Denník N

Pochod za život je pokračovaním snáh cirkvi zmeniť charakter nášho štátu

Foto – Tomáš Lukačovský
Foto – Tomáš Lukačovský

Katolícka cirkev sa snaží pomaly pretvoriť Slovensko na svoj obraz. Úspešne.

Ústava Slovenskej republiky sa začína opisom charakteru nášho štátu: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ Toto je ústavná teória, prax nám však ukazuje niečo iné.

Katolícka cirkev opakovane zasahuje do politického diania v našej krajine a snaží sa štát prispôsobiť svojmu učeniu. V demokracii pochopiteľne náboženstvo do politického diania zasahovať môže, a to najmä prostredníctvom občanov a politických strán.

Priama činnosť cirkvi by však nemala vyústiť do zmluvných príkazov Slovenskej republike, celoštátnych referend s cieľom meniť zákony či pochodov dožadujúcich sa zásahov do práv a slobôd iných ľudí. Takouto činnosťou cirkvi dochádza k zmenám charakteru nášho štátu a ten by mal byť podľa Ústavy SR odlúčený od náboženstva.

Všetko sa začalo ešte v roku 2000, keď premiér Mikuláš Dzurinda v mene Slovenskej republiky podpísal so Svätou stolicou takzvanú Vatikánsku zmluvu. Tá Slovenskej republike prikazuje rešpektovať sviatočné dni katolíckej cirkvi ako dni pracovného pokoja. Príkladom je aj dnešný sviatok Sedembolestnej Panny Márie.

V prípade, ak by sme v budúcnosti chceli na Slovensku zachovať súčasný počet dní pracovného pokoja, ale rozhodli sa sláviť namiesto niektorých katolíckych viac štátnych sviatkov, nebude to možné, pretože medzinárodné zmluvy sú z hľadiska právnej sily nadradené zákonu.

Vatikánska zmluva ďalej prikazuje Slovenskej republike vytvárať podmienky pre katolícku výchovu detí na všetkých štátnych základných a stredných školách. Zmluva ale napríklad nedovoľuje, aby kostolné zbierky podliehali zdaneniu alebo povinnosti vyúčtovania.

Vatikánska zmluva sa vlastne v celom svojom rozsahu nesie v duchu priznávania práv katolíckej cirkvi a ukladania povinností Slovenskej republike. To prirodzene podkopáva ústavnú ideu neviazanosti Slovenskej republiky na nijaké náboženstvo.

Pre spor ohľadom ďalšieho rozšírenia Vatikánskej zmluvy sa vo februári 2006 rozpadla druhá Dzurindova vláda. Volebné obdobie 2002-2006 sa tak z dôvodov súvisiacich s prepojením náboženstva a štátu skončilo predčasne.

Náboženstvo teda malo v roku 2006 vplyv aj na našu parlamentnú demokraciu. Voľby sa konali o tri mesiace skôr, jednu vládu vystriedala druhá, ale na vzťahu medzi štátom a náboženstvom sa toho veľa nezmenilo.

Už tri týždne po voľbách sa novovymenovaný predseda vlády Robert Fico stretol s kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom. V decembri 2007 arcibiskup Ján Sokol v rozhovore pre TA3 potvrdil to, o čom sa dávno šepkalo: cirkev (teda náboženstvo) a vláda (teda štát) sa počas tohto stretnutia tajne dohodli na výmennom obchode.

Cirkev sľúbila neotvárať otázku výhrady vo svedomí a vláda prisľúbila neotvárať tému registrovaných partnerstiev. Keďže v archíve TA3 sa už pre mesiac december 2007 nenachádza žiadny záznam, pre viac detailov odporúčam komentár kňaza Jána Krstiteľa Balázsa.

Necelé dva mesiace po parlamentných voľbách 2012 sa Fico opäť stretol s Korcom a predpovedal vzťah vlády a katolíckej cirkvi na najbližšie štyri roky: „Som veľmi rád, že medzi vládou a cirkvou bude taký dobrý dialóg, aký bol v rokoch 2006 až 2010.“ Sociálna vláda strany SMER-SD tak pod vplyvom náboženstva ani v tomto volebnom období nenasledovala príklad európskych socialistov a nezaviedla registrované partnerstvo či manželstvo pre páry rovnakého pohlavia.

