Denník N

Prečo nepredĺžim predplatné Denníka N

Samozrejme, že mám záujem o kvalitnú a nezávislú žurnalistiku. Síce asi som náročnejší čitateľ, ale úplne si nemyslím, že to je tým, lebo aj moji blízki postupne od predplatného upustili a nikto z nich to neurobil z finančných dôvodov.

Ako zlomový moment, že niečo nie je úplne v poriadku, si vybavujem voľby.  Aj prezidentské, aj tie parlamentné. Nemyslím si, že Denník N je tajne niekým alebo niečím financovaný, ale ako by povedal klasik, keby ich bolo platilo Progresívne Slovensko, neboli by sa boli správali ináč. To, ako predsúvali terajšiu prezidentku pani Čaputovú alebo Progresívne Slovesnko ako tú správnu voľbu, nebolo v poriadku. Myslím si, že tým aj signifikatne pomohli antikampani.

Či je to nutne zlé, ťažko mi hodnotiť, keďže svoje preferencie majú aj americké médiá a preto podľa tej a tej príchute píšu články. Ale už to rozhodne nie je nezávislá žurnalistika, akou sa Denník N prezentuje.

Je dôležité poznamenať, že nie som žurnalista a tak prirodzene pochybujem, či mám vôbec oprávnené nároky a nie je to iba puritánska mastrubácia. Náhoda nejako chcela, že ma o rozhovor požiadal Dariusz Kalan, nezávislý novinár venujúci sa Strednej Európe. Asi nebude úplne zlý, keď mu vyšiel článok aj vo Washigton Post. Ale hlavne mi jeho články prídu naozaj nezávislé. Poskytne fakty, pohľady z čo najširšieho okruhu strán, ale svoje vlastné si nechá pre seba. S veľkým záujmom som sa ho opýtal na médiá na Slovensku a povedal niečo v zmysle, že to, ako liberálnejšie médiá propagovali Čaputovú, určite nebolo v poriadku.

Zlomovým momentom som to nazval preto, lebo odvtedy som začal byť citlivejší voči forme podávania obsahu v článkoch Denníka N. Začalo ma hnevať nedôsledné rozlišovanie medzi názorom alebo túžbou autorov a faktami. Popravde, už samotný názor autora mi nebol veľmi po vôli. Vnímam to tak, že je novinár a je komentátor. Novinár sprostredkuje obsah maximálne nezávislou formou a poskytne názory všetkých zúčastnených strán, ale svoj vlastný vynechá. Komentátor poskytuje svoj komentár k danej situácií. Taký Braňo Závodský mi príde, že sa trochu tak komicky snaží hľadať cestu k hosťovi, ale mám pocit, že je nezávislý a nepýta sa za seba, ale za ľudí.

Všimol som si, že nie som prvý, kto kritizuje Denník N. Myslím, že sa mu dostalo veľa oprávnenej a konštruktívnej kritiky. Avšak v rovnakom čase dostával aj veľa neoprávnenej a nezmyselnej kritiky. Dnes mám z toho pocit, že aby sa kritikou nemusel zaťažovať, tak ju radšej bude všetkú ignorovať.

To zapríčinilo to, že som začal vnímať ego Denníka N. Čo je dosť smutné, lebo výsledky, t.j. kvalitné nezávísle články chýbali. Neviem, čím to je, ale na Slovensku si všímam fenomén niečoho, čo som nazval syndróm latentného nadpriemeru. To znamená, že ľahko nadpriemerný jedinec (ľudovo povedané lepší ako sused)  alebo organizácia má pocit, že je ten najlepší alebo najlepšia a podľa toho sa začne správať. Denník N je rozhodne nadpriemerné médium, čo sa týka kvality. Ale na to ego a pocit výnimočnosti, ktorým sa prezentujú, to za mňa ani náhodou nestačí.

Keď som pri egu. Uvažoval som aj, že si to predplatné nechám. Veď veľa článkov je vcelu OK. No popravde, keď som uvidel hlášku Denníka N, citujem: „Nezostaňte odkázaní na nedôveryhodné zdroje informácií, obnovte si predplatné hneď.“ Tak ma myšlienka o predĺžení predplatného aleže hneď prešla. To akože bez Denníka N budem odkazaný na nedôveryhodné zdroje informácií? Ten nominatív množného čísla je tiež zaujimavý. Nasledoval mail, viď screenshot.

Popravde, trochu sledujem politiku a na frázu „veríme“ som už alergický.

Odporúčanie pre Denník N.
Ako príklad, že nežiadam nemožné, som uviedol Dariusza Kalana. Avšak úplne super príklad je kniha Rutgera Bregmana, Ľuďskosť. Vydal ju Denník N a veľmi im za to ďakujem. Odporúčam ju každému. Pri jej čítaní som vždy vedel, čo je fakt, čo je parafrázovaný názor niekoho a čo názor samotného autora.

Náhrada Denníka N.
Niekedy sa mi zdalo, že Aktuality.sk píšu nezávislejšie ako Denník N. Dnes – neviem. Ak nechcete čítať bulvár, máte na výber ešte Sme, Hospodárske Noviny alebo Trend. Nejaké veľké rozdiely medzi tými médiami nevidím, ale predsa som našiel dostačnú náhradu.

Portál StartItUp sledujem už roky, lebo ma zaujímajú technológie a začínal ako technologický portál pre mladých. Za posledný rok však začal písať aj o politike, životnom štýle, populárno-vedecké články alebo business. Zaujímavé rozhovory majú tiež a veľmi chválim podcasty. Príde mi, že sa pokušajú adresovať aktuálne témy. Pristihol som sa, že info zo StartItUp mi stačí, čo je za mňa veľká pochvala, lebo je to niečo nové, od mladých ľudí a funguje to. Osobne si myslím, že toto je cesta v dnešnej dobe, ktorá je preplnená informáciami. Aj tak nikto nemá čas ani chuť pozerať livestream z tlačoviek.

 

Teraz najčítanejšie