Denník N

Mandala – obraz duše

Príbeh mandal v psychoterapií sa spája so švajčiarskym psychológom Carlom Gustavom Jungom ktorý si všimol, že ľudia ktorých svet bol otrasený, často kreslia obrázky v kruhu. Vďaka Jungovi sa zmenila myšlienka – „ukáž mi čo čítaš a ja ti poviem kto si,“ na „ukáž mi čo si namaľoval a ja ti poviem, ako sa cítiš.“ Dnes si priblížime Jungovu knihu Mandaly…

Ak sa pozrieme na život Carla Gustava Junga, ako niť sa ním tiahne túžba po poznaní. Na začiatku to bol vzťah so psychológom a psychiatrom Sigmundom Freudom, ktorý mnohí prirovnávajú vzťahu otca a syna. Freud Junga obohatil, ale Jung sa časom posunul ďalej a ich cesty sa rozišli.

Potom prišla spolupráca s americkou spisovateľkou  Frank Millerovou, ktorá ho priviedla k skúmaniu imaginácií, fantázií, k mytológií a k snom. To bola cesta k archetypom, k mýtom či ku kolektívnemu nevedomiu.

V ďalšom období sa venoval skúmaniu symbolov a rôznych filozofických prúdov. Ktoré veľmi dobre zužitkoval a zapracoval do svojho diela.

Následne to bolo obdobie venované skúmaniu kresťanstva, rôznych jeho prúdov, ale aj heréz (náuka v rozpore s oficiálnym učením).

A od kresťanstva to mal blízko k religionistike. To už smerujeme k spolupráci s Richardom Wilhelmom – nemeckým protestantom, ktorý ako misionár pôsobil v Číne a ktorý mu pomáhal zoznámiť sa s východnou spiritualitou, kam patrí aj budhizmus a mandaly.

Táto Jungova snaha poznať do hĺbky a šírky čelila kritike z mnohých strán. On však nikdy nebol filozofom, teológom, či religionistom. Len sa týmito vedami nechal inšpirovať bez toho, aby sa nimi nechal spútať. Čerpal z bohatstva všetkých. Niet divu, že človek ktorý dokázal analyzovať rôzne vedy a následne ich integrovať do svojej koncepcie, stál za zrodom analytickej psychológie.

A preto, hoci spolupracoval s Richardom Wilhelmom na interpretácií Tajomstva zlatého kvetu (ezoterický text čínskeho taoizmu) a napísal úvod ku knihe premien I-ťing (asi neprekvapí, že ide o 4 tisíc rokov starú knihu o archetypoch), jeho záujem o mandaly bol čisto psychologický.

Jung, mandala a budhizmus

Tento úvod som si dovolil z jednoduchého dôvodu. Napriek hodinám religionistiky, či napriek štúdiu ktoré malo viesť k spoznaniu rôznych východných filozofií a spirituality (v rámci štúdia filozofie), som vnímal mandaly ako niečo, čo je úzko spojené s budhizmom. Takže sám som si kládol otázky ako to bolo s Jungom a s jeho záujmom o budhizmus a nakoľko sú mandaly späté s budhizmom.

Mandala ako tvar

Ak sa pozrieme na mandalu čisto z hľadiska štruktúry, je to kruh.

V slovníku symbolov sa píše, že je obrazom dokonalého. Nič dokonalejšie nie je. Kruh už nie je možné vylepšiť.

Kruh v podobe gule je pravidelný a harmonický tvar. Nemožno k nemu nič pridať a ani nič z neho odobrať. Je úplný.

Kruh je znakom neustáleho kolobehu a teda nekonečna. Nemá začiatok a koniec. Už ste niekedy chodili do kruhu?

Je tiež znakom ohraničeniahranice. Je evidentné, čo je vo vnútri a čo vonku.

Ako koleso je znakom plynutia a predovšetkým nového začiatkuobnovy.

Ak by sme chceli, môžeme ísť cestou využitia kruhu na meranie času (had ktorý kuše sám seba do chvosta), či astronomického merania času (zverokruh). Je tiež znakom večnosti (ako času).

Toľko symbolika kruhu.

