Epidémia Covidu zasiahla Taliansko už v lete 2019. Je to realita, chybný úsudok vedcov alebo cielená propaganda?

Imunológ Vladimír Leksa píše pre Denník N sériu článkov „Päť rýchlych správ o koronavíruse“. Som mu za to úprimne vďačný, keďže pre nás laikov sú jeho rešerše vedeckej tlače cenným zdrojom informácií aktuálnej pandémie korony. Tentokrát ma však v jeho poslednom týždňovom sumári zaujala hneď prvá správa o protilátkach vírusu SARS-CoV-2 nájdených vo vzorkách z neskorého leta a jesene 2019 z rôznych regiónov Talianska (zdrojový článok tu), ktorú som ešte koncom vlaňajška zachytil na českom Oslovi.

Kým sa dostanem k samotnému „odbornému“ článku, malá odbočka: Predstavme si že v rámci nejakého sociologického výskumu analyzujeme vzorku 959 respondentov. Okrem iného zisťujeme ktorí z nich trpia silnou nadváhou a koľkí z nich majú oblečené červené ponožky. Ak sa, napríklad, v spoločnosti vedie masívna kampaň „Nehanbím sa za obezitu“ ktorej symbolom je nosenie červených ponožiek, potom sa dá očakávať, že v skúmanej vzorke bude určité štatisticky významné zastúpenie ľudí ktorí sú obézni a zároveň majú na sebe červené ponožky. Naopak, ak je výskyt obéznych a červenoponožkárov v populácii čiste náhodný (teda neexistuje žiaden dôvod prečo by mal obézny preferovať práve červené ponožky), potom by mal aj v nami skúmanej vzorke počet obéznych červenoponožkových respondentov zodpovedať ich rýdzo náhodnému výskytu v celej populácii.

Fajn, dajme konkrétne čísla: Nech je v našej vzorke 97 ľudí s obezitou (10.11% z celej vzorky) a 16 ľudí s krikľavými červenými ponožkami (1.67%). Najprv odpovedzme na otázku, aký počet obéznych v červených ponožkách môžme očakávať? Keďže červené ponožky majú v celej vzorke zastúpenie 1.67%, v skupine 97 obéznych by ich malo byť 1.62 človeka. (Pochopiteľne, rovnaký výsledok dostaneme aj vtedy, ak počítame 10.11% obéznych spomedzi 16 ľudí v červených ponožkách.) Ak teda v skúmanej vzorke 959 respondentov budú zhruba dvaja ľudia v červených ponožkách a s obezitou zároveň, môžme konštatovať, že sme nezistili žiadnu koreláciu medzi nadváhou a farebnou preferenciou ponožiek. Ale ak by ich tam bolo povedzme trinásť, bolo by zrejmé že obézni silne preferujú červené ponožky (lebo 13 z 97 obéznych je percentuálne rádovo viac ako zvyšní traja červenoponožkári z 862 neobéznych).

Naspäť k predmetnému odbornému článku: Talianski vedci zisťovali prítomnosť protilátok, konkrétne imunoglobulínu M a imunoglobulínu G, v starých vzorkách z obdobia september 2019 až február 2020, ktoré boli odobrané 959 pacientom na účely štúdie zameranej na rakovinu pľúc. A referujú, že prítomnosť IgM zistili v 97 vzorkách, a IgG v 16 vzorkách. Aj pre laického čitateľa je plne zrozumiteľný citát z konca článku „Our results indicate that SARS-CoV-2 circulated in Italy earlier than the first official COVID-19 cases were diagnosed in Lombardy, even long before the first official reports from the Chinese authorities, casting new light on the onset and spread of the COVID-19 pandemic“. Veľa sa dá „pochopiť“ aj z prezentovaného grafu, kde červené stĺpce reprezentujúce imunoglobulín M svojou veľkosťou atakujú sivé stĺpce reprezentujúce počet účastníkov skúmanej vzorky. Pandémia ako vyšitá, a to tri mesiace pred jej prepuknutím v Číne…

