Po tragických udalostiach na južnej Morave sa objavilo množstvo komentárov, ktoré ich dávajú do súvislosti s klimatickými zmenami. Jeden príklad za všetky:

Problém je v tom, že takýto typ vyhlásenia možno označiť prinajmenšom za zavádzajúci. Tornáda patria medzi javy, pri ktorých vieme o týchto vplyvoch zrejme vôbec najmenej. Meteorológovia a klimatológovia v Česku a na Slovensku sa po štrvtkovej spúšti vyjadrovali všeobecne pomerne neurčito a opatrne: niektorí vplyv priamo vylúčili, ale všeobecne zaznievali typicky vedecké reakcie: existenciu vplyvu nevylučujeme, ale presne ho popísať nevieme. Všeobecný predpoklad silnejších búrok síce nabáda k záverom, že logicky musí byť aj viac tornád, také jednoduché to však nie je, keďže tornádo je pomerne zložitý a stále nie stopercentne pochopený jav, ktorý k svojmu vzniku potrebuje súhru meteorologických podmienok. Súčasná veda nám pomáha odhaliť možné dopady zmien klímy s rôznou istotou podľa druhu daného javu, pričom konvektívne búrky (a špeciálne tornáda) patria na spodok tohto rebríčka. Ukazuje to aj grafika od americkej NOAA:

Počet tornád nestúpa. Práve naopak

Je dôležité poznamenať, že napriek intuitívnemu predpokladu (teplo, silnejšie búrky = viac tornád), nestúpa ich počet ani súvisiace škody. Najlepšie sa to dá ilustrovať na dátach z USA, kde sú tornáda kvôli vhodným podmienkam pomerne bežným typom katastrofy. V posledných dekádach znamenal zásadnú zmenu začiatok používania tzv. Dopplerových radarov na identifikáciu tornád v rámci superciel, taktiež na výrazne zlepšilo reportovanie tornád, dokumentácia ich škôd a celkové spoločenské povedomie. Následkom toho sa zásadným spôsobom podarilo eliminovať, alebo aspoň minimalizovať systematické podceňovanie ich počtu. Teraz majú Američania za posledných 30 rokov neporovnateľne lepší dataset výskytu tornád než v minulosti a na základe toho môžu s vyššou dávkou istoty sledovať zmeny ich frekvencie či intenzity.

Zaujímavý je najmä pokles počtu silnejších tornád (F3+). Spojené štáty sa momentálne dokonca nachádzajú v historicky najdlhšej zaznamenanej prestávke vo výskyte tornád F5 minimálne od polovice minulého storočia - posledný taký jav sa vyskytol v máji 2013.

Podobne je to aj u nás v Európe. Zrejme najlepším dostupným zdrojom dát je databáza European Severe Weather Database, ktorá zaznamenáva prejavy extrémnych prejavov počasia, a to aj pomocou siete dobrovoľníkov. Vyfiltrovaním tornád sa síce dopracujeme k výrazne stúpajúcemu trendu, ten je však výrazne ovplyvnený masívnym nárastom reportovania v posledných rokoch, predovšetkým slabších tornád. Aj napriek tomu nie je možné ani pri silnejších tornádach konštatovať nijaký stúpajúci trend. Posledné tornádo F5 v Európe sa vyskytlo v roku 1967.

Ako je to v samotnom Česku? Pohľad na klimatológiu tornád v ČR ponúkli v nedávno publikovanom článku rešpektovaný český klimatológ Rudolf Brázdil a kolektív, ktorí systematickým výskumom zmapovali výskyt tornád za posledné 2 storočia. Pokiaľ by sa potvrdilo, že Moravské tornádo malo intenzitu F4, bolo by to nevídané - existujú síce názory, že udalosť z roku 1119, zaznamenaná v Kosmovej kronike, mohla mať rovnakú intenzitu - to však nie je možné spoľahlivo overiť. Ani výnimočnosť nedávneho javu však neznamená, že pozorujeme nejaký zhoršujúci sa trend a už vôbec sa nedá len tak jednoducho označiť za vinníka klimatickú zmenu. Jednoducho sa vyskytol extrémne vzácny jav práve na mieste, kde dokázal spôsobiť obrovské škody.

