora Assada, ktorý začal túto vojnu, musel zasiahnuť a poslať armádu k hraniciam, a tým došlo k spojeniu Assada a Kurdov.
Turecko však bojuje proti menšine primárne vo svojej krajine. Donedávna bolo používanie kurdského jazyka v úradnom styku zakázané, výučba kurdského jazyka je zakázaná. Zmeny nastali nedávno, keď k moci sa dostal Erdogan, ktorý sa usiloval o bližšiu integráciu s EÚ.
Keďže už dnes Erdogan zmenil svoju politiku smerom k minulosti a náboženskému fundamentalizmu (paradoxne v rozpore s Ústavou Tureckej republiky), garantovanie práv kurdskej menšiny neostalo na nule, ale smeruje k záporným hodnotám.
Európske inštitúcie, aj keď deklarovali, že dochádza k porušovaniu práv tejto menšiny, nijako nezasiahli.

Prípad 2 Palestínčania

Konflikt v Palestíne je veľmi komplikovanou témou, ktorá nemá tú dobrú ani zlú stranu.
Avšak v jednom bode je jedná strana poškodzovaná a druhá v neprimeranej a protiprávnej výhode – garantovaniu práv Palestínčanov.
Izrael je kritizovaný, pretože vytvára rôzne politiky na potlačovanie práv Palestínčanov. Kritizovanou politikou je osídľovanie Západného brehu, ktorý má podľa práva patriť Palestínčanom (na základe rezolúcie OSN z 17. mája 2004 majú Palestínčania právo na sebaurčenie na tomto území). Západný breh bol obsadený Izraelom počas Šesťdňovej vojny. Toto územie bolo teda okupovaným územím (Medzinárodný súdny dvor označil status Západného brehu ako vojenskej okupácie Izraelom) od roku 1967. Od tejto vojny Izrael začal politiku konfiškácie súkromného vlastníctva Palestínčanov a zákazu registrácie nového vlastníctva Palestínčanov na tomto území. Izraelská armáda teda tieto pozemky konfiškovala aby ich mohla použiť v programe osídlenia. Do roku 2017 sa do tohto územia nasťahovalo približne 380 tisíc izraelských usadlíkov. Konalo sa to tak aj v rozpore so Štvrtou Ženevskou dohodou, ktorá zakazuje presídľovanie obyvateľstva v okupovaných územiach.

Táto politika viedla k prvej intifáde, čiže povstaniu Palestínčanov proti Izraelu. Tento krvavý konflikt pri ktorom boli používané násilné metódy odporu, policajnej brutality ale aj terorizmu bol ukončený mierovými dohodami v Osle. Tieto dohody mali mať charakter dočasnosti, pričom Palestínčania museli uznať Izrael, ustúpiť od politiky totálneho zničenia Izraela a Izrael musel sa stiahnuť z tohto územia do určitého času.
Táto dohoda rozdelila oblasť do troch zón, jeden v ktorej vládne Palestínska autorita, v druhej kombinovaná a v tretej Izrael. Izrael mal stiahnuť armádu z týchto oblastí, a mal by umožniť demokratické voľby, ktoré vytvoria Národnú radu, a tým pádom by sa mala zrušiť civilná administratíva Izraela (vláda) nad touto oblasťou. Dodnes Izrael stiahol armádu z niektorých oblastí, avšak do niektorých z nich sa neskôr vrátil, k zrušeniu civilnej administratívy nedošlo a úplné stiahnutie vojsk sa neuskutočnilo.
Dnes teda pokračuje tento priechodný stav bez dohody, keďže Dohoda z Osla mala trvať len dočasne, do piatich rokov (rok 1993).

