Prednedávnom Úrad splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity (ÚSVRK) zverejnil na svojej stránke publikáciu „Životné podmienky a príjmy v marginalizovaných rómskych komunitách: vybrané ukazovatele zo zisťovania EU SILC MRK 2018“. Tá sumarizuje hlavné zistenia rovnomenného prieskumu uskutočneného v roku 2018, ktorý poskytol za poslednú dobu najkomplexnejší prehľad o životných a príjmových podmienkach domácností z marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku. Jedná sa o obyvateľov žijúcich zväčša koncentrovane na určitom území (v osídlení alebo v obci s rómskou väčšinou), ktorí v porovnaní s bežnou populáciou čelia viacnásobným znevýhodneniam.

Téma inklúzie ľudí z marginalizovaných rómskych komunít je na Slovensku dlhodobo diskutovaná, pričom často v nej prevládajú emócie nad faktami. Cieľom publikácií ako EU SILC MRK 2018, či jednotlivých vydaní Atlasu rómskych komunít (ďalej len Atlas), je na základe zozbieraných dát ukázať ako vyzerá reálna životná situácia vylúčených komunít v našej krajine. Zatiaľ čo Atlas sa zameriava na popis stavu v obciach a osídleniach primárne z hľadiska infraštruktúrneho vybavenia, zisťovanie EU SILC MRK poskytuje informácie o životných podmienkach domácností marginalizovaných rómskych komunít. Oba prieskumy ponúkajú cenný náhľad do tejto témy z makro perspektívy, ktorý je nevyhnutný pre plánovanie úspešných politík. Navyše, môže takisto pomôcť rozptýliť niektoré zaužívané predstavy vyplývajúce z anekdotických skúseností alebo všadeprítomných dezinformácií.

Detaily výskumu

Publikácia vychádza z údajov zo zisťovania, ktoré sa uskutočnilo na jeseň v roku 2018, v gescii Štatistického úradu SR. Vzorka respondentov pozostávala z takmer 5000 osôb z viac ako 1000 náhodne vybraných domácností. Opytovatelia a opytovateľky navštívili celkovo 70 obcí a miest a k nim prislúchajúce osídlenia. Tie boli vybrané na základe údajov z Atlasu 2013 takým spôsobom, aby bola finálna vzorka respondentov a respondentiek reprezentatívna za celú populáciu marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku – v danom čase odhadom približne 230 tisíc ľudí. Výber zohľadňoval rozloženie obyvateľov z hľadiska jednotlivých typov osídlení (vo vnútri, na okraji a mimo obce/mesta) ako aj krajov. Spracovanie dát a vyhotovenie analýzy mal na starosti ÚSVRK.

Dotazník pozostával z otázok, aké sa nachádzajú v štandardnom zisťovaní EU SILC, ktoré  každoročne prináša informácie o životných podmienkach obyvateľov krajín EÚ vrátane Slovenska. Navyše doň boli pridané otázky špecifické pre daný kontext (napr. týkajúce sa kvality bývania). Potreba samostatného zisťovania zameraného iba na ľudí z marginalizovaných rómskych komunít bola daná tým, že v štandardnom EU SILC táto časť obyvateľstva nie je zastúpená a informácie o nej tak neboli dostupné. Vďaka tomu je teraz možné priamo porovnať situáciu v rámci bežnej populácie (majoritné obyvateľstvo + Rómovia a Rómky žijúci mimo osídlení) s populáciou marginalizovaných rómskych komunít v oblastiach ako je príjem, bývanie či vzdelávanie.

Čo hovoria dáta?

Získané údaje do veľkej miery potvrdzujú, že v každej z uvedených oblastí existujú výrazné rozdiely. Výsledky prezentované v tomto článku sú dostupné v samotnej publikácií, alebo vychádzajú zo zdrojovej databázy zverejnenej na stránke ÚSVRK. Dáta za bežnú populáciu pochádzajú z EU SILC 2018, ktorého zdrojová databáza však nie je verejne dostupná.

