Denník N

J. C. Lennox: Boh a Stephen Hawking & 7 dní, ktoré rozdeľujú svet (Čitateľský denník 29 — 30/2021)

„V Hawkingovej argumentácii má veľkú váhu myšlienka, že medzi vedou a náboženstvom je hlboký konflikt. Ja tento nesvár nevnímam. Pre mňa ako veriaceho kresťana krása vedeckých zákonov upevňuje moju vieru v inteligentného božského Stvoriteľa. Čím viac rozumiem vede, tým viac verím v Boha, lebo rastie môj úžas nad šírkou, premyslenosťou a integritou jeho stvorenia.

A skutočne, ten dôvod, prečo veda tak rozkvitala v 16. a 17. storočí vďaka ľuďom ako Galileo, Kepler a Newton, mal do značnej miery dočinenia s ich presvedčením, že prírodné zákony odrážajú vplyv božského zákonodarcu. Jedna zo základných tém kresťanstva je, že vesmír bol utvorený podľa racionálneho, inteligentného plánu. Viera v Boha neprekážala vede, práve naopak, bola motorom, ktorý ju poháňal.“

(Boh a Stephen Hawking)

Odkiaľ pochádzame? Kto sme? Kam ideme? Toto nie je len názov jedného z najznámejších obrazov Paula Gauguina, ale aj séria otázok, ktorú si v istom bode života kladie každý z nás. Sme ako ľudské bytosti len dielom kozmickej náhody, dôsledkom biologických procesov? Povstalo vedomé z nevedomého, racionálne z neracionálneho, ľudské zo zvieracieho? Je pravda, láska, odvaha, krása, dobro a zlo ilúziou?

John C. Lennox je oxfordským profesorom matematiky, ktorý sa okrem vzorcov, rovníc a Teórie skupín (naozaj netuším, čo to znamená) venuje aj polemikám s hnutím Noví ateisti, najmä s jeho hlavnými hviezdami Richardom Dawkinsom a Christopherom Hitchensom. V knižôčke Boh a Stephen Hawking ale (pochopiteľne) diskutuje s niekým iným — najslávnejším fyzikom posledných dekád.

Multivesmír, M-teória, prírodné zákony, veľké otázky života a smrti. Lennox ako vedec a kresťan komentuje filozofiu, ktorú Hawking vyvodzuje zo svojich slávnych teórii. Tá by sa dala laicky zhrnúť zhruba takto: na počiatku nebolo nič, a z toho nič vďaka gravitačnému zákonu, povstalo všetko. Lennox toto tvrdenie prirovnáva k postave, ktorá snaží samu seba vytiahnuť z močiara ťahaním za vlastné šnúrky na topánkach.

7 dní, ktoré rozdeľujú svet je už rozsiahlejšou štúdiou tohto zaujímavého vzťahu vedy a viery. Autor v nej rozoberá knihu Genezis pohľadom vedca 21. storočia. Vek zeme a vesmíru, Veľký tresk, sedem stvoriteľských dní, evolučné procesy, všetko veľmi pútavé témy. Lennox začína historickým exkurzom a poučený stredovekými polemikami o nehybnej Zemi ukazuje, ako sa prirodzene menil postoj kresťanov v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami.

Citujúc Kalvína i Augustína upozorňuje, že Biblia nie je vedeckou učebnicou, ale zároveň trvá na jej božskom pôvode, a tým pádom i autorite ako konečnej Pravdy. Ako to celé zladiť? Musí sa to diať násilne? Naozaj máme na výber len medzi kreacionizmom mladej zeme a neodarwinistickým materializmom?

Lennox sa nebojí prinášať kritiku do vlastných radov — kresťanských, filozofických i vedeckých. Robí to však láskavo, a (čo je pre nás taktiež dôležité) pútavo. Obidve knihy som si dal na jedno posedenie, občas niečomu nerozumel, ale tak čo by som chcel, keď medzi sebou dišputujú fyzici, kozmológovia a držitelia Nobelových cien. Jedného z nich tu teda aspoň na záver zacitujem:

„Najlepšie údaje, aké máme, (…) sú presne také, aké by som predpokladal, ak by som nemal nič iné len päť Mojžišových kníh, Žalmy a Bibliu ako celok.“

Toto povedal Arno Penzias, laureát Nobelovej ceny za fyziku za objav vesmírneho reliktového žiarenia ako pozostatku Veľkého tresku. A ja už len dodám, že ak vás zaujíma veda, náboženstvo a základné životné otázky — čítajte.

J. C. Lennox: Boh a Stephen Hawking
Slovenská biblická spoločnosť, 2019
93 strán
*
85 %
*
J. C. Lennox: 7 dní, ktoré rozdeľujú svet
Postoj Media, 2021
216 strán
*

90 %

*
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, comicsoch, kultúre, Bardejove a tak podobne.