Pôvod mandaly

Samotné slovo mandala má indický pôvod. V preklade znamená kruh a označuje kruhové kresby. Najprepracovanejšie mandaly Jung našiel v tibetskom budhizme. V budhizme má mandala podporovať kontempláciu a meditáciu.

Mandala je tu zhotovená pri určitej príležitosti. Obsahuje rôzne geometrické tvary a je plná symbolov.

A práve pre geometrické tvary a symboly sa stala zaujímavou aj pre Carla Junga. Tieto tvary a symboly vnímal ako prejav toho, čo sa v človeku odohráva.

Najstaršie mandaly pochádzajú ešte z paleolitu (slnečné kolo – Rodézia), teda zo staršej doby kamennej. Nachádzame ich v priestore od Afriky, cez Indiu, až po Áziu. Ale aj na americkom kontinente u indiánov (lapač snov – mandala sveta). V Mayskej kultúre sa zas môžeme stretnúť s kalendárom v tvare mandaly. A u Aztékov podobnú úlohu zohráva slnečný kameň. Ak mandaly siahajú tak hlboko do ľudských dejín, prirodzene sa dotýkajú najhlbších vrstiev nevedomia a sú schopné ním pohnúť aj vtedy, kedy slová už nestačia. Mandala tak prináša veľmi silný impulz.

Samozrejme, že možno pomerne dlho hovoriť aj o význame mandal v budhizme, či v hinduizme. Ale tento religiózny rozmer Junga nezaujímal.

Prepojenie kruhu a štvorca

Mandala je prezentovaná ako harmonické spojenie kruhu a štvorca. Kruh je vo štvorci (prípadne v obdĺžniku). Štvorec predstavuje vnútorné a kruh vonkajšie sily.

Z pohľadu umenia je kruh symbolom univerza, ale aj ducha. Akoby zahrňoval v sebe všetky geometrické tvary.  Mandala je často maľovaná do štvorca (štvorcové plátno a kruhová mandala). Aj štvorec sa spája s univerzom. Predstavuje stabilitu a poriadok. Kruh v štvorci je znakom osobnej celistvosti. Spojenie ducha (kruh) a tela (štvorec).

Toľko k prepojeniu kruhu a štvorca, často v podobe predlohy (papier vo formáte štvorca, či obdĺžnika) a do nej namaľovanej mandaly (kruhu).

Účinky mandaly

Mandala pôsobí na psychiku človeka relaxačne. Kruh nás upokojí viac, ako akýkoľvek iný tvar. Práca s mandalou znižuje stres a úzkosť. Tento efekt využívajú rôzne antistresové a relaxačné omaľovanky.

V arteterapií je mandala priestorom pre sebavyjadreniespracovanie pocitov (mnohé z týchto procesov bežia spontánne a automaticky). Túto skúsenosť mal aj samotný Jung. Aj on si maľoval mandaly. V arteterapií dochádza v mandale ku kombinácií mužskej (tvar) a ženskej energie (farba). Dochádza tak k vytvoreniu harmonického celku. Harmónia vznikajúca na papieri sa následne prenáša do človeka. Geometrické tvary a symboly pomáhajú usporiadať vnútorný svet. Pri maľovaní dochádza k spolupráci pravej a ľavej mozgovej hemisféry…

Na podklade mandal vytvorila americká terapeutka Joan Kellogg diagnostický test. Existuje dokonca aj počítačový program, ktorý interpretuje farby a tvary použité v mandale.

Kým pri arteterapií samotné maľovanie slúži na relaxáciu, v psychológií slúži diagnostike – predmetom skúmania sú farby, tvar ale aj samotné usporiadanie obrazu.

Mnohí mandalu prirovnávajú Rorschachovmu testu. Kým tá „machuľa“ dáva priestor imaginácií a teda vnútorným obrazom, mandala – myslím tím vlastná (teda namaľovaná nie pretlačená), dáva priestor širokej plejáde pocitov a emócií.

Mandala a výtvarné umenie

Na mandalu môžeme pozerať cez samotné umenie. V slovníku výtvarného umenia sa geometrické symboly označujú ako grafické symboly. A sú odvodené z matematických zákonitostí.

Umenie sa od začiatku spája s matematikou a s geometriou. Matematika a geometria zohrávajú kľúčovú úlohu aj v architektúre (mnohé to pekné je „tvrdá“ matematika a za ňou množstvo výpočtov).

