Ako funguje systém výskumu a vývoja na Slovensku?

V našich predošlých analýzach sme konštatovali, že jedným z hlavným problémov, ktoré Slovensku vyčítajú európskej inštitúcie, ale aj OECD, je riadenie výskumného a inovačného systému. Navrhované opatrenia na zlepšenie tohto ostávajú na papieri a v posledných rokoch sa vôbec nerealizovali. Najväčšou prekážkou systému je jeho roztrieštenosť, slabá spolupráca a koordinácia podpory medzi zodpovednými inštitúciami. Na roztrieštenosť systému upozorňujú aj národné dokumenty, pričom za jeden z rozhodujúcich prvkov považujú absenciu ucelenej podoby výskumnej a inovačnej stratégie.

Zefektívnenie riadenia a zintenzívnenie financovania výskumu a vývoja je aj predmetom Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Píše sa v ňom, že prioritou bude posilnenie a profesionalizácia nadrezortnej koordinácie politiky výskumu a inovácií a vyriešenie súčasnej roztrieštenosti a nekoncepčnosti jej riadenia. Poukazuje sa v ňom na slabú pozíciu Rady vlády SR pre vedu, techniku a inovácie a chýbajúcu silnú analytickú zložku vyhodnocujúcu efektívnosť, jednoduchosť alebo transparentnosť investovaných verejných zdrojov a nastavenia podporných nástrojov. Aká je teda v súčasnosti štruktúra výskumného prostredia na Slovensku, kto sú jeho hlavní aktéri a akým spôsobom doňho zasahujú?

Legislatívny rámec  

Z legislatívneho hľadiska je oblasť výskumu, vývoja a inovácií na Slovensku riešená v niekoľkých právnych úpravách. Ide o: Zákon č. 172/2005 Z.z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja, Zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj, Zákon č. 243/2017 Z. z. o verejnej výskumnej inštitúcii, Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, Zákon č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied.

Národný výskumný a inovačný systém 

Navrhovanie a implementovanie výskumných a inovačných politík majú na Slovensku medzi sebou rozdelené dva ústredné orgány – Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR) a Ministerstvo hospodárstva (MH SR), pričom každé riadi svoju vlastnú sieť agentúr. Historicky je na Slovensku za výskumné politiky zodpovedné MŠVVaŠ SR a za inovácie MH SR. MŠVVaŠ SR spravuje Vedeckú grantovú agentúru (VEGA), Kultúrnu a edukačnú grantovú agentúru (KEGA), Agentúru na podporu výskumu a vývoja (APVV) a Výskumnú agentúru (VA). MH SR má pod sebou Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru (SIEA) a Slovak Business Agency (ako spoluzakladateľ).

V posledných rokoch do tejto problematiky zapája aj novovzniknuté ministerstvo – Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR), ktoré vzniklo transformáciou Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a prebralo aj časť kompetencií Úradu vlády SR.  Úrad podpredsedu vlády sa snažil už od svojho vzniku hrať aktívnu úlohu v oblasti výskumu a inovácií. Koordinoval implementáciu Stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR (RIS3) a následne začal po ministerstve školstva zabezpečovať aj rokovania Rady vlády pre vedu, výskum a inovácie.

Na účel zlepšenia koordinácie a spolupráce bola Rada vlády SR pre vedu a techniku transformovaná na Radu vlády SR pre vedu, techniku a inovácie (Rada vlády SR pre VTI), ktorej úlohou je koordinovať spoluprácu pri zabezpečovaní cieľov štátnej vednej, technickej a inovačnej politiky.  Rada vlády je však len poradným orgánom bez vlastnej kapacity riadiť výskumné a inovačné politiky. V Pláne obnovy a odolnosti SR sa navrhuje posilniť jej pozíciu v systéme, a to tým že by Rada dostala svoju výkonnú zložku v podobe Sekretariátu, kde bude pôsobiť profesionálny manažment so skúsenosťami v tejto oblasti. Od Sekretariátu sa očakáva, že bude v spolupráci s rezortami navrhovať Národnú stratégiu výskumu, vývoja a inovácií, ale aj realizovať zber dát, tvorbu analýz a odporúčaní pre túto oblasť.

Čo sa týka verejného financovania vedy a výskumu, priamo na štátny rozpočet je napojené MŠVVaŠ SR aj Slovenská akadémia vied. Okrem toho, je financovanie vedy a techniky realizované aj ďalšími rezortmi ako sú Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvo dopravy a výstavby SR, atď. V ich gescii sa nachádzajú napríklad rezortné výskumné ústavy či štátne vysoké školy.