Dekadálna frekvencia výskytu tornád F2+ podľa intenzity v Česku, 1811-2019. Prevzaté z Brázdil et al. (2020)

Netreba tiež zabúdať, že aj klasifikácia tornád na Fujitovej stupnici sa primárne riadi spôsobenými škodami, a nie rýchlosťou vetra. To znamená, že v minulosti sa intenzívne tornáda mohli vyskytnúť bez toho, aby sme si to vôbec všimli a pri zasiahnutí neobývanej oblasti by bolo prinajmenšom omnoho náročnejšie stanoviť kategóriu daného tornáda. Efekty tornáda sú extrémne lokalizované - viac ako pri iných typoch katastrof, a preto je mimoriadne kľúčové, či dané tornádo "trafí" obývanú oblasť; Moravské tornádo zničilo pás široký približne 500 m. Keď si predstavíme, že by opísalo podobnú trasu, ale 2 kilometre na severozápad, výsledný dopad na ľudské životy či majetok by bol diametrálne odlišný.

Škody stúpajú, tornáda však nie sú na vine

Pozor, klimatická zmena jednoznačne má vplyv na rôzne aspekty klimatického systému, vrátane tých, ktoré sú dôležité pri vzniku tornád. To však automaticky neznamená viac tornád a viac škôd. Treba si uvedomiť, že tornáda sú zložité javy, ktoré pre svoj vznik potrebujú súhru vhodných podmienok. Dlhodobo sa síce upozorňuje na predpoklad častejšieho výskytu silnejších búrok a extrémov počasia v budúcnosti, to však neznamená, že každé silnejšie tornádo budeme môcť označiť za výsledok klimatickej zmeny.

V Spojených štátoch je možné pozorovať pomerne výrazný vzostupný trend objemu poistných (ako aj celkových ekonomických) škôd v súvislosti s konvektívnymi (letnými) búrkami. Táto kategória zahŕňa predovšetkým efekty krupobitia, tornád, silného vetra a intenzívneho dažďa (a následných tzv. bleskových povodní). V rozpore s rozšírenou predstavou, že za väčšinu škôd môžu ničivé tornáda, v skutočnosti hlavnú úlohu preberá možno trochu nenápadné krupobitie. To sa stalo hlavným driverom búrkových škôd v USA. Významnú úlohu hrá aj silný vietor - napokon, k minuloročným rekordným škodám výrazne prispelo tzv. Derecho na stredozápade, ktoré sa podľa našich údajov stalo vôbec najdrahšou individuálnou búrkovou udalosťou v histórii.

Vyjadrujme sa presne

V záplave komentárov a názorov na Moravské tornádo som si povšimol krátky článok šéfeditorky Seznam správ (mimochodom, cituje sociológa, ale nijakého meteorológa, ani klimatológa), kde tornádo priamo označuje za dôsledok klimatickej zmeny a vyslovuje sa za to, aby sme udalosť v tejto súvislosti doslova "využili" ako impulz.

Rozumiem, že vzhľadom na zdanlivo vzdialenú podobu hrozby zmien klímy na Slovensku či v Česku niekto cíti potrebu burcovať k činu priamočiarymi a niekedy príliš zjednodušujúcimi vyhláseniami, podľa môjho názoru to však nie je dobrý nápad. Diskredituje to inak možno chvályhodný cieľ šíriť osvetu a vedecké poznatky medzi bežných ľudí a prakticky dáva zapravdu kritikom tzv. alarmistov. Veda, a špeciálne tá venujúca sa dopadom klimatickej zmeny, v mnohých oblastiach nemá vôbec jasno a to je, myslím si, dôležité poctivo komunikovať. Pretože takéto unáhlené označovanie vinníka je občas na úrovni argumentu: mali sme chladný máj, takže klimatická zmena neexistuje.