V umení dlho dominovala harmónia a tá sa dosahovala pomocou dokonalých proporcií a tie sa odvádzali pomocou matematiky, ale aj geometrie. Proporcie postáv, tvar postáv a ich blízkosť s kuželom, či s kruhom. Rozvrhnutie obrazu pomocou zlatého rezu (pomer strán). Veľmi dobrým príkladom je Leonardo da Vinci ktorý mal postavu veľmi dobre proporčne preštudovanú a bola za tým matematika. Okrem zlatého rezu sa uplatňovala aj brána harmónie (pomer strany k uhlopriečke). Okrem toho, bez ohľadu na formát sa dôraz kládol na umiestnenie toho podstatného do stredu.

V barokovom klasicizme dochádzalo k spojeniu reálnych prvkov prírody s ideálnymi a ich zostavenie do dokonalého kompozičnej schémy.

Mandalu môžeme porovnať s ikonou. Aj ikona používa výrazné línie, či geometrické tvary. Táto abstraktnosť pripomína, že je len prostriedkom (k Bohu). Pre mandalu sú geometrické tvary, ale aj symboly tiež len prostriedkom (hoci k človeku). Blízke k mandale sú arabesky. Je to geometrický tvar, často v podobe ornamentu. Používal sa už v helenistickom Grécku. Má dekoratívnu úlohu. Je v ňom niečo upokojujúce, keďže používa známe motívy (najčastejšie prírodné). Má tak harmonizujúci účinok. V arabskom prostredí sa označuje ako mareska. Tiež sa používa aj samostatne v arteterapií.

Jungov záujem o umenie, sa sústredil na jeho psychologický rozmer.

Mandala a symbolika

Symbol je v slovníku definovaný ako znamenie. Symbol poukazuje na niečo, čo samo o sebe také viditeľné a hmatateľné nie je. V živote bežne používame symboly. A symboly hovoria o tom, čo sa v nás deje a odohráva. Každý obraz, v našom prípade mandala vyjadruje nejakú skutočnosť a odkazuje na niečo. Preto sa tak často rieši, čo je za „tým“. Čaro obrazu je, že dokáže obsiahnuť a pomenovať širšiu skutočnosť, ako slová. Namaľovať čo sa stalo, je obsiahlejšie, než o tom hovoriť. A práve cez maľbu sa k slovu dostávajú veci, ktoré sa odohrávajú v nás.

Kruh (mandala) tu je archetypom (praobraz, kontakt s nevedomím), je symbolom jednoty, túžbou po celistvosti a rovnováhe.

Mandala a kresťanstvo

O mandale môžeme hovoriť aj v kresťanstve. V architektúre sa používa kruhové okno, často známe ako rozeta, ružicové okno, či okenná ružica. Často ide o okno veľmi veľkého priemeru. A najznámejšie uplatnenie nachádza v architektúre – ako súčasť vstupného portálu chrámových lodí. Často pripomína kvet. Používa sa v nej rastlinný motív. Ale využíva aj číselnú symboliku, odkazuje na životný cyklus, večný návrat a Božiu všadeprítomnosť. Okrem toho, kombinácia troch kruhov (keď sú prepojené), je odkazom na Trojicu.

Jung pripomína, že existujú aj kresťanské mandaly, dokonca už zo stredoveku. Ale pripomína aj knihu o duši od Jakoba Böhma, kde v rámci kozmológie prináša obraz – mandalu. Označuje ju ako Filozofické oko a Zrkadlo múdrosti. Jakob Böhm bol protestantským teológom, ktorého Hegel označil za prvého nemeckého filozofa. Bol mystikom. A tá mandala v jeho kozmológií je o návrate k harmónií sveta.

O kresťanskom rozmere píšem, aby sme prestali vnímať mandalu ako „budhistickú“. Používa sa v rôznych náboženstvách. Ale predovšetkým, Junga tento religiózny rozmer nezaujímal…

Tajomstvo mandaly

Kým prejdeme k samotnej knihe o mandale, siahneme ešte po knihe Tajomstvo zlatého kvetu, kde jedna kapitola sa venuje samotným mandalám.

