Denník N

Ako sa rozísť. V dobrom…

Ľudia nevstupujú do vzťahov preto, aby sa rozišli. A keď sľubujú v dobrom a v zlom, myslia to vážne. Napriek tomu k rozchodom dochádza a dnes sa pokúsime hľadať odpoveď na otázku, či môže rozchod prebehnúť v „slušnej“ podobe.

O rozchode sme už v minulosti písali. Je to téma, ktorou ľudia žijú a ktorej sa preto treba venovať. Nebudem tu písať o tom, ako budovať dobré vzťahy, či ako o vzťah bojovať a ako ho zachrániť. O tom už bola reč v minulosti…

Dôvod prečo sa chcem tejto téme venovať je kniha, ktorá sa mi dostala do rúk. Kniha Rozcházení od Katherine Woodward Thomasovej. Katherine sama prešla rozchodom. Napriek tomu, že väčšina rozchodov je búrlivá, jej rozchod sa odohral relatívne v pokoji. S ex manželom dokázali celkom konštruktívne robiť rozhodnutia ohľadom obdobia, ktoré nastane po rozchode. A skúsenosť z tohto procesu sa rozhodla „hodiť“ na papier.

Katherine ponúka päť krokov, ako usporiadať vzťah do budúcnosti a urobiť to kultivovovane. Za pokus to stojí. Siahol som po nej v nádeji, že ak už niekto prechádza takým obdobím, možno existuje spôsob ako sa rozísť v „dobrom“.

Skôr než prejdem k samotnej knihe, drvivá väčšina rozchodov sa odohráva v situácií, kedy jeden chce a druhý nie. Prípadne jeden rozhodol za oboch – ten druhý chce o vzťah bojovať a nie je pripravený to vzdať. A je to prirodzené. Málokedy obidvaja v rovnakom čase dospejú k presvedčeniu, že vzťah skončil. Preto je malá šanca, aby podmienky pre rokovanie o tom čo bude – boli pokojné, alebo racionálne. Preto som trochu skeptický… Katherine tvrdí, že aj keď jeden nespolupracuje, rozchod môže byť pokojný. Uvidíme.

Prvý krok je emočná sloboda

Slová o rozchode možno prirovnať k šoku a je to prirodzené. Mnohí ľudia naozaj ani nemohli tušiť, že k tomu príde. Reakcia organizmu zodpovedá tomu, ako by ten druhý zomrel. Hoci žije, reagujeme akoby zomrel. A tomu zodpovedajú aj prežívané emócie. Vlastne situácia je ešte v niečom horšia, pretože keby zomrel, nebolo by to jeho rozhodnutie, ale on odišiel. A ak navyše odišiel kvôli niekomu inému… Sú to strašné emócie, od hnevu, zlosti, až po úzkosť, ale aj depresiu. Zúfalstvo, bolesť, otázka prečo? Je toho veľa, čo zoviera človeka. Toto nie je situácia, ktorá by priala stretnutiu a pokojnému dialógu. Okolnosti rozchodu je veľmi veľa. Ale vždy je tam pocit zrady (z toho čo sa stalo). A hnev voči tomu druhému. Veľkosť hnevu v podstate zodpovedá aj veľkosti lásky. Všetky tieto veci treba prežiť. Niektoré su tak silné, že na začiatku sú potlačené – aby nás to celé neposlalo do kolien. Potrebujem čas, aby sme sa s tým vysporiadali. Ak vôbec. Niektorí po rozchode už nikdy nenadviažu vzťah a všetci ostatní sa s rozchodom budú vysporadúvať veľmi dlhé obdobie. To sa týka aj toho, kto sa rozhodol odísť.  Človek zmieta taký koktail emócií, že nie je vhodná doba na riešenie toho, čo bude potom. Mnohí tí čo odchádzajú, to chcú mať čím skôr za sebou. Niektorí sa vytratia a poveria právnika všetkým ostatným. To je tak neosobné a sebecké. Ale aj nekonštruktívne. Človek ktorý je postavený pred hotovú vec, hľadá mnohé odpovede, na ktoré mu môže pomôcť nájsť odpoveď ten, kto sa rozhodol odísť. Čím skôr tie odpovede nájde, tým skôr sa s tím celým vyrovná. Musí toto všetko prebolieť a prejsť, aby sa dvaja ľudia mohli stretnúť a otvorene poriešiť všetko, čo bude potom…

