Strach

Samozrejme, neočakávam, že by sa mi bojovníci ISIS prišli rovno predstaviť. Tato otázka, rovnako ako ďalšia podobná – Čo robia? – je otázkou úplne logickou. Štyri tisícky vojakov sú v dnešnej dobe veľmi málo, ak by 4000 vojakov zaútočilo na maďarské hranice, asi by to armáda NATO vybavila pomerne rýchlo, najmä keď tam má teraz cvičenie. Ale ISIS nie je armáda a nemá vojakov, je to teroristická organizácia a jej členovia sú regulárni teroristi. A 4000 teroristov je strašne veľa. Na únos štyroch lietadiel 11. septembra 2001 stačilo 19 teroristov. Na útok na redakciu Charlie Hebdo stačili dvaja. Ak použijeme jednoduchú matematiku, tak 4000 teroristov by unieslo 842 lietadiel (viem, že dnes to už nie je také jednoduché), alebo by mohlo napadnúť 2000 redakcií. Alebo, ak si to zovšeobecníme, 4000 teroristov by sa mohlo rozmiestniť do 40 najväčších miest v Európe v hrôzostrašnom počte 100 teroristov. A čo by mohlo spraviť 100 teroristov v jednom meste, to si nechcem ani predstavovať.

Preto je na mieste otázka: Kde sú? Ak ich už je toľko, už dávno mali udrieť, pretože čas nie je na ich strane, keďže sa jednak postupne zvyšuje možnosť odhalenia jednotlivcov, ale aj cieľov. Rovnako sa zvyšuje šanca, že konečne dôjde k dohode o zákroku proti ISIS. A navyše v tejto chvíli je veľká časť Európanov ochromená strachom, tak kedy udrieť, ak nie teraz? Jediným logickým vysvetlením je, že medzi utečencami proste žiadni bojovníci ISIS nie sú, lebo udrieť už proste mali. Sú preto aj ďalšie argumenty, napríklad nepochopiteľná rizikovosť tohto plánu. Lebo posielať teroristov do Európy s utečencami, ktorým hrozí smrť po ceste, nevpustenie do Európskej únie, ale aj bitka od miestnych „ochrancov kultúry“, je plán ako z hlavy šéfa Ľudového frontu Judey. Ďalšia vec, akú bojaschopnosť možno očakávať od ľudí, ktorí prejdú tisícky kilometrov peši, bez poriadneho spánku, bez pravidelnej stravy? Takýto bojovníci majú zvíťaziť nad dobre vycvičenými a dobre živenými strážcami poriadku v Európskej únii? Navyše môže si ISIS dovoliť stratiť 4000 bojovníkov s pochybným efektom? Samozrejme, netreba podceňovať šialenosť bojovníkov ISIS, ale snáď myslieť ešte vedia a ich kampaň v Iraku a Sýrii potvrdzuje, že vo svojej stratégii majú ich velitelia veľmi jasno.

Takže ak tu tých 4000 bojovníkov zo Sýrie a Iraku reálne nie je (to neznamená, že by tu nemohol prekĺznuť nejaký šialenec a že všetci utečenci sú dokonale čestní ľudia), aký dôvod by mal predstaviteľ ISIS na to, aby to vyhlasoval? Tým dôvodom je prostý a jednoduchý, žiada sa povedať až primitívny, ľudský strach. To, že strach je najúčinnejšou zbraňou ISIS (tak ako všetkých teroristických organizácií), je jasné asi každému, kto vie, čo je ISIS. Je to ich stratégia, zodpovedajú tomu teatrálne popravy nepriateľov, zodpovedá tomu ich „vojenská“ taktika (infiltrácia, teroristické činy a následný masívny útok na oslabeného nepriateľa). A prečo potom nepoužiť túto jedinú zbraň, ktorú majú v tejto chvíli na nás, Európanov? Prečo Európanov nezastrašiť tak, aby sa prestali venovať Sýrii a začali hľadať nepriateľa priamo vnútri Európy? A prečo toho nepriateľa nespraviť zo svojho vlastného nepriateľa? Pretože utečenci zo Sýrie utekajú najmä pred ISIS (ale rovnako aj pred Asadom). Takže svojím spôsobom je to dokonalý a veľmi diabolský plán ­– keď na vás nemôžeme tu so zbraňami, tak na vás poštveme našich nepriateľov.

