Denník N

O menštruačnej (ne)spravodlivosti

Menštruovať je možné priemerne 500-krát za život. To so sebou prináša približne 10 000 kusov menštruačných potrieb, a teda asi 1000 balení hygienických vložiek alebo tampónov. Pri cene od 3,50 do 5 eur za balík by táto suma u nás stačila na kúpu šikovného jazdeného auta.

Menštruačná chudoba je skutočným politickým a ekonomickým javom, o ktorom koluje povera, že sa týka len najchudobnejších častí sveta. V súčasnosti je však, okrem iného aj pre ekonomické dopady koronakrízy, čoraz viditeľnejším a citeľnejším problémom aj vo vyspelých krajinách, vrátane Slovenska.

Čo je menštruačná chudoba?

Menštruačná chudoba je nedostatočný prístup k hygienickým potrebám, ktoré sú pre bezpečný a zdravý priebeh menštruácie nevyhnutné.

Ľudia zo sociálne slabších pomerov, zo zraniteľných skupín či študujúci mladí s nízkym príjmom sa často musia zaobísť bez hygienickej ochrany a čelia tzv. menštruačnej dileme: v prípade, že si ledva dokážu zabezpečiť základné životné potreby, sa vložky alebo tampóny stávajú doslova luxusom. Pre nedostatok menštruačných potrieb je im doslova znemožnené dostaviť sa do školy či do práce. Celkom bežná je aj improvizácia pri výrobe vlastných domácich ochranných pomôcok, ktoré pritom nie vždy spĺňajú základné hygienické štandardy.

Prečo je to problém?

V priemere sa výdavky na menštruačné potreby pohybujú medzi 6 až 10 eurami mesačne. K tejto položke je však potrebné pripočítať ďalšie výdavky spojené s menštruáciou ako lieky proti bolesti, nákup spodnej bielizne, posteľnej bielizne a iné. Ak počítame s priemerným rozpočtom študentov a študentiek, ktorý je na Slovensku len niečo do 300 eur mesačne (dokonca pätina disponuje menej než 50 eurami), ide o čiastku v hodnote približne 3– 5% z celkového rozpočtu, ktorú musia menštruujúce osoby zaplatiť navyše oproti nemenštruujúcim. Menštruácia sa, ako vo svojej kampani veľmi správne pripomenula Spoločnosť pre plánované rodičovstvo „nepýta, či na ňu máte alebo nie“.

Tým, ktoré si položku naviac jednoducho nemôžu dovoliť, hrozia pri zlej menštruačnej hygiene vážne zdravotné problémy. Príliš dlhé nosenie vložky alebo tampónu, poskladaný toaletný papier, handrička alebo iné núdzové riešenia spôsobujú podráždenie, ale aj vážnejšie infekcie reprodukčných a močových ciest, či dokonca septikémiu. Menštruačná chudoba však môže prinášať aj psychologické následky: hanbu, rozpaky, stratu sebavedomia a ďalšie, ktoré sa stávajú skutočnou prekážkou v sociálnom a profesionálnom živote. Dôsledkom je upretie možnosti plného využitia potenciálu menštruujúcich osôb, prichádzajú o príležitosti zásadné pre ich rast.

Aký prínos má nastolenie „menštruačnej spravodlivosti“?

Prvým krokom v nastolení tzv. menštruačnej spravodlivosti je, samozrejme, normalizácia menštruácie a zničenie tabu okolo prirodzeného procesu, akým menštruácia je. Vzdelávanie detí o menštruácii v ranom veku doma a v škole podporuje zdravé návyky a odbúrava stigmy okolo tohto procesu. Dosiahnutie menštruačnej spravodlivosti znamená pre všetkých bez rozdielu prístup k sanitárnym produktom, vyhovujúcim toaletám, zariadeniam na umývanie rúk, hygienickému vzdelaniu, ale tiež nakladaniu s odpadmi.

Je dôležité pripomenúť, že zabezpečenie menštruačných potrieb nie je formou zvýhodnenia menštruujúcich osôb, ide o odstránenie ich znevýhodnenia, pretože túto finančnú záťaž znášajú len ony. Porovnávanie napr. s nákupom holiacich pomôcok nie je na mieste. Navyše má tento vyrovnávací mechanizmus, ako aj všetky ostatné, priamy pozitívny dopad na celú spoločnosť.