Druhý krok je získanie vnútornej sily

Keď už mnohé veci preboleli, keď prehrmela tá búrka, ešte stále máme pred očami spustošenú krajinu (srdca), ktorú treba obnoviť. Je to obdobie, kedy zo starého života si berieme to, čo nám zostalo a s čím sme spokojní a na tom začneme stavať. Keď už ten rozchod nastal, možno konečne urobíme zmeny, na ktoré sme už dávno mysleli a kvôli vzťahu sme na ne nemali sily. Možno ešte nie sme pripravení, ale stanovíme si to ako prioritu. Rozchod nám dáva v tom určité možnosti. Je to cesta, kedy už nemusíme klásť tak veľmi dôraz na obetovanie sa a robenie toho, čo chcú druhí. Aj keď do budúcna by sme chceli vzťah, teraz budeme nejaký čas kráčať sami a tak je dôležité začať klásť dôraz na seba. Opäť byť samostatnou jednotkou. Je to príležitosť rozvíjať dary a možnosti, na ktoré nebol čas, prípadne na také, ktoré sme dali bokom kvôli vzťahu. Je to tiež čas premyslieť si to celé, čo sa stalo. Hľadať v tom, nejaký zmysel. Bolo možné niečo urobiť inak? Je dobré spoznať, akou mierou sme k tomu prispeli, prípadne uvedomiť si, na čo je dobré dať si pozor. Bola by škoda znovu urobiť chybu, prípadne nájsť si rovnakého partnera, ak s ním nie sme kompatibilní. Keď prešlo obdobie trúchlenia. Stoja pred nami dve výzvy – na jednej strane žiť svoj život a na strane druhej, uzavrieť a poučiť sa z toho, čo sa stalo. Už to tak nebolí. Získali sme určitý odstup. A aj naše napredovanie, to že rozvíjame seba a máme dobrý pocit z mnohých nových skúsenosti a zážitkov, nám dáva silu odpútať sa od toho, čo bolo. Cieľom nie je ľutovať sa, či vyčítať si, čo sa stalo. Ale urobiť všetko preto, aby sme to celé uzavreli a poučili sa. Ak už sme aj urobili chybu, treba sa z nej poučiť, aby sa neopakovala. Možno už naozaj nebudeme chcieť nikoho po svojom boku, ak sme však napríklad príliš obetovali seba pre toho druhého, je dôležité si to uvedomiť, pretože sa môžeme príliš obetovať aj pre prácu, či pre priateľov a opäť nebudeme žiť svoj život.