Lenže teroristi z ISIS nie sú jediní, ktorým vyhovuje, že sa Európania boja. Je v ľudskej prirodzenosti v strachu hľadať ochranu. A je v prirodzenosti psychopatov vyvolávať strach ku vlastnému prospechu. Spravil to Hitler, keď Nemcov vystrašil Židmi a komunistami a vyšlo mu to dokonale, volili ho aj tí Nemci, ktorým bola v skutočnosti politika NSDAP úplne cudzia. Ale Hitler im ukázal, že on je jediný bojaschopný, jediný, kto dokáže bojovať proti nepriateľovi. A vôbec nevadí, že toho nepriateľa vymyslel sám, ľudia, ktorí sa boja, nedokážu racionálne rozmýšľať.

A presne to isté sa deje aj dnes. Taktika je úplne rovnaká. Zoberieme niečo, čo je reálne, ale úplne priamo sa nás to nedotýka. V Nemecku tridsiatych rokov to boli Židia, ktorí vlastnili banky, továrne a obchody a okrádali čestných nemeckých občanov, a komunisti, ktorí na východe vytvorili ríšu zla. Vôbec pritom nezáležalo na tom, že väčšina tých Nemcov prišla do styku akurát tak s obyčajnými obchodníkmi, robotníkmi či remeselníkmi židovského pôvodu, ktorí sa pretĺkali rovnako zo dňa na deň ako tí Nemci. A rovnako nevadilo, že západní komunisti boli (a väčšinou aj sú) skôr naivní idealisti, ktorí s hrôzami sovietskeho režimu mali asi toľko ako Muhammad Ali s útokmi na dvojičky a za normálnych okolností by ich nikto nebral vážne. Rovnako v dnešnej dobe má totálna väčšina utečencov s ISIS spoločné akurát tak miesto pôvodu. Podstatné je, že existuje niekto, kto by mohol byť nepriateľom, pretože má vonkajšiu spojitosť s niekým, kto sa dopúšťa neuveriteľných zločinov. A keďže manipulácia potrebuje veľké zjednodušenie a generalizáciu, už netreba prihliadať na individualitu každého jedného utečenca, všetci sú potenciálni nepriatelia.

A kto teda má záujem takto manipulovať s primitívnym pudom strachu? Odpoveď je úplne jasná. Kde by bol župan banskobystrického kraja, keby mal prísť s pozitívnym programom a nie s programom vyvolávania strachu z nepriateľa, nech už sú ním neprispôsobivý spoluobčania alebo „džihádistickí“ utečenci? Kde by bol náš premiér, ak by nás „nechránil“ pred korporáciami, rozpínavou Európskou úniou a najnovšie aj „ekonomickými migrantmi“? A tak sa stane, že toho prvého zvolia aj ľudia, ktorých rodičia, či starí rodičia bojovali v povstaní proti ideovým vzorom pána župana. A nejako im nevadí, že pán župan dal prácu v prvom rade svojej rodine a kamarátom. Rovnako sa stane, že druhého volia ľudia, ktorí pracujú pre tie korporácie, cestujú von za prácou a oveľa lepšou plácou vďaka nášmu členstvu v tej „rozpínavej“ Európskej únii. A vôbec im nevadí, že pán premiér okato a nehanebne podporuje domáce korporácie aj na úkor občanov, ktorých „chráni“.

A asi vôbec nie je náhoda, že sa títo dvaja takto krásne ideologicky spojili v tejto citlivej téme. Malá úvaha: ak sa hnedí a červení spoja proti niečomu, musí to byť morálne správne. A zaujímavé je, že rovnako sa naší červení aj hnedí spojili aj v názore na ukrajinských „fašistov“ a transporty spojeneckých armád. Otázkou potom je, komu vystrašená Európa vyhovuje, kto blokuje medzinárodnú intervenciu proti ISIS, kto podporuje Asada, komu vyhovuje, že sa nejako pozabudlo na východnú Ukrajinu. Ale nechcem tu konšpirovať, hoci správa českej BIS hovorí celkom jasne…

Kotleba sem, Kotleba tam, jeho politický „výtlak“ ukázali aj stále sa redukujúce počty na pochodoch proti utečencom, ale postoj nášho premiéra je hrôzostrašný. A to nielen preto, že iba vytĺka politický kapitál z prirodzeného ľudského strachu, ale najmä preto, že on v pozícii (mečiarovsky povedané) „otca národa“ svoje deti neupokojuje, ale straší. A chcel by niekto z nás otca, ktorý nám nepovie, že máme prostriedky a schopnosti sa brániť a preto sa nemusíme báť neznámeho, ale naopak, hovorí nám, že je dobre, že sa bojíme, pretože všetko neznáme je zlé (murphyovská logika tohto uvažovania – ak niečo môže byť zlé, tak to zlé je). Ak je niekto vychovávaný v tomto, kde má nájsť odvahu vyjsť do sveta a čeliť svojmu strachu?