Islamistická organizácia Hamas, ktorá považuje antisemitizmus za svoju ideológiu, neuznala túto dohodu a neuznala ani mier, práve preto Hamas v 90. rokoch páchal teroristické útoky na izraelské ciele. V roku 2006 Hamas vyhral voľby v Palestíne, čo malo za následok ukončenia finančnej podpory Palestíne USA. Je to aj z dôvodu, že Hamas odmieta uznať Izrael a odmieta sa vzdať násilného boja.
V roku 2007 Hamas obsadil Gazu a vyhnal vládnuce hnutie v Západnom brehu, Fatah. Teda vznikol tu rozkol a Gaza sa odštiepila od Západného brehu. Odvtedy Hamas a Izrael vedú ozbrojený konflikt, ktorý trvá aj dnes.
Legitimácia odboja Hamasu znamená aj uznanie legitimácie terorizmu, Hamas je teroristická organizácia, ktorá si nezaslúži žiadnu podporu. Je faktom, že Hamas oficiálne spolupracuje s režimom v Iráne, Hizballáhom a režimom v Sýrii, čo je v rozpore s demokratickým a slobodným zriadením. Ak by mala podpora Palestíny mať reálne výsledky, nesmie dochádzať k podpore hnutia, ktoré využíva Gazu na svoje útoky a Palestínčanov ako ospravedlnenie terorizmu. Palestína má nádej na svoju skutočnú nezávislosť len v riešení dvoch štátov a s demokratickou vládou, nie vládou iránskych spojencov.

Problém tu je ale aj v politike Izraela v Západnom Brehu.
Podľa Amnesty International Izrael blokuje dodávky vody do Západneho Brehu. Okrem toho, podľa tejto organizácie Izrael vytvoril vojenské stanovišťa, ktoré kontrolujú všetky prechody oblasťou a tým môžu brániť aj k právu k práci. Izrael vybudoval aj špeciálnu bariéru pri oblastiach Palestínskej autority, ktorá oddeľuje oblasti osídlené Palestíncami od oblastí osídlených Izraelčanmi. Gaza je zase vojensky uzavretá z Egypta a Izraela, kvôli náletom Gaza čelí aj problémom s dodávkami elektriny a vody.

Politika osídľovania pokračuje aj dnes, čím dochádza k rozporu s medzinárodným právom.
Tieto porušovania práv sú dlhodobo prehliadané a neriešené, čím dochádza k nárastu fundamentalizmu na oboch stranách konfliktu a stupňovaniu násilia.

Príklad 3 Ujguri

V predošlom článku som opísal stručné dejiny Ujgurov v Číne a ich utláčaniu. Čínska komunistická ideológia považuje Ujgurskú identitu v rozpore s nosnými piliermi čínskeho komunizmu. Práve preto Čína prijala rôzne formy likvidácie identity tejto menšiny. Opisované sú likvidácie náboženských stredísk, zákazy týkajúce sa náboženských obradov, obmedzovania slobody prejavu a totálna cenzúre. A hlavne, koncentračné tábory, určené na „ideologickú indoktrináciu“ Ujgurov.
Ujguri teda predstavujú väzňov na vlastnom území a národ, ktorý je ako prvý masívne likvidovaný aj v 21. storočí, aj keď nie priamym zabíjaním ľudí, ale zabíjaním kultúry.

Ako chrániť menšiny všade vo svete?

Pri týchto príkladoch sa otvára otázka, či svet dokáže dostatočne garantovať práva všetkých menšín. Západné spoločnosti, ktoré boli vybudované na myšlienkach liberálnej demokracie, osvietenstva a ochrany základných ľudských práv a slobôd nedokázali chrániť tieto základné práva všade vo svete. Rovnako ako vojnové konflikty v minulosti, genocídy a iné násilností páchaných na základe náboženských alebo etnických odlišností vytvorili potrebu riadneho medzinárodného práva trestajúceho tieto formy násilia, vynára sa dnes, pri týchto príkladoch, potreba novej, silnejšej a precíznejšej ochrany menšín všade vo svete. Netýka sa to len ochrany národnostných alebo náboženských menšín, ale aj sexuálnych, keďže mnohé západné krajiny neuznávajú ich práva a iné krajiny, v Afrike alebo na Strednom východe trestajú inú sexuálnu orientáciu smrťou.

Ak je cieľom spravodlivosť a lepší svet, je nutné aktualizovať medzinárodné právo, pretože bez striktných pravidiel a diplomacie štáty nebudú uznávať to, čo je u nás úplnou samozrejmosťou.

Teraz najčítanejšie

Marián Ruňanin

Svet nebude zničený tými, ktorí sú zlí. Svet bude zničený tými, ktorí sa na to pozerajú a neurobia vôbec nič. (Albert Einstein) Autor je študentom práva, venuje sa politike a právu, sústreďuje sa na situáciu v Číne a Ázii.