Aké opatrenia prijali iné štáty?

Škótsko bolo prvou krajinou, ktorá v roku 2018 zaviedla na školy a univerzity bezplatné periodické ochrany. Škótsko toto opatrenie financuje vďaka uvoľneniu fondu vo výške 6,4 milióna eur (pri zhruba rovnakom počte obyvateľov a obyvateliek ako má Slovensko). Vo februári 2020 poslanci a poslankyne škótskeho parlamentu posilnili systém a v prvom čítaní odsúhlasili bezplatnú periodickú ochranu pre všetky sociálno-profesijné kategórie bez rozdielu.

Vláda Nového Zélandu tiež v júni 2020 ohlásila plán zabezpečenia menštruačných potrieb vo všetkých školách krajiny. Premiérka Nového Zélandu Jacinda Ardern privítala tento krok, ktorý finančne odbremení rodiny postihnuté koronakrízou. Rodičia si viac nebudú musieť vyberať, či nakúpiť potraviny, alebo poslať deti do školy.

Vo Francúzsku bol doteraz štátom vyčlenený rozpočet 5 miliónov eur na boj proti menštruačnej chudobe. Pomoc sa týkala predovšetkým väznených osôb, ľudí bez domova, základných a stredných škôl. 23. februára však francúzska ministerka vysokého školstva a výskumu Frédérique Vidal oznámila, že menštruačné potreby budú od septembra zadarmo prístupné aj na vysokých školách.

V susednej Českej republike Ministerstvo financií navrhlo vláde, aby štát prostredníctvom Správy štátnych hmotných rezerv zaradil medzi zásoby v skladoch aj menštruačné potreby. Postupne tak majú štátne hmotné rezervy do konca roku 2023 zabezpečiť 10 miliónov kusov menštruačných vložiek. Ministerka financií Alena Schillerová navrhuje, aby každý rok dva milióny vložiek zamierili bezplatne do potravinových bánk, ktoré ich budú distribuovať sociálne znevýhodneným.

A čo Slovensko?

Našim politikom a političkám sa téma menštruačnej chudoby zrejme nepáči, pretože nie je sexy ani ideologicky manipulovateľná. Voľa chrániť ženy a pomôcť im, ktorou sa vláda neraz prezentovala, však nemôže mať podobu okliešťovania ich práv. Naopak, je čas zaoberať sa skutočnými problémami žien – napríklad menštruačnou chudobou. Sprístupnenie základných hygienických potrieb pre nás všetky bez rozdielu je jednou z možných ciest.

Vláda SR by sa preto urýchlene mala zaoberať týmto problémom a prijať sériu konkrétnych opatrení s cieľom nastoliť menštruačnú spravodlivosť. Slovensko sa tak môže stať aj jedným z pozitívnych príkladov štátov, ktoré takýmto spôsobom vykročia k rovnosti.

Beáta Jurík,

Predsedníčka PSF

Foto: Twitter

Teraz najčítanejšie

Beata Jurik

Som právnička, momentálne pôsobím ako politická poradkyňa frakcie Renew Europe v Európskom parlamente v Bruseli vo výbore Kontroly rozpočtu a vo výbore Rodovej rovnosti. Špecializujem sa na právo Európskej Únie no mojou srdcovkou sú ľudské práva. Predtým som pracovala ako odborná asistentka na Univerzite v Štrasburgu a tiež v Centre informácií pre rodiny a ženy, kde som sa venovala pomoci týraným ženám. Bola som aj dobrovoľníčkou v Rodinnom Plánovaní (Planning Familial), feministickej organizácii, ktorá takisto poskytuje informácie v oblasti sexuálnych a reprodukčných práv a rodovej rovnosti. Som členkou predsedníctva Progresívneho Slovenska a viedla som feministickú platformu PSF. Do Progresívneho Slovenska som vstúpila s presvedčením, že naša malá krajina v srdci Európy môže byť modernou a férovou krajinou pre nás všetky a všetkých bez rozdielov. Pretože práve takú si ju želám aj pre môjho syna.