Denník N

Zaplatíme za kvóty na utečencov?

Harmonizácia azylovej politiky v EÚ je síce potrebná, na riešenie prílevu utečencov to však nestačí

Ochrana utečencov v Európskej Únii a špecíálne v Schengenskom priestore sa týka všetkých členských krajín. Najväčšia záťaž leží na pleciach krajín na vonkajších hraniciach EÚ. Avšak to, ako prílev utečencov manažujú, môže výrazne zasiahnuť všetky členské štáty. V tomto zmysle je ochrana utečencov verejným statkom, záujmom celej EÚ. To dáva dôvod na harmonizáciu azylovej (a migračnej) politiky v rámci EÚ.

Ak sa však objem žiadostí o azyl výrazne líši v rôznych členských krajinách, harmonizácia azylovej politiky naprieč krajinami, tak ako je definovaná v Spoločnom európskom azylovom systéme (CEAS), nepostačuje. Sama o sebe totiž nezabezpečí primerané rozloženie nákladov na azylovú politiku na členské krajiny.

Azylová politika zasiahne milióny ľudí

Podľa nedávno publikovanej štúdie v projekte IZA World of Labor od popredného experta na migráciu Tima Hattona, od roku 1989 prišlo do vyspelých krajín viac ako 12 miliónov žiadostí o azyl, z ktorých až 77% smerovalo do Európy. Medzi tri najpopulárnejšie krajiny medzi utečencami patrili Nemecko (28% žiadostí), Veľká Británia (12%) a Francúzsko (11%).

Hatton zdokumentoval, že azylové politiky v krajinách EÚ sa za posledných pätnásť rokov výrazne sprísnili. Analýza dát ukazuje, že aj keď počty žiadateľov o azyl závisia najmä na situácii v zdrojových krajinách, prísnejšie azylové politiky počty azylantov znížili. Sprísnená ochrana hraníc a striktnejšie pravidlá na udeľovanie azylu v krajinách OECD v rokoch 2001-2006 znížili počet žiadostí o azyl približne o jednu tretinu.

Aká azylová politika je optimálna?

Azyl v hostiteľskej krajine pre utečencov znamená zabezpečenie ochrany pred prenasledovaním. Benefitom pre hostiteľskú krajinu je uspokojenie humanitárneho motívu pomôcť ľuďom v núdzi. Parametre azylovej politiky si každá krajina preto určí podľa toho, aký prospech a aké náklady z nej pre ňu vyplývajú. Nezohľadní pri tom ale dopady, ktoré môže zasiahnuť inú krajinu.

Ak niektorá krajina EÚ prijme utečencov, obyvatelia ďalších krajín EÚ z toho benefitujú, keďže tým pomôže riešiť humanitárny problém. Avšak náklady na utečencov znáša sama. Preto sa krajiny zdráhajú prijať väčší počet utečencov. Optimálna azylová politika na úrovni EÚ by dopady na iné krajiny musela vziať do úvahy.

Ak sú niektoré cieľové krajiny medzi utečencami populárnejšie ako iné, ich azylové politiky majú tendenciu byť relatívne prísne, aby počty udelených azylov udržali na požadovanej úrovni. Ak by sa ale podmienky na udelenie azylu zjednotili na úrovni EÚ, preferované cieľové krajiny by museli prijať neúmerné počty utečencov.

Toto je práve prípad Spoločného európskeho azylového systému CEAS, ktorý stanovuje spoločné pravidlá na azylové procedúry, hraničné režimy, a štandardy vzťahov s utečencami. Na dosiahnutie primeraného rozdelenia utečencov v rámci EÚ je preto potrebné systém CEAS doplniť mechanizmom, ktorý zabezpečí rovnomerné zdieľanie benefitov a nákladov vyplývajúcim zo systému spoločnej azylovej politiky.

Hatton navrhuje dve možnosti. Prvou je založenie fondu, ktorý by kompenzoval náklady na azylovú politiku cieľovým krajinám, do ktorých prichádza najviac utečencov. Druhou možnosťou je stanovenie kvót na utečencov pre každú členskú krajinu, a následné prerozdelenie utečencov podľa týchto kvót. Ďalší navrhujú obchodovateľné kvóty na utečencov (jedna krajina by mohla zaplatiť inej, aby od nej časť kvóty prebrala), iní tvrdia, že kvóty by mali byť implementované len v časoch neúmerného zaťaženia niekorých členských krajín.

Akú azylovú politiku preferujú voliči?

Panuje všeobecná predstava, že obyvatelia cieľových krajín v princípe preferujú prísnu azylovú politiku. Podľa Hattona sa politikom a médiam, v rozpore s realitou, podarilo spojiť pojem „žiadatelia o azyl“ s pojmami „ilegálni prisťahovalci“ či „príživníci“. Podľa Európskeho sociálneho prieskumu v roku 2002 však s tvrdením, že vlády by mali byť veľkorysé pri posudzovaní štatútu utečenca, síce dve pätiny opýtaných nesúhlasili, ale jedna tretina s ním súhlasila. Pomerne vysoké percento respondentov (58%) odpovedalo, že azylová politika má byť riešená na medzinárodnej alebo európskej úrovni.

Riešenie azylovej politiky na úrovni EÚ preto môže byť jednoduchšie, a mať vyššiu podporu, ako sa to môže javiť z rôznych debát a komentárov. Otázkou ostáva, či EÚ dokáže nastaviť a implementovať optimálnu azylovú politiku. Povinné prerozdeľovanie žiadostí o azyl (kvóty) by mohlo porušiť ľudské práva utečencov a taktiež zvýši náklady na azylovú politiku o výdavky na ich presídlenie.

Záver

Tam kde sa počet žiadostí o azyl líši naprieč krajinami, harmonizácia azylovej politiky nepostačuje. Je potrebné prijať opatrenia na zdieľania jej nákladov tak, aby bolo dosiahnuté optimálne rozdelenie utečencov v jednotlivých členských štátov. Môžu to byť kvóty, ale aj kompenzačný fond. Tieto riešenia sú ekonomicky a politicky možné, avšak politické elity musia k problematike pristúpiť zodpovedne, podávať ľuďom pravdivé a kompletné informácie o utečencoch a migrácii, a vyvarovať sa podnecovaniu strachu z niečoho tak prirodzeného, ako je pomoc ľuďom v ohrození. Inak bude cenou za zlé rozhodnutia ich rozpor s našimi preferenciami a civilizačnými hodnotami.

 

Martin Kahanec a Miriama Hviščová

Teraz najčítanejšie

CELSIblog

Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) je výskumný inštitút so sídlom v Bratislave. Zaoberá sa multidisciplinárnym výskumom o trhu práce a jeho inštitúciach, práci a organizáciách, podnikaní v spoločnosti a etnicity a migrácie v rámci ekonomického, sociálneho a politického života v modernej spoločnosti. CELSI je nezávislá nezisková mimovládna organizácia, ktorá sa neviaže na akúkoľvek ideológiu alebo politickú stranu, organizáciu, či vládu.