Denník N

Ako nájsť sústredenie v nesústredenej dobe (nad knihou Hlboká práca)

Zamýšľať sa nad ľudskými dejinami z perspektívy práce je kognitívne náročný proces, ktorý hraničí s rizikom, že vám súčasný svet príde nadmieru absurdný a nezmyselný. Napriek tomu nemáme na výber a musíme sa zamýšľať nad niečím, čo sme vynašli len nedávno a na čom sme postavili základy našej súčasnej globálnej civilizácie a zmysel životaprácu.


Historické okienko o tom, kde sa stala chyba

Prejdeme si to trochu z rýchlika, aby sme sa príliš nezasekli v minulosti na úkor prítomnosti. V skratke – keď lovec a zberač zistil pod vplyvom viacerých faktorov, že stojí za to trápiť sa s polievaním pšenice/ryže/kukurice, skomplikoval si život viac, ako si pôvodne myslel. Ak by naši predkovia vedeli, aké následky to spôsobí budúcim generáciám, pravdepodobne by sme dodnes zbierali bylinky a lovili zver, ako niektoré kmene v pralesoch či na stepiach. Fixácia na pôdu spravila z dennej práce nutnosť, akýsi rituál prežitia, ktorý dovtedy ľudstvo nepoznalo. Názory antropológov a archeológov na počet hodín, koľko naši predkovia pred poľnohospodárskou revolúciou pracovali, sa rôznia. Zhodujú sa však, že to bolo málo, asi od 3 do 5 hodín denne (a to nie každý deň).

Mýtus o povinnosti pracovať sa ešte viac spoločensky a kultúrne kodifikoval priemyselnou revolúciou. Vynašli sme pracovný čas, kapitalizmus, strojovú výrobu a samozrejme pracovné kvóty, ktoré treba spĺňať. Nie nadarmo sa podľa historikov v 19. storočí rapídne zvyšuje výskyt psychických ochorení. Z človeka rozumného sa stáva človek pracujúci. O Huizingovom homo ludens (človek hrajúci sa) už nemôže byť ani reči. Aby človek prežil a uspokojil svoje čoraz bezodnejšie túžby, musel sa upísať práci. Dotiahli sme to až tak ďaleko, že bez každodennej práce by sme v súčasnej spoločnosti nemali ani kde bývať.

Západná civilizácia sa vo svojom myšlienkovom a filozofickom vývoji dostáva na koreň mnohým stereotypom, ktoré ju dlhé roky definovali. Niektoré z nich sú prekonané, iné je potrebné modifikovať, iné odstrániť a ďalšie ponechať. Čo bolo kedysi samozrejme, sa dnes javí neakceptovateľné a amorálne. Nie je to tak dávno, čo sme mohli navštíviť v Európe záhrady s černochmi, ktorí boli viac považovaní za zvieratá, než ľudské bytosti. Dnes navštevujeme zoologické záhrady, no možno aj tie budú o niekoľko desaťročí niečím, nad čím naši potomkovia budú krútiť hlavou. Do tejto kategórie podľa môjho názoru patrí aj mýtus o práci, ktorý podporuje všadeprítomná kapitalistická propaganda. A hoci verím, že príde deň, keď nielen hŕstka intelektuálov, ale aj celé skupiny ľudí odmietnu márniť svoje životy ako stroje produkciou stále nových produktov a tráviť tisíce hodín prácou, do tej doby však s tým musíme žiť a ostáva nám nájsť spôsoby, ako zmeniť naše vnímanie práce, aby sme v nej našli viac uspokojenia.

Vedomá práca je zmysluplná práca

Väčšina z nás žije život v akejsi forme bezvedomia. Naše mysle sú plné myšlienkových procesov, surfovania do minulosti či budúcnosti; obáv z toho, čo sa môže stať a zväčša nestane; plné rozptýlení a neustálych zmien. Ľudská myseľ je ako nestabilná hladina rieky, ako búrlivý oceán, kde sa počasie mení z minúty na minútu. To vedeli už stoickí filozofi, zenoví majstri a upozorňuje na to aj súčasná psychológia. Jedným z odborníkov na vedomú prácu je profesor Cal Newport, ktorý sa rozhodol na túto tému napísať celú knihu. Podľa Newporta je súčasný človek neustále (nielen) pri práci rozptyľovaný, jeho pozornosť je plytká a prelietavá, čo má negatívny dopad jednak na jeho celkový pracovný výkon a súčasne oslabuje jeho radosť z práce.

Markantný vplyv na prácu majú všadeprítomné sociálne siete a digitálne prostredie, ktoré je doslova čiernou dierou pozornosti. Kultúra online dostupnosti či internetový centrizmus doslova pochovali možnosť moderného človeka sústrediť sa na to, čo práve robí. Výskumy pritom ukazujú, že pokiaľ sa viac sústredíme na prácu, bude nám viac pripadať zmysluplná. V hre  nie je iba otázka pozornosti, ale aj celkovej zmysluplnosti. Môžete mať akúkoľvek vysnívanú prácu (tzv. dream job), ak ste v nej stále rozptyľovaný a nesústredíte sa, nebude vám práca prinášať v konečnom výsledku uspokojenie.