Chudoba s prácou i bez nej

Čo sa týka oblasti príjmov, v roku 2018 bol medián mesačného disponibilného (po zdanení a sociálnych transferoch) príjmu domácností v bežnej populácii 1064 eur, čo je viac než dvojnásobok oproti 501 eurám v marginalizovaných domácnostiach. To znamená, že zhruba polovica týchto domácností žila z mesačného príjmu, ktorý bol menší než 500 eur. Úlohu takisto zohráva aj miera priestorového vylúčenia komunity – ako ďaleko je osídlenie od obce. V najvzdialenejších osídleniach nachádzajúcich sa mimo obcí a miest bol medián mesačného disponibilného príjmu domácností iba 431 eur.

Ďalším podstatným faktorom v tomto ohľade je aj veľkosť domácnosti. V bežnej populácii pozostáva jedna domácnosť v priemere zhruba z 3 osôb, v marginalizovaných komunitách je to približne 5 osôb. Ak sa pozrieme na to, aká časť mesačného disponibilného príjmu pripadá v priemere na jednu osobu, zistíme, že je tento rozdiel takmer trojnásobný – 461 eur v bežnej populácii oproti 156 eurám v marginalizovaných komunitách. V osídleniach mimo obce je to 130 eur.

Inými slovami, zatiaľ čo osoba v bežnej populácií má na deň k dispozícii 15,4 eura na úhradu všetkých svojich nákladov, pri ľuďoch z marginalizovaných rómskych komunít je to 5,2 eura, pričom človek z osídlení mimo obce/mesta disponuje v priemere iba 4,3 eurami. Tieto sumy nemusia byť postačujúce ani na pokrytie základných životných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť); výdavky nad ich rámec, či tvorba nevyhnutných úspor na zlepšenie aktuálneho stavu, sa javia ako takmer nemožné.

Výrazne nižšie príjmy marginalizovaných domácností sa odzrkadľujú aj na ukazovateľoch chudoby a sociálneho vylúčenia. Pod hranicou chudoby sa v roku 2018 nachádzalo 12 % ľudí v rámci bežnej populácie Slovenska, kdežto v marginalizovaných rómskych komunitách to bolo až 85 % ľudí (graf 1). Dostupné údaje navyše ukazujú, že ani príjem zo zamestnania často nepostačuje na prekonanie finančnej núdze a s ňou spojených problémov.

Viac ako polovica ľudí z marginalizovaných rómskych komunít (53 %) pracujúcich na plný úväzok žila stále v domácnostiach s príjmom pod hranicou chudoby. Samotná práca a individuálne snaženie sa tak na vymanenie z pasce generačnej chudoby ani zďaleka nemusia stačiť. Hľadanie zamestnania navyše Rómom a Rómkam sťažuje aj diskriminácia na trhu práce – štúdia Inštitútu finančnej politiky (IFP) preukázala, že nerómsky uchádzač má viac než dvojnásobne vyššiu šancu obdržať pozvanie na pracovný pohovor ako Róm alebo Rómka s rovnakou kvalifikáciou.

Graf 1 – Porovnanie podielov ľudí žijúcich v domácnostiach s príjmami pod hranicou chudoby v marginalizovaných rómskych komunitách a v bežnej populácii.

Horšia kvalita bývania za vyššie náklady

V oblasti bývania si môžeme pomôcť údajmi z Atlasu 2019. Aj keď sa situácia v tomto smere zlepšuje, v subštandardných obydliach ako chatrče, drevenice či unimobunky stále žije približne 18 % obyvateľov osídlení. Zároveň zhruba 22 % ľudí z marginalizovaných rómskych komunít nemá vo svojom obydlí prístup k vode a 39 % nedisponuje žiadnou formou odvádzania odpadových vôd; t. j. ich príbytky nie sú napojené na verejnú kanalizáciu a nemajú ani vlastnú žumpu alebo domovú čistiareň. V bežnej populácii sa tieto problémy vyskytujú minimálne – 1 % ľudí je bez priameho prístupu k vode a 2 % nemajú žiadny systém odvodu odpadových vôd.

