Zdroj foto: uusheimo.photoshelter.com

Ako to je

Fínsko je krajina s počtom obyvateľov podobným Slovensku (5,4 milióna) a so svetovými výsledkami v prieskumoch PISA. Rodičia tu deťom školu nevyberajú, zvyčajne chodia do školy najbližšie k domovu. Školy sú bezplatné, nemajú inšpekcie, nesúťažia s inými školami a snažia sa poskytnúť všetkým rovnaké možnosti a rovnakú kvalitu. Štandardizované testy tu nepoznajú, okrem maturity, ktorej povinnou súčasťou je aj skúška zo švédčiny. Domáce úlohy zaberú 15-ročným študentom maximálne 30 minút denne.

Učitelia učia štyri hodiny denne a sú sami zodpovední za prebrané učivo a progres svojich žiakov. Národné osnovy síce existujú, no ide skôr o usmernenia. Navyše sú učitelia povinní dve hodiny týždenne venovať svojmu profesionálnemu rozvoju a štát im dotuje vzdelávanie a školenia. Post učiteľa je vo Fínsku veľmi žiadaný – na jedno miesto je tu až 10 uchádzačov.

Podľa fínskych odborníkov by sa výučba v prvých ročníkoch školy nemala sústrediť na testy a známkovanie, ale na to, ako si nájsť vzťah k učeniu a nájsť to, čo žiaka baví. Na hodinách sa učiteľ snaží v žiakoch prebudiť tvorivé myslenie a vedie ich k riešeniu problémov. Ak žiak zaostáva, alebo napreduje prirýchlo, učiteľ mu venuje adekvátnu individuálnu pozornosť. Tento úspešný fínsky systém má čoskoro prejsť zmenami.

Ako to bude

Napriek perfektným výsledkom je Fínsko presvedčené, že časy sa menia a s nimi sa musí meniť aj školský systém. Žiaci musia byť pripravení na prácu v dnešnom svete a musia dostať poznatky aplikované do života.

Študenti preto nebudú mať predmety, ale budú skúmať témy, ktoré jednotlivé predmety prepájajú. Namiesto toho, aby sa učili o histórií EÚ na dejepise, jej krajinách na geografii a jej hospodárstve na ekonómií, sa budú študenti niekoľko týždňov venovať téme EÚ, kde dostanú všetky tieto znalosti v súvislostiach.

Budú musieť spolupracovať v skupinách a spoločne riešiť problémy, čím ich chcú fínske školy pripraviť na pracovný život. Namiesto študovania informácií, sa bude podporovať rozvoj takzvaných štyroch C (v tomto prípade štyroch K), ktoré sa často uvádzajú ako kľúčové schopnosti v súčasnosti nutné pre vzdelávanie aj podnikanie: komunikácia, kreativita, kritické myslenie a kooperácia (spolupráca).

Tento systém má do roku 2020 nahradiť klasickú výučbu. Zatiaľ sa testuje v Helsinkách, kde už 70 % učiteľov prešlo školeniami. Údaje zatiaľ ukazujú, že žiaci sú spokojní a dosahujú lepšie výsledky.

Čo sa môžeme od fínskych škôl naučiť?

Nezabúdajme, že Fínsko je úspešný sociálny štát, ktorý stiera finančné rozdiely medzi ľuďmi a má nízku mieru korupcie. Učitelia dobre zarábajú a sú rešpektovaní. Navyše, učia národ, ktorý rád číta (87 % Fínov nad 12 rokov číta noviny každý deň), čo im zrejme zjednodušuje prácu.

Fínske školy nás ale môžu naučiť, že sa netreba báť experimentovať a riskovať. Fíni dokazujú, že inovatívne prístupy sú efektívne. Tiež nás učia, že dobré výsledky neznamenajú, že môžeme zaspať na vavrínoch. Práve naopak, inovovať, rásť a robiť pokrok je treba stále.

Prečítajte si aj: Prečo sú šanghajskí študenti najlepší?

Pridajte sa ku mne na Facebooku: Brani Gröhling – Vo vzdelaní je budúcnosť krajiny

Zdroje:

http://www.edudemic.com/why-do-we-focus-on-finland-a-must-have-guidebook/

http://www.nytimes.com/2011/12/13/education/from-finland-an-intriguing-school-reform-model.html?pagewanted=all&_r=0

http://www.theguardian.com/education/2013/jul/01/education-michael-gove-finland-gcse