V tejto knihe Jung píše, že k zjednoteniu protikladov dochádza pomocou symbolov. Hovorí dokonca o abstraktných tvaroch – princípoch a teda gnostických (poznanie) archai (archetypy). K stvárneniu predstáv tu dochádza cez symboly.

Jung sa tu vracia ku skúsenosti s ľuďmi, ktorí v nemocnici maľovali mandaly. Oni nemali odkiaľ vedieť, že táto tradícia sa spája s východom. A nemali odkiaľ poznať ich význam a symboliku. Dôvod prečo siahli práve po mandale bol spontánny a pochádzal buď z nevedomia, ktoré samovoľne produkuje takéto obrazy, alebo zo života ktorý tuší bytostné Ja. A hľadá k nemu cestu.

Spomína tiež na ženy, ktoré mandaly tancovali. V Indii skutočne existuje mandalový tanec. Má ten istý význam, ako maľovanie mandaly. Títo ľudia len vycítili, že im symbolika kruhu robí dobre.

O symbolike mandal Jung píše, že dochádza k očisteniu a k zušľachteniu človeka. Nevedomé sa stáva vedomím (cez maľovanie). Človek rastie. A tak postupne dochádza k zjednoteniu vedomia a života.

V ľudovej zvyklosti, ale aj v tradíciách často figuruje „mágia“ kruhu. Kruh ako ochranný val, či ako magický kruh. Mestá sa stavali okolo centrálneho námestia a dedina okolo kostola. Kruh tu je znakom najvnútornejšej časti osoby – niečoho čo je posvätné a čo treba chrániť (a čo chráni pred zlom). Je znakom pôvodnej jednoty života a vedomia, ktorú sme stratili a po ktorej túžime.

V kontexte mandaly Jung hovorí o kruhovom pohybe a teda kolobehu. Je to aktivita, ktorá zasahuje všetky stránky osobnosti. Je tiež aktivitou, ktorá oživuje človeka v jeho celistvosti. Teda dobré aj zlé stránky – protiklady, ktoré sú identifikované v rámci sebapoznania a následne integrované do identity.

Posvätná geometria

V knihe Tajomstvo zlatého kvetu rezonuje téma zlatého kvetu. Jung zo svojej skúsenosti píše, že ľudia často maľovali zlatú kvetinu – buď ako geometrický ornament, alebo ako kvetinu ktorá vyrastá z rastliny. V jej kontexte sa hovorí o jednote vedomia a života. Ak skombinujeme klasickú geometriu s filozofiou, dostaneme posvätnú geometriu. Tvary tu dostávajú význam, často pomocou čísiel (napr. tri kruhy = trojica). Treba však rozlišovať medzi našou snahou za číslom vidieť symbol a skutočným zámerom. Niekedy je číslo len číslom a neodkazuje na nič iné. Vo filme Čistá duša hlavná postava vidí šifry aj tam, kde nie sú. Za číslom 3 môžeme vidieť Trojicu, ale ak autor diela nemal ten zámer, potom zle interpretujeme jeho dielo.

V kontexte mandal sa o posvätnej geografií hovorí, ak tvary v mandale vznikajú pomocou kružitka. Dostaneme tak mandalu tvorenú množstvom rovnako veľkých kruhov. Túto techniku poznáme zo školy.  Pomocou dvoch kruhov, ktoré sa prelínaju, je možné vytvoriť list. Pomocou pravidelných kruhov je možné vytvoriť obraz, ktorý pripomína kvet, či odkazuje na strom života. Symboliku geometrických tvarov mnohí spájajú s Platónom (jeho idey sú zas predlohou archetypu). Ale nachádzame ju aj v prírode – medový plast, či štruktúra snehovej vločky…

Jung a mandaly

Prvé mandaly namaľoval Jung v roku 1916. V tom čase skúmal kresťanskú a východnú mystiku a neustále narážal na problém protikladov a hľadal symbol, ktorý by protiklady dokázal zmieriť a zjednotiť. A ten našiel v mandale. Pri kreslení mandal pochopil na vlastnej skúsenosti, že symetria mandaly môže byť narušená emočným stavom – stavom bytostného ja.

Počas I. sv vojny pracoval Jung ako armádny lekár. Bol veliteľom internačného tábora. Švajčiarsko bolo neutrálne  a internovaním chránilo vojakov pred vydaním do zajatia. Každé ráno namaľoval mandalu, ktorú vnímal ako zrkadlo situácie, v ktorej sa nachádza. Zo dňa na deň pomocou obrázkov pozoroval psychologické zmeny.

