Nemocnice na dopamíne a nemocnice s hendikepom

Plán obnovy v Českej i Slovenskej republike pripomína scénu z legendárneho filmu Mařečku, podejte mi pero, obe republiky robia stejné chyby a majú stejné známky. I keď je férové uznať, že Česká republika si chyby aspoň priznala a pracuje na ich odstránení.

Rozdiel medzi plánom obnovy pre obe republiky sa predsa len nájde a nejde len o kozmetickú odlišnosť. Kým na Slovensku sme do Bruselu poslali plán obnovy v sektore zdravotníctva, pri ktorom hrozí, že de facto všetky neštátne nemocnice, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť pred 3,5 milióna pacientov, z nároku na čo i len uchádzanie sa o finančné prostriedky z tohto balíka budú vylúčené. Drvivá väčšina peňazí, ktoré budú splácať naše detí a vnúčatá, by tak boli použité výhradne pre tzv. koncové nemocnice, ktoré sú však vo výhradnom vlastníctve štátu. Neprekvapivo sú tieto štátne nemocnice zadlžené a dá sa povedať, že plán obnovy bude na Slovensku už v poradí šiestym veľkým oddlžovaním štátnych nemocníc. Sanácia štátnych nemocníc ale nevyrieši chybné systémové nastavenia.

Ako je to u susedov

V Českej republike sa o finančné prostriedky mohli uchádzať en block všetky nemocnice – bez ohľadu na vlastnícku štruktúru – o podporu sa teda uchádzali nemocnice vo vlastníctve štátu, miest, krajov alebo súkromných spoločností. Toto rozhodnutie českej vlády je racionálne, keďže je viac orientované na celkové zlepšenie kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre všetkých pacientov, bez ohľadu na to, kto vlastní budovu, v ktorej sa pacient diagnostikuje či lieči. Ostatne, cieľom plánu obnovy je zlepšenie zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov štátov EÚ. Ani Česká republika sa však nevyhla závažným pochybeniam pri nastavovaní kritérií nároku na finančné prostriedky z plánu obnovy. Pri prideľovaní dotácií pre nemocnice rozhodovala rýchlosť podobná kvalifikácii v televíznej show Milionár. Dotáciu, zjednodušene povedané, dostali tie nemocnice, ktoré mali najrýchlejšie prsty alebo najrýchlejší a najstabilnejší internet, keďže kritériom pri posudzovaní žiadostí od nemocníc bol čas, keď bola žiadosť o finančné prostriedky doručená. Výsledkom takto nastavených kritérií bola anomália, že Pardubický kraj dosiahol stopercentnú úspešnosť žiadostí o finančné prostriedky, kým Liberecký kraj dosiahol nulapercentnú úspešnosť. Po masívnej politickej i odbornej kritike schémy prideľovania dotácií sa v Českej republike zvažuje, že túto schému zmení, respektíve peniaze, ktoré boli určené na ďalšie kolá výziev, budú presunuté do pôvodnej výzvy, čím sa dosiahne, že budú uspokojené požiadavky väčšieho počtu nemocníc v ČR, avšak cena je zavedenie spoluúčasti v hodnote 10% projektu.

Regionálne rozdiely

Minimálne deklaratórnym cieľom plánu obnovy na Slovensku je zlepšiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre všetkých pacientov, nehľadiac na to, v ktorej nemocnici budú ošetrovaní a bez ohľadu na to, v ktorom regióne bývajú. Dlhé roky počúvame o tom, že snahou na Slovensku je zmierňovanie a prekonávanie regionálnych rozdielov. Ak politici myslia tento zámer vážne, tak stratégia, že granty dostanú len 3-4 štátne nemocnice, je dokonalým antagonizmom tohto cieľa. Selektívne vybrané nemocnice budú fungovať ako na steroidoch a dostanú doping, čím pochopiteľne získajú neférovú konkurenčnú výhodu. Navyše, tento adiktívny doping budú hradiť všetci daňoví poplatníci na Slovensku. Ak by bola snaha zmierniť alebo v tomto prípade minimálne nezväčšiť regionálne rozdiely, tak musia byť finančné prostriedky z plánu obnovy k dispozícii všetkým regiónom, teda aj všetkým nemocniciam bez ohľadu na ich vlastnícku štruktúru.

Mladých treba motivovať

Ak chceme udržať mladých medikov na Slovensku, a to vo všetkých regiónoch, tak je nutné zvyšovať atraktivitu všetkých nemocníc. Odliv mozgov do veľkých miest je fenoménom posledných dvoch storočí, no dôležitým dopadom je, že je mimoriadne ťažké prilákať do menej rozvinutých regiónov absolventov medicínskych odborov. Prirodzeným hendikepom pre mladých ľudí v menších mestách sú menšie možnosti spoločenského a kultúrneho vyžitia, ako i celková možnosť kariérneho rozvíjania sa. Ak finančné prostriedky poskytneme len veľkým štátnym nemocniciam, ktoré môžu zlepšiť svoje materiálno technické vybavenie, tak bude ešte zložitejšie prilákať mladých medikov do okresných či krajských nemocníc. Ak by aj bol manažment jednotlivých lokálnych nemocníc mimoriadne efektívny a dokázal by vylepšovať pracovné prostredie alebo nakúpiť prístrojové vybavenie najnovšej generácie, tak to nestihne tak rýchlo a nárazovo, pretože môže hospodáriť a investovať len v rámci svojich finančných možností. I v prípade, že budú akcionári lokálnych nemocníc štedrí a nemocniciam poskytnú finančné injekcie, tak sa bude atraktivita týchto nemocníc zvyšovať len pomaly.

Lepšia príležitosť sa tak skoro nezopakuje

Nemocnice roky ukazujú, že dokážu na trhu uspieť aj napriek tomu, že sa musia správať fiškálne zodpovedne a súperia s nemocnicami v rukách štátu, ktoré nehospodária zodpovedne a sú, až na výnimky, notoricky stratové. Avšak v prípade potreby tieto nemocnice štát dofinancuje zo štátneho rozpočtu. Všetky ostatné nemocnice nemajú záchrannú sieť v podobe ochotného štátu, no napriek tomu stále existujú a poskytujú svojim klientom najlepšiu možnú zdravotnú starostlivosť. Nemocnice teda dokážu konkurovať aj v znevýhodnenom prostredí, no plán obnovy túto konkurenčnú nevýhodu ešte prehlbuje a nemusíme sa báť povedať, že v prvom rade selektívne dotovanie len vyvolených nemocníc diskriminuje ľudí, ktorí žijú v menej rozvinutých regiónoch Slovenska. Reči sa hovoria a chlieb sa je, dospel čas na to, aby bola snaha o potieraní regionálnych rozdielov témou aj v praxi, nielen na papieri. Lepšia príležitosť ukázať, že to s vyrovnávaním regionálnych rozdielov myslia politici vážne, sa v sektore zdravotníctva tak skoro nezopakuje.