Zopár rád ako si spríjemniť prácu

Newportova kniha je plná rád, ktoré vás môžu nasmerovať smerom k hlbšej, koncentrovanejšej a zmysluplnejšej práci. Tieto rady ilustruje na príkladoch viacerých osobností, ktorým tieto metódy pomohli dosiahnuť úspech a sústredenie v nesústredenej dobe. Pravdepodobne ste sa s mnohými už stretli, ale takmer nikto ich vo svojej práci neaplikuje. Reč je o tom, čo možno nazvať kódexom pracovnej morálky, ktorú by mal mať každý, kto pracuje a chce si udržať psychické zdravie. Spomeniem teda niektoré pracovné maximy, ktoré sú overené časom a praxou:

Nerozptyľujte sa: Keď idete pracovať na niečom, eliminujte všetky činitele, ktoré vás rozptyľujú. Nesurfujte na internete, dajte preč telefón, nekontrolujte maily, ak to nie je nevyhnutné. Zamerajte sa len na to, čo je práve teraz podstatné. Keď vás to ťahá do digitálnej reality, plánujte si presne, kedy sa napojíte. Pokiaľ sa budete napájať kedykoľvek, môžete sa rozlúčiť so svojou pozornosťou.

Zmena prostredia: Nie každý vie zmeniť prostredie, v ktorom pracuje. Ak je to však vo vašej moci, zmeňte ho. Mozog na zmenu reaguje pozitívne a umožní vám lepšie sa koncentrovať, ak teda nebudete pracovať niekde v pube pri hlučnej hudbe. A to priamo súvisí s ďalším aspektom zmeny prostredia – vyhýbajte sa prostrediu, kde sú rozptýlenia rôzneho typu. Sem patrí hudba, množstvo hmýriacich sa ľudí či celkovo hluk, ktorý nás uberá o pozornosť a schopnosť koncentrácie.

Obmedzujte prácu: Práca rovnako ako oddych začína v hlave. Pokiaľ pracujete stále, oberáte sa nielen o oddych, ale aj – paradoxne – o kvalitu prácu. Aby váš mozog mohol generovať lepšie pracovné riešenia, potrebuje fázu oddychu. Uveďme si to na príklade – pracujete do 17:00. Ešte o 17:30 mozog pracuje, pretože sa prejavuje reziduálna (zvyšková) pracovná pozornosť. Ak si v tomto čase pozriete na mobile pracovné maily („však len tak narýchlo preletím“), váš mozog dostane signál, že sa pracuje ďalej. Ak však v mysli úplne prácu vytesníte, váš mozog postupne začne hlbšie spracovávať dnešný pracovný deň. A práve v tejto fáze spracovania prichádzajú nové nápady, riešenia rôznych pracovných problémov, ktoré ste neboli schopný na vedomej úrovni dosiahnuť. Kreativita vyžaduje oddych a vypnutie, vyžaduje prácu podvedomých procesov, ktoré síce pracujú, ale to vás už nemusí trápiť.

Záver

Newportova kniha v niečom pripomína žáner motivačných kníh, ktoré vás nakopnú, keď to s vami ide dolu vodou. No oproti mnohým klišoidným prácam tohto žánru je Newport uznávaný akademik špecializujúci sa na oblasť vplyvu digitálnych médií na človeka a pracovné výkony, takže sa nemusíte báť, že čítate knihu nejakého diletanta, ktorý na vás chcel zarobiť. Kniha sa číta veľmi plynulo a rýchlo, nie je povrchná a pre jej praktickosť sa k nej budete vracať aj v budúcnosti. Ja sám sa snažím aplikovať jej rady odvtedy, čo sa mi dostala do rúk a musím súhlasiť s autorom, že bez sústredenia aj tá najlepšia práca stráca na hodnote a zmysle.

Knihu Hlboká práca si môžete zakúpiť tu

*Záverečná poznámka:

Ak vás zaujímajú ďalšie moje knižné tipy, pozrite si moje recenzie (odkaz tu) alebo moju rubriku Knižná nádielka:

  1. Knižná nádielka 1 (2020) odkaz tu
  2. Knižná nádielka 2 (2021) odkaz tu
  3. Knižná nádielka 3 (2021) odkaz tu
  4. Knižná nádielka 4 (2021) odkaz tu
  5. Knižná nádielka 5 (2021) odkaz tu
  6. Knižná nádielka 6 (2021) odkaz tu
  7. Knižná nádielka 7 (2021) odkaz tu

O svoju filozofiu a skúsenosti s čítaním kníh som sa tiež podelil v dvoch článkoch Umenie bdelého čítania (10 rád ako vyťažiť z čítania viac, 1. časť)Umenie bdelého čítania (10 rád ako vyťažiť z čítania viac, 1. časť)

Knižné recenzie píšem preto, lebo sa chcem s ľuďmi deliť o informácie a užitočné poznatky, ktoré môžu zlepšiť či skvalitniť život. Ak sa Vám moje články páčia, budem vďačný za ich zdieľanie, dostanú sa tak k viacerým ľuďom. Pre ľahší prístup k novým blogom si môžete zapnúť upozornenia o novom blogu, ktoré Vám prídu priamo na mail. Ak ste v článku našli chyby, prosím, dajte mi vedieť. Ak Vás zaujímajú ďalšie zaujímavosti z kníh, sledujte môj knižný profil na Instagrame alebo Facebooku. Ak sa vám páčia moje recenzie a výber kníh, moju činnosť môžete podporiť príspevkom napríklad cez Patreon (odkaz tu)  Za akúkoľvek podporu Vám budem vďačný :-)

 

 

Teraz najčítanejšie

Albert Lučanský

Vyštudoval som históriu a slovenskú literatúru a literárnu vedu na Univerzite Komenského v Bratislave, kde si v súčasnosti aj robím doktorát z literárnej vedy. Medzi moje záľuby patrí čítanie kníh o literatúre, histórii, filozofii, religionistike či psychológii. Moje knižné blogy na Denníku N sa obsahovo týkajú kníh, ktoré sa mi dostali do rúk (novšie aj staršie). Ak máte záujem o recenzovanie knihy či spoluprácu, kontaktujte ma a dohodneme sa :-)