Denník N

Ako sa momentálne žije v Izraeli

Za posledných 12 dní nás aj v Tel Avive Hamas sporadicky bombardoval raketami. Juh krajiny však bol pod paľbou 24 hodín denne a rodiny, ktoré nemali možnosť odísť na sever, prežívali celé dní v bunkroch. Namiesto slnka im ráno svitali neónky a štebot vtákov vystriedali mohutné explózie za železnými oknami ich úkrytov.

Správy vždy vyzerajú hrozivejšie ako skutočnosť a v kombinácii s mojím humorom som danú situáciu 70 kilometrov od Pásma Gazy zvládla možno o čosi lepšie než by som mala. To, že neustále vtipkujem na svojom instagramovom účte a prinášam správy z Blízkeho východu s nadhľadom, však neznamená, že situácia nebola vážna. Bol to len môj spôsob ako sa s danou situáciou vyrovnať.

Svoje raketové „po prvé“ som zažila ešte v rokoch 2012 a 2014, takže som v týchto situáciách doslova „ostrieľaná“. Keď sa rozozvučí siréna, treba sa schovať buď do bunkru, alebo na schodisko. Rakety Hamasu dokážu zničiť niekoľko izieb na obytnom dome, nie však celý dom, a preto je schodisko bezpečný úkryt.

Zvuk sirén určite nie je nič príjemné. Negatívnu konotáciu si človek vybuduje veľmi ľahko. Keď čakáme v úkryte, počujeme mohutné explózie divadla, ktoré sa odohráva mimo nášho zorného poľa nad našimi strechami. Počujeme ako rakety „Železnej kupoly“ ničia rakety z pásma Gazy. Doslova je vo vzduchu cítiť nenávisť hnutia Hamas.

Ak rodič nereaguje správne, môže ľahko svoj strach preniesť na deti a tým im zbytočne uškodiť. Vďaka freedivingu a spracovávaniu strachu pri ňom si dokážem zachovať pomerne chladnú hlavu. Odvážim sa tvrdiť, že môj prach strachu je značne posunutý, ak je podporený logickým presvedčením, že bezprostredné nebezpečie mne a mojej rodine nehrozí. Respektíve hrozí, ak systém protiraketovej ochrany zlyhá, ale to si nepripúšťame.

„Prečo žiješ v takej krajine a ohrozuješ svoju rodinu? Načo si liezla do takej krajiny?“

Áno, aj takéto správy som dostávala na sociálnych sieťach. Veľmi „podporné, empatické“ správy, ale nerobila som si z nich ťažkú hlavu, pretože viem, že ľudia tak reagujú len kvôli vlastnému strachu. Vždy sa bojíme niečoho, čo je nám cudzie a čo nepoznáme. Ja sa po Izraeli pohybujem už vyše 10 rokov. Situácia mi nie je cudzia, aj keď teraz bola najviac vyhrotená odvtedy ako som v Izraeli.

Nie som v Afganistane. Som v Izraeli. Máme tu sofistikovaný protiraketový systém, ktorý dokáže ešte vo vzduchu zničiť až 90 % rakiet. Na zem tak dopadnú iba úlomky rakety, ktoré nie sú nebezpečné, ak sa schováte na schodisku. Napriek tomu sú však prípady predovšetkým v oblasti okolo Gazy, kde si rakety už aj tentoraz vyžiadali svoje obete.

Rakety teroristického hnutia Hamas ohrozujú všetkých obyvateľov Izraela bez rozdielu na ich náboženstvo či farbu pleti. Ohrozujú cielene civilné obyvateľstvo, teda okrem židovského aj arabské obyvateľstvo v Izraeli. Mimo Gazy a West Banku žije v samotnom Izraeli totiž okolo dvoch miliónov arabov, čo tvorí 20 percent z celkovej populácie Izraela. Rakety vystrelené teroristami tak paradoxne zabili tých, za ktorých údajne bojujú. Tentoraz to bolo konkrétne iba šestnásťročné arabské dievča Nadeen Awwad spolu so svojím otcom.

Tieto rakety sú tak primitívne, že dopadnú aj na samotné územie Gazy a Hamas tak neraz zabije aj vlastných obyvateľov. Gaza je veľmi husto obývané miesto a je veľmi ťažké ničiť iba teroristické objekty, ktoré si teroristi zakladajú v blízkosti civilných priestorov, akými sú školy či nemocnice.

Je to marketing teroristickej organizácie. Mŕtve ženy a deti sa totiž predávajú najlepšie. Izraelské obranné zložky pred útokmi na strategické ciele Hamasu rozosielajú sms správy, ktorý objekt sa bude ostreľovať. Hamas obyvateľstvo otvorene vyzýva, aby tieto správy ignorovali a aby obyvatelia zostali v objektoch a stali sa tak mučeníkmi.

Rakety nie sú jediný problém

Arzenál Hamasu sa rozrastá a vylepšuje. Na začiatku konfliktu Hamas vystrelil desiatky rakiet, za posledných dvanásť dní dosiahol počet okolo štyroch tisíc rakiet. Hamas cez hranice posiela taktiež riadené drony s výbušninami. Armáde sa väčšinou tieto drony podarí zničiť vo vzduchu, neraz tieto drony kvôli zlej manipulácii vybuchnú na samotnom území Gazy.

Ak by ste ma po predošlých odstavcoch chceli obviňovať z toho, že som protipalestínska, len pripomeniem, že sa už nejaký ten piatok učím arabčinu. Taktiež medzi kamarátmi a kamarátkami mám aj Arabov, či už moslimov alebo kresťanov. Celý konflikt je špinavá politika a udržiavajú ju extrémistické skupiny na arabskej aj židovskej strane. S politikou Hamasu, ktorá je medzinárodne uznanou teroristickou organizáciou, nesúhlasia ani obyvatelia Gazy, ktorí sa žiaľ stali rukojemníkmi ľudí kontrolujúcich územie Gazu po tom, ako Izrael odtiaľ násilne vysťahoval židovské obyvateľstvo.

Ak niekoho naozaj zaujíma a chcel by hlbšie pochopiť celý konflikt, na Netflixe je perfektný seriál s názvom Fauda, ktorí získal aj ocenenia. Na nakrúcaní sa podieľali aj Židia aj Arabi, a preto vzniklo unikátne dielo, ktoré odhaľuje do akej miery celý problém nie je čierno-biely.

 

Teraz najčítanejšie

Diana Weinberg

Inžinierka priestorového plánovania, ktorá sa odsťahovala pred 10 rokmi do Tel Avivu. V Izraeli pracuje v kancelárii, ktorá pomáha potomkom preživších holokaust z Československa s administratívou ohľadne českého a slovenského občianstva. Úzko spolupracuje s konzulárnymi oddeleniami Českej a Slovenskej republiky po celom svete. Vďaka svojej práci žije niekde medzi Izraelom, Českom a Slovenskom. Vo voľnom čase sa venuje freedivingu a iným bežným športovým aktivitám.