Dáta z EU SILC­ MRK 2018 takisto poukazujú aj na celkový problém s preplnenosťou obydlí. Aj keď je priemerný počet ľudí pripadajúci na jednu domácnosť približne 1,7-krát väčší v marginalizovaných rómskych komunitách ako v bežnej populácii, priemerná obytná plocha ich obydlí je omnoho menšia – pri domoch 50 oproti 116 m² a v prípade bytov 43 oproti 62 m². Tento fakt sa odzrkadľuje aj v počte izieb na osobu. V bežnej populácii má v priemere človek k dispozícii 1,5 izby; v marginalizovaných domácnostiach zdieľajú jednu izbu v priemere 2 ľudia a v zmienených subštandardných obydliach až 3 ľudia. Preplnenosť príbytkov zásadne znižuje kvalitu bývania, ktorá je už sama o sebe nízka, a následne môže viesť k rýchlejšiemu opotrebovaniu zariadenia. V tomto kontexte je vhodné zmieniť „Evaluáciu obecných nájomných bytov v rómskych osídleniach“, ktorá poukázala na fakt, že byty nižšieho štandardu prenajímané Rómom a Rómkam často už pred nasťahovaním nespĺňali základné kvalitatívne požiadavky na ich vybavenosť.

Ako mýtus sa ukázal aj predpoklad, že Rómovia a Rómky z osídlení bývajú zadarmo. Priemerné mesačné náklady na bývanie (nájom + energie a ostatné poplatky) marginalizovaných domácností činili približne 104 eur. To je síce menej ako 189 eur v bežnej populácii, no berúc do úvahy zmienené príjmové rozdiely, marginalizované domácnosti stále míňajú na bývanie vyšší podiel svojich príjmov, ako tie v bežnej populácii (v priemere 25 oproti 19 %), pričom kvalita ich bývanie je značne nižšia.

Aj v tomto ohľade sa prejavuje previazanosť jednotlivých oblastí, no najmä dôležitosť kvality bývania, ktorého stav ovplyvňuje všetky ostatné sféry. Preplnenosť obydlia zvyšuje riziko výskytu chorôb dýchacej a tráviacej sústavy, negatívne vplýva na psychiku a takisto aj na školské výsledky detí. Nedostupnosť vody a kanalizácie ma závažné zdravotné, ale aj praktické dopady z hľadiska vynaloženého času a úsilia na zabezpečenie pitnej vody či aktivít v rámci bežného fungovania domácnosti (varenie, pranie, hygiena) . Podľa štúdie „Vybavenosť kanalizáciou v rómskych osadách“ bolo „v rokoch 2014 – 2018 na Slovensku dokumentovaných 4693 prípadov ochorení, ktorých pôvod je možné spájať s nedostatočným prístupom ku kanalizácii, čistej vode alebo s nedostatočnou úrovňou likvidácie komunálnych odpadových vôd. Približne 90 % týchto prípadov sa preukázalo v obciach, v ktorých obyvatelia alebo aspoň časť obyvateľov nemá prístup ku kanalizácii, prípadne ju z rôznych dôvodov nevyužíva“.

Dáta z EU SILC MRK 2018 zároveň naznačujú, že problémom v osídleniach je aj nadmerná environmentálna záťaž. Takmer polovica marginalizovaných domácností (47 %) odpovedala kladne na otázku, či je blízke okolie ich príbytkov znečistené alebo príliš vystavené škodlivinám súvisiacim s dopravou alebo priemyslom. V bežnej populácii to bolo 10 % domácností.

Aj tieto faktory sa môžu podieľať na v priemere výrazne horšom zdravotnom stave ľudí z marginalizovaných rómskych komunít. Podľa štúdie IFP bola v rokoch 2006 až 2015 očakávaná dĺžka života pri narodení človeka z rómskej populácie takmer o 6 rokov kratšia v porovnaní s osobou z majoritnej populácie (70 oproti 76 rokov). Dojčenská úmrtnosť je u rómskych detí takmer trojnásobne vyššia v porovnaní s deťmi z majoritnej populácie (12,3 úmrtí do jedného roka života na 1000 živonarodených detí oproti 4,2). Nekvalitné bývanie tak ľudí z marginalizovaných rómskych komunít môže doslova stáť život.

Nerovná štartovacia čiara

Výsledky z EU SILC MRK 2018 vrhajú svetlo aj na jeden z hlavných problémov vzdelávania detí z marginalizovaných rómskych komunít, s ktorým si náš školský systém doposiaľ nedokázal poradiť; t. j. veľmi nízke využívanie služieb predprimárneho vzdelávania. Kým materskú školu navštevuje v rámci bežnej populácie približne 74 % detí vo veku 3 až 6 rokov, z marginalizovaných rómskych komunít je to len 24 % detí. Predprimárna výchova je pritom považovaná  za zásadný determinant ďalšieho rozvoja dieťaťa a napomáha úspešnému začleneniu sa do vzdelávacieho systému. Pomôcť by malo zavedenie povinnej predškolskej dochádzky pre deti od 5 rokov, ktoré začne platiť od školského roka 2021/2022.

