Denník N

Učebnicová politika zostáva nedotiahnutá

Ministerstvo školstva čelí kritike aj pre zmeny v učebnicovej politike | Foto – minedu.sk
Ministerstvo školstva čelí kritike aj pre zmeny v učebnicovej politike | Foto – minedu.sk

Témy týždňa 24. 5. 2021 – 30. 5. 2021 | Samosprávy žiadajú stiahnutie poslaneckého návrhu k povinnému predškolskému vzdelávaniu • Testovanie deviatakov nebude plošné • Učitelia aj žiaci opisujú vzdelávanie v období zatvorených škôl

Výrok týždňa

Prečo má rodič platiť za to, že si štát neplní povinnosti? Pred štyrmi rokmi sa na to v blogu o otvorení trhu s učebnicami pýtal expert SaS na školstvo Branislav Gröhling. Dobrá otázka, pán minister. Čo tak odpovedať?“

Martin Behul
komentátor
komentári pre Hospodárske noviny | 31. 5. 2021

 

Výber z udalostí

• Diskusia o problémoch spojených so zavedením povinného predškolského vzdelávania pokračovala aj v minulom týždni. Na to, že pár mesiacov pred povinnou škôlkou pre deti od 5 rokov stále nemáme dostatok miest, nedávno upozornilo Centrum vzdelávacích analýz. Zároveň zdôraznilo, že rodičom chýbajú informácie a škôlkam podporné profesie, ktoré by mohli predškolské vzdelávanie detí uľahčiť. Predovšetkým kapacitné problémy následne kritizovali ľudia zo škôl, výskumníci aj politici.

Ministerstvo školstva na kritiku reagovalo vyhlásením, že na podporu nových miest v škôlkach vyčlení 5 miliónov eur. V parlamente sa medzičasom do 2. čítania dostal poslanecký návrh novely, ktorá má umožniť realizáciu povinného predškolského vzdelávania aj zariadeniam mimo siete škôl.

O stiahnutie tohto návrhu predkladateľov žiada Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), podľa ktorého zmena nepomôže riešiť kapacitné problémy sieťových materských škôl. ZMOS nemôže súhlasiť, aby po dvoch rokoch od schválenia zákona č. 209/2019 Z. z. s poznaním závažných legislatívnych nedostatkov až teraz, a dokonca nie vládnym návrhom, ale návrhom skupiny poslancov, prišla navrhovaná legislatívna iniciatíva, ktorá okrem toho, že zavádza absolútne nesystémové prvky do školského zákona, hrubo zasahuje do samosprávnych kompetencií miestnej územnej samosprávy.“

Ku kritike sa pridala aj Aliancia súkromných jaslí a škôlok, podľa ktorej je zarážajúce, že ministerstvo školstva nemá zmapované kapacity nesieťových zariadení. Kroky rezortu pod vedením Branislava Gröhlinga (SaS) aliancia označila za nesystémové, nekoncepčné a oneskorené. Kritizuje tiež, že nesieťové škôlky sa nemôžu uchádzať o financie z 5 miliónov, ktoré minister nedávno prisľúbil.

• O tom, že dlhodobé ťažkosti s hľadaním miesta v škôlke majú rodičia detí s rôznymi stupňami zdravotného znevýhodnenia, písal Konzervatívny denník Postoj.

Dostupnosť predškolského vzdelávania v Bratislavskom kraji skúmali vedci z Geografického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV). Upozornili, že v regióne dnes chýbajú miesta pre približne 4 800 detí. „Chýbajúcu kapacitu sieťových zariadení čiastočne vykrývajú mimosieťové zariadenia, avšak aj za predpokladu, že by materskú školu mali navštevovať všetky deti predškolského veku a v prípade, že od septembra 2021 bude umožnené poskytovať predprimárne vzdelávanie aj mimosieťovým zariadeniam, stále bude v kraji potrebné nájsť okolo 2 000 miest,“ upozornil Martin Šveda z ústavu. Záznam z tlačovej konferencie „Bude miesto pre všetky deti?,“ na ktorej výskumníci prezentovali svoje zistenia, nájdete tu. Na svojej webovej stránke ústav zverejnil aj sumár najdôležitejších zistení výskumu.