Jung štrnásť rokov mandaly zbieral, tvoril a študoval. Ako sám píše, celé tie roky tajil výsledky svojho výskumu, aby zabránil vzniku sugescie – chcel sa uistiť, že mandaly u pacientov vznikajú spontánne a nie sú ovplyvnené jeho fantáziou. Ako sa sám presvedčil, mandaly (v ľudských dejinách) boli maľované oveľa skôr, ako ich začali maľovať jeho pacienti.

Nevedomie pre komunikáciu s nami používa symboly a tieto symboly komunikuje cez sny a predstavy. A Jung pacientov vyzýval, aby svoje sny a predstavy zaznamenávali práve v obrazoch. Mandaly považoval za najlepšie symbolické vyobrazenie celosti a úplnosti jedinca.

O mandalách začal písať až v roku 1929, kedy písal komentár ku knihe Tajomstvo zlatého kvetu. V tejto knihe tvrdí, že mandala je veľmi dôležitý a autonómny symbol, hlavný archetyp, archetyp usporiadania vnútorného rádu a usporiadania univerza.

Použitie mandaly v psychoterapií sa spája práve s Jungom. Je jedným z jeho darov k poznaniu ľudského psyché.

Vedomie, nevedomie a mandala

Ako už bolo naznačené, nevedomie pre komunikáciu používa symboly (najčastejšie cez sny a predstavy). Archetypy sa nachádzajú v kolektívnom nevedomí a sú aktivované prostredníctvom obrazov. Archetyp je symbolom, ale aj obrazom. Jung značnú časť života venoval nevedomiu a archetypom. Archetyp bytostného ja označil za kľúčový pre fungovanie osobnosti (mandalu pritom považoval za archetyp celosti). A samotné archetypy nachádzal v snoch, v imagináciách (predstavách) a v mandalách.

Dôležitým pojmom analytickej psychológie je symbol. Symbol je predmetom interpretácie. Hľadáme, čo je za symbolom. Obraz plný symbolov predstavuje vedomé a nevedomé časti ľudskej psychiky. Integruje vedomé s nevedomím. Obraz ktorí pri maľovaní mandaly vzniká, môže byť iný, než pôvodný zámer – to nevedomé sa hlási k životu, doslova si berie slovo.

O mandale Jung píše, ako o psychologickom fenoméne, ktorý sa spontánne vyskytuje vo sne, v istých konfliktných stavoch, ale aj pri schizofrénií. Mandala sa objavuje u stavov psychickej disociácie (rozkladu) a dezorientácie. Dôsledkom neurózy a konfrontovania s protikladmi, ale aj dôsledkom chaosu (obsahu), mandala však prináša rád. Kompenzuje chaos a zmätok (psychického stavu). Prináša pokoj do chaosu. Má zabrániť „rozplývaniu“ a chrániť jednotu vedomia (pred nevedomím).

Vedomie samo o sebe nie je schopné dosiahnuť symbolickej jednoty. Je v protiklade s kolektívnym nevedomím, ktoré nerozumie reči vedomia. Preto sú potrebné symboly. Symbol je prejavom nevedomia a zároveň ideou vedomia. A tak dochádza k integrácií nevedomia do vedomia.

Mandala je nadčasovým symbolom jednoty a rovnováhy. Psychologicky vyjadruje celosť bytostného ja. Znázorňuje stred osobnosti, ktorým nie je ego, ale bytostné ja. Mandala podľa Junga pomáha riešiť duševnú nerovnováhu a tím dosiahnuť bytostnú jednotu. Vďaka tomu po jej namaľovaní dochádza k úľave. Je to ako oslobodzujúci prvý nádych (pred výkladom mandaly). Potom príde druhý nádych a veľký výdych…

Mandala a bytostné ja

V mandalách nachádzame neobmedzené množstvo motívov a symbolických narážok. A tie sa snažia vyjadriť buď vnútorné či vonkajšie prežívanie človeka, alebo jeho vzťažný bod. Predmetom mandaly je bytostné ja v protiklade k ja, ktoré je len vzťažným bodom k vedomiu, zatiaľ čo bytostné ja v sebe zahrňuje celistvosť psyché, teda vedomie aj nevedomie. Preto sa niekedy mandala akoby delila na svetlú (vedomú) a tmavú (nevedomú) časť. Mandala predstavuje celistvosť bytostného ja.