Namiesto toho súčasná vláda v rámci prezidentskej kampane Roberta Fica zmenila Ústavu SR podľa predstáv katolíckej cirkvi. Od septembra 2014 článok 41 našej ústavy hovorí, že „manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou“. Tí ľudia, ktorí do takéhoto manželstva pre svoju sexuálnu orientáciu z etických i praktických dôvodov vstúpiť nemôžu, sa stali občanmi druhej kategórie.

Pokusov katolíckej cirkvi o zmenu charakteru nášho štátu v poslednom období pribúda a sú čoraz agresívnejšie. Ešte v roku 2014 iniciovala cirkev spolu s Alianciou za rodinu celoštátne referendum s cieľom zakázať registrované partnerstvá.

Kľúčová referendová otázka však neprešla cez Ústavný súd, pretože bola v priamom rozpore s Ústavou SR. Predmetom referenda podľa článku 93 odseku 3 nemôžu byť základné práva a slobody. Podľa článku 19 odseku 2 má navyše každý človek právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Vo februári 2015 sa tak uskutočnilo len oklieštené referendum s troma otázkami. Na účasť aktívne vyzývali aj slovenskí biskupi prostredníctvom pastierskeho listu, ktorý sa čítal týždeň pred referendom v kostoloch po celej krajine.

Snahou vyhláseného referenda bolo zakázať manželstvá párov rovnakého pohlavia, zakázať adopcie párom rovnakého pohlavia a zakázať školám domáhať sa účasti žiakov na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie.

Úsmevným momentom tohto referenda bola absurdita boja proti fantómovému nepriateľovi – manželstvá už v tom čase zakazovala ústava, adopcie súčasný zákon nepovoľuje, na školách sa prierezovo v rámci viacerých predmetov vyučuje akurát tak veľmi vágna výchova k manželstvu a rodičovstvu a eutanázia nie je vôbec súčasťou učebných osnov.

Samotné referendum však už úsmevné nebolo a predstavovalo problém. Prostredníctvom neho totiž chcelo náboženstvo zasahovať do tvorby zákonov, čo je v rozpore s ústavnou definíciou Slovenskej republiky ako nenáboženského štátu.

Je smutné, že účasť necelých 22% voličov a neplatnosť referenda neviedli katolícku cirkev k sebareflexii. Tento týždeň biskupi organizujú pochod za zákaz interrupcií. Nazvali ho pochodom za život, ale v skutočnosti tento pochod na život mnohých žijúcich ľudí neprihliada – ženy s patologickým tehotenstvom, znásilnené ženy, nevyliečiteľne chorí a trpiaci ľudia žiadajúci o eutanáziu, páry rovnakého pohlavia či deti vyrastajúce v rodinách párov rovnakého pohlavia.

Misiou a posolstvom pochodu nie je záujem o týchto ľudí. Naopak, títo ľudia musia opäť ustúpiť záujmom katolíckej cirkvi. Pritom sami biskupi snívajú o spravodlivých zákonoch, ktoré pomáhajú všetkým a chránia život a dôstojnosť každého človeka.

Niekde sa stala chyba. Náboženstvo je dôležitou súčasťou každej spoločnosti, udržiava ju pohromade, dáva ľuďom nádej a formuje človeka po mravnej stránke.

Katolícka cirkev sa ale čiastočne spreneverila svojmu poslaniu. Našu spoločnosť rozdeľuje, mnohým ľuďom zobrala nádej a svoju mravouku neprispôsobila zmenám, ktorými svet prešiel za posledných 2000 rokov. Katolícka cirkev namiesto toho aktívne vstúpila do politiky a snaží sa pretvoriť Slovensko na svoj obraz. Postupne sa jej to darí.

Som pokrstený a pobirmovaný – podobne ako náš premiér – ale náboženského pochodu sa v nedeľu nezúčastním. V tento deň si radšej pripomeniem nenáboženský charakter nášho štátu. Teda to, čo z neho ešte ostalo.

Teraz najčítanejšie