• Okrem spôsobu zavádzania zmien v predškolskom vzdelávaní čelí ministerstvo školstva kritike aj pre zmeny v učebnicovej politike. Podľa Hospodárskych novín (HN) mnohé školy stále nemajú k dispozícii štátom sľúbený príspevok na nákup učebníc a jeho avizovaná výška nie je postačujúca. „Minulý rok bol peňazí dvojnásobok. Teraz nám prišla polovica. Je možné, že nám nezostanú financie na pracovné zošity a budú ich musieť kupovať rodičia,“ priblížila situáciu riaditeľka ZŠ v Bratislave Hana Závodná.

To, že liberalizácia trhu s učebnicami priniesla aj diskrimináciu v podobe obmedzeného výberu titulov pre národnostné menšiny, kritizuje odborníčka strany Most-Híd na školstvo Mária Prékop. „Na prvom stupni slovenské školy majú k dispozícii 274 titulov, maďarské 96, rusínske len 10. Je to do očí bijúci a neakceptovateľný nepomer,“ uviedla Prékop. Ministerstvo na kritiku reagovalo konštatovaním, že príspevok na učebnice pre školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny je 1,5-násobne vyšší v porovnaní so školami, ktoré vyučujú v slovenčine. Pripomenulo tiež, že Plán obnovy a odolnosti SR počíta s ďalšími investíciami na zabezpečenie učebníc za 41 miliónov eur.

Na pridlhý proces posudzovania učebníc ešte v apríli upozornil riaditeľ vydavateľstva Taktik Miroslav Tokarčík. „Ministerstvo sľubovalo pružné schvaľovanie učebníc a na vlastných tlačovkách motivovalo autorov a vydavateľov k písaniu nových učebníc. Ak sa však na posúdenie a schválenie pripravenej učebnice čaká 7 mesiacov, akú motiváciu môžu mať?“ pýtal sa Tokarčík v blogu.

S pozitívnym ohlasom sa stretla ministerstvom ohlásená zmena v organizácii Testovania 9, ktoré sa tento školský rok neuskutoční celoplošne, ale iba na reprezentatívnej vzorke škôl. „Touto cestou chceme odsledovať stav vedomostí žiakov po dištančnom vzdelávaní a zároveň získať od žiakov spätnú väzbu k priebehu dištančného vzdelávania,“ uviedol minister Gröhling.

Ono sa už dlhodobo v minulosti hovorilo, či by takéto reprezentatívne testovanie neprinieslo ten istý efekt poznania pre štát ako celoplošné testovanie, ak teda nebude v budúcnosti slúžiť ako náhrada prijímacích pohovorov,“ reagoval Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov, ktorá zmenu v spôsobe testovania deviatakov ocenila. Monitoring bude na vybraných školách prebiehať do 11. júna

Aj o tom, ako sa s dištančným vzdelávaním vysporiadala základná škola v Muránskej Dlhej Lúke, ktorú navštevujú rómske deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, pre denník SME rozprávala učiteľka Monika Podolinská. „Vzdelávanie bolo improvizované. My sme neriešili, či naše deti majú alebo nemajú prístup a pripojenie na internet. Naše deti nemajú elektrinu. Vedeli sme, že to zo začiatku musíme riešiť pracovnými listami,“ hovorí Podolinská o období prvej vlny pandémie.

„Niektoré deti boli v ťažkých rodinách, prišli špinavé, zanedbané. Mnohým chýba bežný rozhovor. Ako rodič si posadím dieťa a pýtam sa, ako bolo v škole a s akými úlohami potrebuje pomôcť. Toto nemajú,“ približuje Anna Karabová, učiteľka zo školy v obci Čemerné, ktorá vzdeláva takmer výlučne rómske deti vyrastajúce v prostredí generačnej chudoby. „Elektrinu majú v jednom dome, kde 25 ľudí pozerá televíziu. Kde nemajú elektrinu, majú televízor napojený na autobatériu,“ reaguje riaditeľ školy Martin Babiak na otázku o možnosti spojiť sa s deťmi online.

To, ako vyzeral návrat do škôl po roku dištančnej výučby, pre Denník N na základe vlastnej skúsenosti opísali stredoškoláčky Laura Fedorová, Diana Dudová a študent Michal Lukáč. Skúsenosť s vysokoškolským životom v čase pandémie denníku priblížili aj študentky Lujza a Alžbeta.