Podľa údajov v Rozpočte verejnej správy na roky 2020 až 2022³ mala mať kapitola MŠVVŠ SR na rok 2020 k dispozícii celkové výdavky na vedu a techniku vo výške 450,3 mil. eur, z toho 85,15 mil. eur malo smerovať do Slovenskej akadémie vid. V rozpočte na rok 2021 bol schválený pokles výdavkov na 442,21 mil. eur.

Aktéri výskumného a inovačného systému 

Na Slovensku sa na realizácii výskumu, vývoja a inovácií podieľajú vysoké školy, Slovenská akadémia vied, rezortné výskumné ústavy aj súkromné podniky. Podľa Zákona č. 131/2002 Z. z. sú vysoké školy vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké ustanovizne, ktorých poslaním je prispievať k rozvoju vedomostnej spoločnosti. Na Slovensku funguje 20 verejných, 3 štátne a 11 súkromných vysokých škôl, na ktorých pracuje 18 340 výskumníkov (údaj Štatistického úradu za rok 2019). Celkové zdroje na vysoké školstvo rozpočtované v kapitolách MŠVVŠ SR, Ministerstva vnútra SR, Ministerstva obrany SR a Ministerstva zdravotníctva SR v roku 2020 boli v sume 893,42 mil. eur. V roku 2021 je plánovaných 863 mil. eur.

Slovenská akadémia vied ako najvyššia vedecká ustanovizeň fungujúca na území Slovenska realizuje základný a aplikovaný výskum v oblasti technických, prírodných, humanitných a spoločenských vied. Samosprávnymi orgánmi sú snem, predsedníctvo SAV na čele s predsedom SAV a vedecká rada. Organizačne sa SAV delí na tri Oddelenia vied, z ktorého má každé svojho podpredsedu a zameranie: Oddelenie vied o neživej prírode, Oddelenie vied o živej prírode a chemických vedách a Oddelenie vied o spoločnosti a kultúre. Jej fungovanie upravuje Zákon č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied.

SAV sa cez slovenské grantové agentúry, európske programy a bilaterálne spolupráce zapája do rôznych typov vedeckých a aplikačných projektov. Je napojená na rozpočet MŠVVaŠ SR prostredníctvom VEGA.

Svoju úlohu v systéme výskumu a vývoja zohrávajú aj rezortné výskumné ústavy, ktorých je na Slovensku päť: Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR), Medzinárodné laserové centrum  (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR), Národné lesnícke centrum  (Ministerstvo hospodárstva SR), Štátny geologický ústav Dionýza Štúra (Ministerstvo životného prostredia SR) a Výskumný ústav vodného hospodárstva (Ministerstvo životného prostredia SR).

Na to, aby krajina vo výskume a inováciách napredovala nestačí len aktivita verejných výskumných inštitúcií či vysokých škôl, ale je kľúčové, aby sa do tohto procesu zapájala aj súkromná sféra. Podnikateľský výskum a vývoj na Slovensku je však už dlhodobo hodnotený za jeden z najslabších v EÚ – veľký počet malých a stredných podnikov (MSP) sa nevenuje žiadnej výskumnej aktivite z dôvodu nákladov, potenciálnych rizík, častých legislatívnych zmien a byrokratickej záťaže. Na zlepšenie tohto nepriaznivého stavu navrhovali vlády SR niekoľko opatrení. Konkrétne od roku 2015 existuje zákon, ktorým sa zavádzajú nové daňové úľavy pre súkromné spoločnosti investujúce do výskumu a vývoja. Takzvaný superodpočet sa v roku 2018 zvyšoval z 25% na 100%, v roku 2019 na 150% a v roku 2020 na 200%. Celkovo pracuje v súkromnom sektore 5 775 výskumníkov (údaj Štatistického úradu za rok 2019).

Na Slovensku je celkovo 2 600 podnikov, ktoré deklarovali, že majú inovačné aktivity v priemysle a službách. Zároveň je u nás 5 921 podnikov bez inovačných aktivít. Celkový počet firiem, ktoré majú potvrdenie o možnosti realizovať výskum a vývoj je 1 613.

Celú analýzu Vnútorná štruktúra a fungovanie systému výskumu a vývoja na Slovensku si môžete prečítať tu: https://www.sovva.sk/aktualita/vnutorna-struktura-a-fungovanie-systemu-vyskumu-a-vyvoja-na-slovensku/.

Karolína Havlíčková, junior analytička SOVVA

Tento blog je výstupom projektu Lepšie politiky pre výskum a inovácie v menej rozvinutých regiónoch Slovenska (SciPol:SK), ktorý je financovaný z Európskeho sociálneho fondu.