Úprimne – nie som medik, ani biochemik či imunológ. Neviem čo je to ten imunoglobulín, ani čo robí, a o jeho triedach IgM, IgG či IgA tuším nanajvýš tak to, že ich označenie nemá nič spoločné s Ig Nobel Prize. Avšak predpokladám, že ak prítomnosť rôznych tried imunoglobuínov vo vzorkách súvisí s rovnakou príčinou (napr. infekciou covid-19), potom by sme mali vo výsledku vidieť štatisticky významné zastúpenie vzoriek obsahujúce obe protilátky. Napríklad ako vo výskume reportovanom v tomto článku, kde skupine 37 pacientov s prekonaným covidom odobrali úhrnom 84 vzoriek v rôznom čase, pričom zisťovali prítomnosť protilátok IgM a IgG v závislosti od doby ktorá uplynula od prekonania infekcie covid-19. Podrobné výsledky tu, z ich sčítania vyplýva, že imunoglobulín IgM zistili úhrnom v 36 vzorkách, IgG v 66 vzorkách a ktorýkoľvek z nich v 71 vzorkách. Prítomnosť IgM aj IgG súčasne zistili v 36+66-71=31 vzorkách (čo predstavuje 91.7% zo vzoriek s IgM a 47% zo vzoriek s IgG).

Kľúčová otázka teda znie – koľkým z 959 účastníkov predcovidovej štúdie o rakovine pľúc zistili prítomnosť protilátok IgM aj IgG súčasne? Talianskí autori to explicitne neuvádzajú, avšak z nimi publikovaných dát vyplýva že ich bolo presne 97+16-111=2 (slovom dvom účastníkom, čo predstavuje 2.06% zo vzoriek s IgM a 12.5% zo vzoriek s IgG). A ako ukázal príklad s červenými ponožkami vyššie, nech už je prítomnosť IgM vo vzorkách zapríčinená čímkoľvek (napríklad sezónnou nádchou vyvolanou bežným koronavírusom?), a podobne, nech už je prítomnosť IgG vo vzorkách zapríčinená čímkoľvek iným, z prezentovaných čísiel je zrejmé že prítomnosť IgM a IgG v skúmaných vzorkách nemá vzájomný súvis.

Záver: Zdrojové dáta poskytnuté samotnými autormi ukazujú na absenciu akejkoľvek korelácie medzi IgM a IgG v skúmaných vzorkách. Ak teda autori uvedené dáta interpretujú ako dôkaz prítomnosti vírusu SARS-CoV-2 v Taliansku tri mesiace pred prepuknutím epidémie v Číne, podľa môjho názoru ide z ich strany buďto o hrubú neznalosť štatistickej práce s experimentálnymi dátami, alebo, v horšom prípade, o úmyselnú manipuláciu verejnosti za účelom propagandy. V koho prospech by šírenie takejto propagandy bolo už nechám na uvážení čitateľa.

Poznámky:
1. Vyššie uvedeným nijako nespochybňujem možnosť, že vírus SARS-CoV-2 sa v ľudskej populácii šíril ešte pred jeho prvým reportovaním čínskymi úradmi. Náznakov je viacero, vrátane prác bostonských vedcov či francúzskych lekárov ktoré pán Leksa spomína vo svojej rešerši.
2. Ak by bol pôvodcom pozitivity na IgM v 97 z 959 vzoriek z doby predcovidovej naozaj vírus SARS-CoV-2, vzhľadom na náhodnosť doby odberu od infikovania sa (účelom štúdie nebol covid ale rakovina pľúc) a postupný pokles IgM v organizme pod detekovateľnú úroveň, predmetné čísla by de facto znamenali premorenosť talianskeho obyvateľstva v desiatkach percent ešte pred začiatkom pandémie. Niektoré krajiny nemajú takúto premorenosť ani po dvoch vlnách korony a rozbehnutom očkovaní, takže už z tohto je zjavné že interpretácia talianskych vedcov nemôže byť správna.

Výber z predošlých blogov autora:

Referendum a kvórum

Zoznam ostatných blogov autora tu.