Denník N

Tri grafy, ktoré ťa možno presvedčia, že nemáš pracovať dvanásť hodín

Koľko urobí workoholik a koľko človek, ktorý si váži aj svoj voľný čas?

Z rokov 2008 až 2010 si veľa nepamätám, iba že som nič nestíhal: prácu, záľuby, spať, normálne jesť ani žiť. Celé dni som trávil v práci za počítačom, na mojich fotkách z toho obdobia vynikajú vypasené kancelárske tučné brucho a začervenané oči; keď si ich človek prezerá, priamo zo záberov sa ako para dvíha dojem, že človek tu zobrazený nebude práve veľmi šťastný.

Odmeraj, ako si produktívny

Keď som o tomto období pred týždňom rozprával kolegovi v aute cestou domov zo služobnej cesty a chvastal sa, ako sa mi odvtedy podarilo zmeniť svoj život, pristihol som sa, ako bohorovne hovorím: „aj keď dnes robím oveľa menej hodín ako vtedy, v skutočnosti urobím viac“.

„Ehm, ako to môžeš vedieť?“, zapípal v hlave alarm. Odkedy som čítal knihu Myslenie rýchle a pomalé, si tú otázku kladiem často: nenamýšľam si to len? Nie je to len dojem? Lenže, dá sa niečo ako produktivita pracovného času vôbec zmerať objektívne?

A v tom som si spomenul: niekedy okolo 2010 som si, z nudy alebo v rámci prokrastinácie, na chvíľu nainštaloval do počítača RescueTime – malý program, ktorý celý deň sleduje, v akých aplikáciach pracujete, po akých stránkach chodíte a potom vám o tom zobrazí štatistiku -koľko minút ste naozaj niečo robili (písali maily, články, programovali, vypĺňali excelovské tabuľky) a koľko len hrali online hry, alebo facebookovali.

S potešením som zistil, že služba nielenže stále funguje, ale moje dáta z roku 2010 ešte stále má! Štátny to sviatok pre milovníka dátového porna.

Jeden deň Borisa Workoholiča

A tak som sa k nemu doklikal – jednému grafu, ktorý vyjadruje, ako som v tých časoch žil. Toto je jeden deň workoholika: červenou neproduktívny čas, zelenou produktívny. Krásne na ňom vidieť mnoho vecí – nielen kedy som v tom čase chodil na obed, ale napríklad aj to, ako po ôsmich hodinách začne zrazu produktivita šialene klesať a už sa nezastaví.

Kým ráno – ešte ako tak čerstvé telo – dokáže takmer celú hodinu nepretržite pracovať, po desiatich hodinách už na každú minútu vychádzajú aj tri ďalšie neproduktívne minúty.

V práci som trávil viac ako dvanásť hodín a neustále som nič nestíhal.
Rok 2010: v práci som trávil viac ako dvanásť hodín a neustále som nič nestíhal.

A toto už je graf z minulého týždňa. Potichu som si RescueTime opäť nainštaloval a snažil sa naň nemyslieť, aby neovplyvnil výsledky. Menej hodín, ale z pohľadu ich využitia celkom iný prípad.

Krátka no efektívna práca
Krátka, no efektívna práca

Jeden dôvod, prečo nebyť workoholik

Takže späť k otázke, koľko toho urobí workoholik a koľko človek, ktorý zdravo pracuje osem hodín. Tu je porovnanie obidvoch dní – za osem hodín v práci som dokázal byť šesť a pol hodiny plne produktívny – čo je o celých 20 minút viac ako keď som bol v práci 12 hodín.

V deň, keď človek pracuje "iba" osem hodín niekedy urobí viac ako keď robí dvanásť.
V deň, keď človek pracuje „iba“ osem hodín niekedy urobí viac ako keď robí dvanásť.

Samozrejme, takéto grafy nie sú celkom presné – aplikácia vôbec netuší, či čas strávený na Facebooku bol naozaj neproduktívny a ako produktívny čas by vyhlásila, aj keby ste jeden mail písali dve hodiny. Nevie tiež nič o čase, keď nesedíte za počítačom, takže v dni plnom stretnutí pokojne napíše, že ste „pracovali“ len štyri hodiny.

Nehovoriac o tom, že nekorektne porovnávame Tomáša z čias, keď nevedel nič o „tipoch a trikoch“, ako byť produktívny, s Tomášom, ktorý už čo to vie.

Ale aj s týmito obmedzeniami a s poznámkou, že každý občas musíme „zamakať“, možno by nebolo od veci občas si predsa len na tento graf spomenúť. Najmä, keď budete už piaty deň po sebe v práci od ôsmej do desiatej a na chvíľu nadobudnete pocit, že ten život už vlastne tak trochu prestáva mať zmysel.

Aktualizácia: Viacerí v diskusii píšete, že robím závery na základe porovnania dvoch dní. Samozrejme, pred písaním článku som analyzoval aj širšie obdobie, keďže som však chcel do článku dať pekný graf po hodinách dňa, vybral som si radšej pre prezentovanie porovnanie dvoch konkrétnych dní. Čísla sedia aj na širšom porovnaní – v septembri 2010 som „robil“ v priemere vyše 11 hodín denne a na každú hodinu práce pripadalo v priemere 2x viac neproduktívnych minút ako v septembri 2015, kde je denný priemer o čosi viac ako 8 hodín. Ospravedlňujem sa, bol som príliš lenivý veci dotiahnuť ďalej.

Teraz najčítanejšie