Môžeme niečo urobiť s vlastným životom? (Ku knihe Kresťanstvo: Dejiny náboženstva, ktoré zmenilo svet.) (IV.)

Intuitívny pocit slobody vlastných rozhodnutí zažíva každý z nás. Vzťahuje sa tento pocit na niečo skutočné a pravdivé, alebo je presvedčenie o autonómii nášho rozhodovania ilúzia? Popri náboženských a metafyzických diskusiách o tomto probléme, sa sloboda vôle stala predmetom výskumu i na poli vedeckom, najmä fyziky a neurovied.

Spor Erazma s Lutherom sa odohráva vo dvoch rovinách. Luther tvrdí, že vo svete vládne nevyhnutnosť a človek nedokáže nijakým spôsobom zmeniť svoj osud. Navyše, jeho vôľa je tak zotročená hriechom, že bez Božej milosti nie je schopný vykonať žiaden dobrý skutok. Erazmus sa k teologickej nevyhnutnosti stavia opatrne. Nepopiera, že môže existovať, no nevidí žiaden význam v tom, aby ju človek bral v živote na vedomie. Pýta sa, aký motivačný efekt má to, ak budeme ľuďom tvrdiť, že aj tak nedokážu zmeniť svoj osud. Už aj bez toho sú „veľmi leniví, duševne obmedzení, zlovoľní a nenapraviteľne náchylní k všemožným hriechom. Ktorý slaboch potom bude ešte podstupovať vytrvalý lopotný boj so svojím vlastný telom? Ktorý bedár sa potom bude snažiť žiť lepšie?“

Erazmus sa teda presunul do druhej roviny a snaží sa ukázať, že i napriek tomu, že naše rozhodovanie je ovplyvňované rôznymi faktormi, a teda nie je úplne slobodné, máme možnosť rozhodovať o vlastnom osude. Teda hoci nie sme slobodní absolútne, keďže konáme na základe osobitostí našej povahy, skúsenosti, zvykov či prostredia, udalosti vo svete určite nie sú vopred určené Bohom či predchádzajúcim stavom vecí. Takáto nevyhnutnosť by podľa Erazma zmarila akýkoľvek význam ľudského snaženia. „Ľudská prirodzenosť je veru už sama o sebe hrubá a zmyselná, náchylná k neviere, zločinu a rúhaniu, takže nie je potrebné ešte prilievať olej do ohňa.“

Svojou filozofiou absurdna sa v 20. storočí k fatalizmu vrátil i Albert Camus. Nesnažil sa poprieť nezmyselnosť sveta, a to aj v prípade, ak je jeho súčasťou nevyhnutný beh osudu. Camus oceňoval aktívny a tvorivý prístup k životu, napriek všemožným nepriaznivým okolnostiam: „Niet osudu, nad ktorý by sa nebolo možné s opovrhnutím povzniesť.“

Vo svojom románe Mor sa Camus zaujímavo vysporiadal s problémom fatalizmu. Viera v neodvratný osud sa zvykne objavovať v spoločensky náročných časoch, akými iste bola i morová epidémia v spomenutom diele. Camus vytvoril postavu pátra Panelouxa, ktorý spočiatku vníma epidémiu ako Boží trest a zároveň príležitosť na pokánie a zmenu zmýšľania. Ako dej postupuje a krízová situácia trvá, menia sa i postoje kňaza. Zasiahne ho smrť chlapca a vyvolá v ňom nové otázky. Niektorí obyvatelia zasiahnutého mesta už neveria, že sa situácia zlepší a tieto pocity si všíma i páter. Spolu s ďalšími hrdinami románu však nemôže pripustiť rezignáciu a využíva na to i miestnu katedrálu: „Zdalo sa, že sa chce v mene svojich poslucháčov spýtať, ako sa majú vlastne správať. Nepochybuje o tom, že niekto vysloví hrozné slovo fatalizmus. Ale on by sa nevyhýbal tomuto výrazu, pravda, ak mu dovolia pripojiť k nemu prídavné meno ‚aktívny‘.“

Camus tak vlastne naznačuje, že aktivita je v života jedna z najdôležitejších hodnôt. A pritom sa táto výzva k odmietnutiu nečinnosti nemusí objavovať iba vo vzťahu k nevyhnutnému osudu. Oveľa pochopiteľnejšia a prijateľnejšia nám bude táto snaha zoči-voči nepriaznivému osudu, ktorý nás postretol. Camus nás vyzýva, aby sme aktívne čelili práve takémuto osudu. Čo však robiť v prípade, ak nás realita takpovediac pritlačí k múru? Povedané Franklom, i vtedy ešte máme možnosť zaujať k situácii postoj, ktorý ide príkladom (postojové hodnoty). Správna aktivita je podľa Frankla i liekom na úzkostné či nutkavé neurotické poruchy, ktoré tiež možno vnímať prizmou osudovosti.

Skúmanie toho, čo stojí za ľudským rozhodovaním, je nepochybne lákavé a mravne či právne relevantné. Metafyzické predstavy alebo neurobiologické východiská by však nemali mať v konaní človeka posledné slovo. Je potrebné ich vziať do úvahy pri uvažovaní o vlastných činoch, no posledná by mala byť tvorivá aktivita, ktorá prekračuje neproduktívne obmedzenia.

* * *

K tejto téme je možné si v slovenskom či českom preklade prečítať viacero diel od Alberta Camusa či Viktora Frankla. Román Mor vyšiel v staršom preklade Fedora Balla v roku 2017 vo vydavateľstve Slovart. Frankl je okrem notoricky známeho autobiografického diela Napriek všetkému povedať životu áno, autorom i mnohých odborných publikácii, v ktorých bojuje proti deterministickým tendenciám biologizmu, psychologizmu či sociologizmu.