Pre Junga bola mandala predovšetkým o posune vo vývoji človeka. Pomocou obrazov sa snažil stimulovať a následne usmerniť psychické procesy v človeku.

Mandala slúži k vytvoreniu vnútorného rádu, preto sa s ňou často stretávame u ľudí po rôznych stavoch, ktoré zatriasli ich svetom. Mandala je priestorom útočiska, zmierenia, ale aj cestou k celistvosti.

Mandala je na jednej strane konzervatívna, keď vedie k obnove existujúceho poriadku. Na strane druhej je progresívna, keď dáva podobu a formu niečomu, čo ešte len vzniká. A dostáva tvar. Podľa Junga sa potreba maľovať mandalu objavuje vo chvíli intenzívneho osobného rastu. A podoba mandaly hovorí o hlbokom procese, ktorý sa snaží o obnovu rovnováhy a jednoty. Výsledkom je integrovaná osobnosť. Maľovanie mandaly pomáha stabilizovať, integrovať a znovu usporiadať život.

Pre maľovanie mandaly nie je potrebné výtvarné vzdelanie, či talent na maľovanie. Je vhodné pre každého kto chce pochopiť, aké procesy sa v ňom odohrávajú a kto chce lepšie pochopiť seba.

.

Jungova kniha o mandalách je cennou zbierkou – prináša totiž niekoľko textov, ktoré Jung publikoval na rôznych miestach. Je preto komplexným dielom. Ale predovšetkým, prináša časť jeho zbierky mandál od pacientov. Pričom ku každej mandale pripája príbeh o pacientovi (kazuistiku)  a komentár k samotnej mandale. Je to dobrý úvod k vykladaniu mandál a jej obsahu, čo ocenia hlavne psychológovia a terapeuti. Ale poteší aj každého, kto si rád maľuje a chce sa niečo dozvedieť o mandale a jej význame…

Mandala v bežnom živote môže byť nástrojom, ako tu a tam usporiadať veci, ktoré sa v nás odohrávajú. Je takou tou „aktualizáciou“ systému. Je tiež vďaka maľovaniu veľmi príjemným oddychom. Ako však ukazuje skúsenosť, je tiež veľmi cenným nástrojom diagnostiky a obnovy toho, čo sa ocitlo v ruinách. Je nástrojom, ako znovu obnoviť chrám našej duše do jej krásy…

Tomáš Hupka

Carl Gustav Jung pochádzal zo Švajčiarska, z rodiny protestantského kňaza. Vyštudoval medicínu a začal sa venovať psychiatrií a psychoterapií. Zo začiatku bol žiakom Sigmunda Freuda, neskôr sa ich cesty rozišli a vytvoril samostatný smer v psychológií. Veľa prednášal v snahe odovzdať získanú múdrosť a veľa cestoval a študoval rôzne vedy a smery v snahe čo najlepšie pochopiť psyché. Dal vzniknúť niekoľkým originálnym postupom. Dodnes vo Švajčiarsku pôsobí Inštitút C. G. Junga, ktorý pomáha rozvíjať jeho odkaz. Dnes sme si priblížili Jungovu knihu Mandaly.

Zdroj fotografie:

www. pinterest. es

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Vzťahom som sa začal venovať pred 10 rokmi, cez blogy na stránke .týždňa. Potom nasledovalo obdobie, kedy som pripravoval stretnutia pre ľudí, ktorí sa chceli pripraviť na vzťah. Sám som spolu s pani manželkou absolvoval kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee. O vzťahoch som znovu začal písať cez blogy na stránke denníka N. Pridal som aj témy z oblasti životného štýlu, keďže je dôležité ako človek žije a to sa prenáša aj do jeho vzťahu.  Venujem sa témam, ktoré ma zaujímajú, ale aj témam ktorými žijú iní ľudia... Ak sa Vám moje články páčia, pozývam Vás k čítaniu Psychologie dnes, do ktorej pravidelne prispievam. Prajem príjemné čítanie! Tom