Pretože toto je jediná možnosť, ako zvíťaziť nad strachom – postaviť sa mu, čeliť mu. Ak má človek fóbiu z pavúkov, jediný spôsob, ako sa jej zbaviť, je prekonať ju tým, že s pavúkmi prichádza do styku a snaží sa o nich niečo naučiť. Tak príde na to, že veľká väčšina pavúkov vôbec nie je pre človeka jedovatá a aj tých menej ako 30 zo skoro 50 000 druhov, ktoré sú pre nás potenciálne nebezpečné, ľudia vlastne vôbec nezaujímajú. Ako potrava sme proste priveľkí a jediný dôvod, prečo na nás môžu zaútočiť, je ich strach.

A tu sme vlastne pri jadre celého problému. Útočia a ubližujú tí, ktorí sa boja. A utečenci sa boja oveľa viac ako my, len si to nevieme dobre uvedomiť. Oni sú tí, ktorí zažili hrôzy vo svojom domove. Oni sú tí, čo zažili strach o život pri plavbe cez more. Oni sú tí, ktorých napadli „ochrancovia“ vlastných „hodnôt“ vo vraj najcivilizovanejšej časti sveta. Oni sú tí, ku ktorým sa často veľmi hrubo a necitlivo správajú strážcovia poriadku a občas aj kameramanky. A najmä, oni sú tí, ktorí netušia, čo ich čaká na konci cesty. Takže ak aj utečenci niekoho napadnú, veľmi často je to vyvolané práve strachom. Rovnako však aj všetky tie pochody, napadnutia arabských rodín, ale aj slovenských študentiek sú vyvolané strachom.

Ale tí utečenci aspoň majú po tom, čo prežili, reálny dôvod na strach, no strach v našej spoločnosti je umelý, je vytvorený niekým, komu vyhovuje. Je síce pravda, že obyvatelia blízkeho východu majú kultúrne odlišnosti, ktoré sú pre nás často úplne nepochopiteľné. Ale tie majú v skutočnosti obyvatelia všetkých oblastí sveta. A je pravda, že Islam bol a je šírený často násilne (ako keby kresťanstvo nebolo…) a že ISIS robí neskutočne ohavné veci. Ale ak by to malo platiť generálne, ako sa nám snažia nahovoriť šíritelia strachu, niečo tu nehrá. Na svete je totiž 1,6 miliardy moslimov a ak by boli všetci ako ISIS, tak nepoznám silu, čo by ich zastavila. Jediným logickým záverom je, že ISIS, Al-Káida, či Boko Haram sú iba veľmi nebezpečné odchýlky, niečo, čo je síce veľmi násilné, ale vo veľkej menšine. A potom tu je masa, ktorá, ak je správne vystrašená, vyjadruje týmto extrémistom podporu. Ale predsa to isté máme aj my. Máme extrémistov, ktorí sú schopní násilných činov. A máme aj masu, ktorá je za istých okolností a pri správnom vystrašení schopná týchto extrémistov podporovať. A máme príšernú skúsenosť z tridsiatych a štyridsiatych rokov dvadsiateho storočia, keď to boli naši extrémisti a naša (vy)strašená masa, čo zavinili najhoršie vyvražďovanie v histórii.

Čo nás teda odlišuje od moslimov? To nie je dobrá otázka a nedá sa na ňu jednoducho odpovedať. Mám lepšiu otázku: Čo nás odlišuje od extrémistov? Odpoveď je prostá – to, čo z nás robí ľudí – schopnosť prekonať strach. Schopnosť prekonať strach nám pomáha ísť do neznáma, objavovať nepoznané, ale aj pomáhať neznámym, ktorí tú pomoc potrebujú. Ale aj potrestať tých, ktorí ubližujú, a zastaviť tých, ktorí strach vyvolávajú.

 

P.S.: Ospravedlňujem sa tej sympatickej moslimskej rodinke, z ktorej som vyrobil čertov. Pavúkovi s krídlami sa neospravedlňujem, dal som mu schopnosť lietať, môže mi byť vďačný.