Tretí krok je uzdravenie zlomeného srdca

Ak to všetko prehrmelo, ak sme z rôznych strán preskúmali čo sa stalo a na čo si dať pozor, nastal čas uzdraviť to, čo bolo zranené. Rozchod zraňuje človeka rôznymi spôsobmi a vo viacerých rovinách. Nie sú to len veci, ktoré ten druhý povie a vykričí. Sú to aj naše pochybnosti a predstavy, ktoré tú spúšť prehlbujú. V koľkých veciach utrpelo naše sebavedomie, naše presvedčenie že sme dobrí, vzácni, že nás niekto môže prijať a mať rád? Tieto veci je dobré uvedomiť si, aby sme nesiahli po lacnej „náhrade“. Mnohí sa snažia preliečiť tak, že hneď si nájdu niekoho iného, prípadne neveru toho druhého sa snažia prehlušiť nocou prežitou s niekým neznámym, či „novým“. Nič z toho nefunguje. Pretože to je povrchné a prázdne. Tá strata je veľmi veľká, aby bola nahradená niečím malým. Slová „ľubim ťa“ od niekoho nového, nemajú rovnakú váhu ako slová ktoré zaznievali niekoľko rokov a boli potvrdené množstvom skutkov lásky. Potom síce prišiel odchod… Potrvá dlho, kým tie slová budú mať opäť váhu. Tieto veci sa musia utriasť. To čo sme zažili je dobré varovanie pred tým, aby sme to znovu nezažili. A zranenia treba uzdraviť, inak nám budú kaziť radosť z toho pekného, ale aj vychutnávanie. Dokonca zranenia nám môžu pokaziť aj rodiaci vzťah. Dokážu ho poznačiť, oslabiť, môžeme mať zmiešané pocity. Ak sme nezískali odstup, môžeme prežívať veľmi rôznorodé a zmiešané pocity, takže nebudeme vedieť, čo je reakcia na toho, kto odišiel, čo je prehnané, pretože v tom rezonuje to čo bolo a čo je skutočný pocit k tomu, kto prišiel. Už viete, prečo si treba dopriať čas? Okrem toho, ak uzdravíme zranenia, stúpneme na cene aj v našich vlastných očiach a nedáme sa do rúk len tak niekoho. Budeme žiadať nie menej – ako navždy.

Štvrtý krok je zameraný na to, ako sa otvoriť láske

Človek ktorý prežil búrku rozchodu, začal budovať svoj svet nanovo, poučil sa z toho čo bolo, je pripravený začať odznova. Nech už to znamená čokoľvek. Nikdy nevieme, čo to nové znamená. Niektorí ľudia si aj vďaka zlému vzťahu uvedomili, že to nie je ich inštitúcia. Škoda, že na to neprišli skôr, ale lepšie skôr, ako nikdy. Niektorí sa rozhodnú ostať sami. Síce im niekto chýba, ale nie sú ochotní znovu riskovať. A treba to rešpektovať. Je veľa spôsobov, ako môžu obohatiť iných a prežiť pekný život. A možno sa rozhodnú pre lásku. Hlavne ak vždy vedeli, že chcú žiť s niekým po boku, prípadne ak ten niekto sa len tak zbalil a ani nemohli o vzťah zabojovať… Prakticky máme len dve možnosti. Buď budeme život utvárať, alebo sa necháme životom unášať. Lepšia je tá prvá možnosť. A hoci sa pritom môžeme popáliť, to k tomu patrí. Určite bude veľa okolností, ktoré nás budú zväzovať. Ale stále je v našich rukách veľmi veľa toho, čo môžeme ovplyvniť. Túžite po niečom a v tejto chvíli je to nedostupné? Nevadí. Urobte si plán, ako to dosiahnúť. Časom. Veľa vzácnych vecí niečo stojí. Nie sú zadarmo. Nestoja veľa. Ale niečo pre to treba urobiť. Teraz je ten správny čas odpustiť. Odpustenie nie je otázkou rozhodnutia. Je aj rozhodnutím, ale aj emóciou. Ak odpustíme rozumom, ale nie v rovine emócií – neodpustili sme. Odpustiť je jednoduchšie, ak ubehol nejaký čas a ak už kráčame vlastnou cestou. Vtedy sme aj štedrejší, k druhým aj k sebe. Odpustiť potrebujeme aj sebe. Nepochybne je veľa toho, čo si vyčítame. Odpustenie je cestou, ako týmto veciam nedovoliť, aby nám pokazili to, čo príde. Dokážeme to?