Okrem vyššie opísanej materiálnej deprivácie, ktorá znevýhodňuje deti z marginalizovaných rómskych domácnosti pri nástupe do škôlky alebo školy, je tu aj často rozdielny komunikačný jazyk. Najčastejšie uvádzaným komunikačným jazykom ľudí z marginalizovaných rómskych komunít bola rómčina, ktorú využíva takmer 74 % opýtaných. V 82 % domácností, v ktorých žijú deti v predškolskom veku, sa komunikuje po rómsky (graf 2). Deti z týchto domácností tak môžu prichádzať do škôlky alebo do školy bez dostatočnej znalosti vyučovacieho jazyka. Ak nie je zabezpečená potrebná asistencia, či vyučovanie slovenčiny ako cudzieho jazyka, tento fakt im prakticky znemožňuje plnohodnotne napredovať vo vzdelávaní. Následky tejto nerovnej šance sú dobre známe.

Jedným z nešťastných dôsledkov vyplývajúcich, okrem iného, práve z jazykových rozdielov a absentujúceho predprimárneho vzdelávania, je aj zvýšený podiel žiakov z marginalizovaných rómskych komunít zaradených do špeciálnych škôl a tried. Táto prax je považovaná prinajmenšom za spornú, ak nie priamo diskriminačnú – v niektorých prípadoch boli deti z marginalizovaného prostredia začlenené do špeciálneho vzdelávania účelovo a bez správnej diagnostiky.

V roku 2018 bol v špeciálnej škole alebo triede zhruba každý piaty žiak z marginalizovaných rómskych komunít (20,8 %) vo vekovej skupine od 6 do 16 rokov. Až na výnimku 2 alebo 3-ročných odborov (napr. murár alebo praktická žena) bez maturity či výučných listov, nemajú absolventi a absolventky špeciálnych škôl možnosť pokračovať na stredných školách, čím sa ich vzdelávacia dráha de facto končí. Ich šance na pracovné uplatnenie sú tak značne limitované.

Graf 2 – Podiel domácností z marginalizovaných rómskych komunít, v ktorých sa komunikuje daným jazykom

EU SILC MRK 2020 – sledovanie trendov a aktuálne výzvy

V záujme priebežného monitorovania stavu sa na jeseň minulého roka realizovalo druhé zisťovanie EU SILC MRK v spolupráci Štatistického úradu SR, ÚSVRK a Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA). Podobne ako pri štandardnom EU SILC-u tvorili časť respondentov ľudia z domácností, ktoré sa zúčastnili aj predošlého prieskumu v roku 2018. To umožňuje pozorovať zmeny za dané obdobie. Dotazník takisto reflektoval na aktuálnu situáciu zaradením otázok týkajúcich sa vplyvu protipandemických opatrení na ľudí z marginalizovaných rómskych komunít z hľadiska zmeny ich príjmu, dostupnosti vzdelávania či základných služieb. Navyše bol do dotazníka zakomponovaný aj modul otázok FRA, ktorý sa zameriaval na vnímanie diskriminácie samotnými respondentmi a respondentkami. Aktuálne prebieha spracovanie zozbieraných údajov Štatistickým úradom a tie budú následne dostupné na stránke ÚSVRK.

Ako naznačujú vyššie uvedené výsledky prvého zisťovania EU SILC MRK, životné podmienky ľudí z marginalizovaných rómskych komunít stále vo veľkej miere zaostávajú za podmienkami, v ktorých žije majoritné obyvateľstvo. Táto medzera sa odráža v nerovných príležitostiach na získanie kvalitného vzdelania, zamestnania, alebo zachovania dobrého zdravotného stavu. Jej zmenšenie si vyžaduje dlhodobé a koncepčne správne nastavené intervencie. Jednou z hlavných úloh tohto zisťovania je preto poskytnúť kvalitné dátové zázemie pre tvorbu úspešných politík. Zároveň predstavuje obsiahly zdroj informácii, ktorý môže nájsť svoje využitie v rámci odbornej, ale aj širokej verejnosti.

Autori publikácie Filip Markovič a Táňa Grauzelová