Obnovenie prezenčného vyučovania v takmer všetkých školách a zrušenie testovania detí na prítomnosť koronavírusovej infekcie v uplynulom týždni komentovali lekári Peter VisolajskýKristína Visolajská. „Do veľkej miery však netušíme, ktoré deti COVID prekonali, pretože sme ich netestovali.  A tiež nevieme, nakoľko sú chránené imunitou  po prekonaní, keďže priebeh ochorenia je u nich väčšinou bezpríznakový alebo mierny, keď sa nemusí vytvoriť dostatočná a pretrvávajúca imunita,“ píšu v článku pre Postoj.

O tom, že časti riaditeľov škôl, ktoré pre výskyt ochorenia museli zatvoriť triedy, povinné testovanie žiakov chýba, informovali Hospodárske noviny. To bola posledná barlička, ktorú som mala, aby som ochránila ľudí. Ministerstvo zastavilo kloktacie testy. Povedali, že budú robiť intervenčné testovanie a kde nič, tu nič,“ opisuje pre HN jedna z riaditeliek. Ministerstvo oponuje, že školy majú naďalej možnosť požiadať o kloktacie testy v prípade podozrenia na pozitívny prípad.

• Preukázanie sa PCR alebo LAMP testom nie starším ako 72 hodín bude povinné pre deti a mladých ľudí, ktorí sa v období prázdnin budú chcieť zúčastniť letných táborov. V uplynulom týždni o tom informovalo ministerstvo školstva.

„V rámci nápravy škôd na duševnom zdraví a na psychickej pohode sme skôr čakali, že príde od ministra financií podpora pre všetky deti v táboroch formou poukazu na 100 eur. Zvlášť marginalizované skupiny (potrebujú letnú školu), znevýhodnené deti, chudobné deťúrence by pobyt v „letnej škole v prírode“ privítali. My ich rodičom povieme: Cvaknite im PCR test,“ reagovali analytici z iniciatívy Dáta bez pátosu.

Jedným z krokov ako udržať v školách bezpečné prostredie a zamedziť šíreniu nákazy je podľa ministerstva očkovanie školských zamestnancov. V tejto súvislosti rezort ohlásil opätovné spustenie prednostného očkovania. „Máme pripravené výjazdové tímy. Opätovne budeme kontaktovať zriaďovateľov alebo riaditeľov v daných mestách, dohodneme si s nimi termín, kedy tento výjazdový tím do mesta príde učiteľov a aj ostatných zamestnancov škôl zaočkovať,“ uviedol minister Gröhling.

• Na minulotýždňovom zasadnutí vláda SR schválila dva návrhy noviel, ktoré majú zabezpečiť transformáciu organizácií SAV na verejné výskumné inštitúcie. „Je to forma, ktorá je vhodnejšia pre organizáciu zabezpečujúcu verejný záujem a špeciálne šitá na mieru zabezpečovania tohto záujmu v oblasti výskumu, vývoja, vedy a techniky,“ okomentoval výsledky rokovania štátny tajomník Ľudovít Paulis (SaS). „Ak bude tento zákon schválený v parlamente, zaradíme sa medzi normálne vedecké inštitúcie v rámci európskeho výskumného priestoru,“ reagoval predseda SAV Pavol Šajgalík.

 

Všimli sme si

• Na to, ako v súčasnosti funguje výskum a vývoj na Slovensku, v blogu Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity odpovedala analytička Karolína Havlíčková.

Centrum Euroguidance a Združenie pre kariérové poradenstvo a rozvoj kariéry vyhlásili 13. ročník súťaže Národná cena kariérového poradenstva. Organizátori chcú vyzdvihnúť príklady dobrej praxe a oceniť jednotlivcov aj organizácie, ktoré pôsobia v oblasti rozvoja zručností a kariérového poradenstva. Viac informácií o podmienkach súťaže nájdete tu.

Na medzinárodnej projektovej súťaži stredoškolákov Regeneron International Science and Engineering Fair 2021 uspel slovenský študent Jakub Gál, ktorý v kategórii Robotika a inteligentné stroje obsadil druhé miesto. Priebeh súťaže a pocit z výhry stredoškolák z nitrianskej Strednej priemyselnej školy strojníckej a elektrotechnickej opísal Hospodárskym novinám.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk

Teraz najčítanejšie