Piaty krok prináša odpustenie

Začína sa niečo nové. Začína sa nový príbeh.  A teraz je ten čas uzavrieť aj kapitolu – spoločný život s… Na začiatku ten kto prišiel s rozchodom, prišiel v situácií, kedy dospel k rozhodnutiu že to chce, zjavne sa vysporiadal aj s rôznymi pocitmi, ktoré sú s tým spojené. Často už má víziu nového života a prakticky sa nachádza v bode, ktorý je veľmi podobný tomu, čo píšeme tu. Pokiaľ v okamihu rozchodu príde k riešeniu toho, čo bude po rozchode, jedna strana akoby bola zabezpečená (už vie čo bude) a druhá ešte nie je stotožnená ani s tým, že k rozchodu vlastne došlo. Preto tak často riešenie toho čo bude, je poznačené všetkým možným. Na súdoch zaznieva toľko nepravdivých, ale hanlivých slov. Až si kladiete otázku, kto ich do toho nútil? V skutočnosti je to boj. Minimálne jedna a často obe strany bojujú. Jednu zmietajú emócie a toto je možno aj cesta, ako sa pomstiť a druhú môže zmietať egoizmus. To nie je dobre východisko pre uspokojivé riešenie. Ale v tomto bode ten, kto sa musel vysporiadať s rozchodom – ak to všetko prekonal, ak už rozvíja svoj život a poriešil svoje zranenia, dokáže pristúpiť k riešeniu ako rovnocenný partner. Teraz je ten okamih, kedy riešenie môže byť konštruktívne, kedy dvaja ľudia dokážu byť štedrí, ale aj milosrdní. Ak už k rozchodu prišlo, podmienky by mali byť férové…

Stojíme pre skutočnou výzvou. Nevnímať rozchod ako rýchly proces, ale ako prechod. Dopriať tomu celému čas. Možno máme pred sebou obdobie, kedy rozchod bude jednoducho nejaký čas trvať. Majetok možno predať a z neho čerpať kým sa urobí vyúčtovanie, bez peňazí tak neostane ani jeden. Ak je tam dieťa, potrebuje stále oboch rodičov, možno tak má pred sebou niekoľko rokov striedavej starostlivosti, kým upredností jedného rodiča, aby nakoniec opustilo aj toho druhého a žilo samé. To všetko je možné, ak tí dvaja sú zrelí a ak na seba neútočia. Dokážu to? Od toho závisia okolnosti, za ktorých sa rozídu. Žijeme v krajine, kde je to často v duchu: všetko alebo nič. Kde jeden človek môže mať problém prežiť. Lepšie zázemie by oslabilo ten tlak na rýchle vysporiadanie a doprialo obom čas.

Kniha od Katherin prináša v každej kapitole množstvo otázok, ale aj cvičení. Je tak skôr návodom ako sa krok za krokom pripravovať na zmenu a premyslieť si jednotlivé kroky. Dáva Vám priestor ísť tak rýchlo, ako potrebujete. Stojí na zrelosti. A dáva návod pre tých, ktorí aj tak náročnu a zložitú vec ako rozchod, chcú poriešiť s istým rukopisom. Do všetkého čo robíme, vtláčame kus seba. Možno je na čase aj samotný rozchod (ak už k nemu príde), urobiť priestorom, kde tí dvaja ako rovnocenní partneri sa vyberú na cestu, hoci každý už sám za seba… Aj v pracovnom či v osobnom živote stojíme pred výzvou prijať fakt, že môžeme urobiť chybu, alebo že sa nám niečo nepodarí. A predsa stojíme pred výzvou, prijať to ako fakt a nezhadzovať sám seba. Ak stroskotal vzťah, potom je to výzva byť ľudský a láskavý k sebe a aj k tomu druhému…

Tomáš Hupka

Katherin Woodward Thomasová pracuje ako rodinná a manželská terapeutka. Pravidelne prispieva článkami do rôznych médií. Jej kniha Rozcházení sa stala podkladom pre tento článok.

Zdroj fotografie:

www. lovepanky. com

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Vzťahom som sa začal venovať pred 10 rokmi, cez blogy na stránke .týždňa. Potom nasledovalo obdobie, kedy som pripravoval stretnutia pre ľudí, ktorí sa chceli pripraviť na vzťah. Sám som spolu s pani manželkou absolvoval kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee. O vzťahoch som znovu začal písať cez blogy na stránke denníka N. Pridal som aj témy z oblasti životného štýlu, keďže je dôležité ako človek žije a to sa prenáša aj do jeho vzťahu.  Venujem sa témam, ktoré ma zaujímajú, ale aj témam ktorými žijú iní ľudia... Prajem Vám príjemné čítanie! Tom