Denník N

V Šali rastie vlna odporu proti spaľovni, občania sa obávajú znečistenia i dopravného zaťaženia

Vizualizácia plánovanej spaľovne (CCE) v Šali. Zdroj: ewia.sk.
Vizualizácia plánovanej spaľovne (CCE) v Šali. Zdroj: ewia.sk.

K 20 veľkým zdrojom znečistenia v okolí Šale možno čoskoro pribudne spaľovňa odpadov s obrovskou kapacitou.

Spoločnosť ewia, a.s. predstavila zámer vybudovať na okraji šalianskej chemickej továrne Duslo obrovskú spaľovňu odpadu, ktorá ročnou kapacitou na spracovanie odpadu prevýši potreby regiónu niekoľkonásobne. Plánovaná kapacite je 130 000 t ročne, z čoho sa má 100 000 t spáliť a 30 000 t vytriediť na dotrieďovacej linke.

To pobúrilo miestnych občanov, ktorí sa obávajú nárastu znečistenia regiónu, intenzívne využívaného na poľnohospodársku výrobu. V Šali sa nachádza jedna z najväčších chemických tovární na Slovensku – Duslo, a.s. V nej samotnej sa nachádza vyše 20 veľkých zdrojov znečistenia ovzdušia.

Okrem toho je v jej areáli v prevádzke aj spaľovňa nebezpečných odpadov s nadregionálnym významom. Takisto nesmieme zabúdať na znečistenie intenzívnou poľnohospodárskou výrobou a tiež kumulované znečistenie na toku rieky Váh.

Nie je to iba problém Šale a okolia

Obyvatelia Šale a okolia, ktorí sú proti spaľovni, napriek tomu nezastávajú názor, aby sa spaľovňa postavila inde, len nie v regióne Šale. Spaľovanie odpadu s výrobou energie je síce v rámci Európy používané vo viacerých krajinách, má však mnoho negatívnych vplyvov na životné prostredie, nech už sa deje kdekoľvek – čo dokázali viaceré zahraničné štúdie.

V tejto súvislosti chcem upozorniť aj na fakt, že ewia, a.s. plánuje po celom Slovensku výstavbu min. 5 spaľovní odpadu.

Zo 100 000 t spáleného odpadu 30 000 t toxického

Spaľovanie odpadu nie je bezodpadové. Spálením sa odpad zredukuje na cca 10 % objemu a 30 % hmotnosti. To znamená, že pri plánovej kapacite vznikne zo spálených 100 000 t komunálneho odpadu ročne 30 000 t toxického odpadu vo forme škvary, popola a popolčeka.

Toxického preto, že obsahuje toxické látky ako ťažké kovy, resp. dioxíny a ďalšie perzistentné organické polutanty (POP), ktoré sa v prírode neodbúravajú a predstavujú pre životné prostredie permanentnú záťaž.

Viaceré tvrdenia navrhovateľa spaľovne o produkcii toxických látok nie sú doložené, naopak informácie z dokumentácie naznačujú horšiu prax, než vyžadujú požiadavky pre najlepšie dostupné technológie. Nepočíta tiež s meraním niektorých toxických látok uvoľňovaných do ovzdušia (brómované dioxíny PBDD/Fs), ktoré sa majú merať podľa rozhodnutia Európskej komisie 2019/2010, ktorým sa stanovujú závery o najlepších dostupných technikách pre spaľovanie odpadu. Plánovaný zámer tak, ako je teraz opísaný, nebude v súlade s najlepšími dostupnými technikami.

Veľké množstvo POP zachytia filtračné mechanizmy, takže sa nedostanú priamo do ovzdušia. Nachádzajú sa však v škvare, popole a popolčeku, ktoré sú výsledkom spaľovania odpadu. Spaľovanie odpadu teda nie je bezodpadové, odpad sa iba zredukuje na cca 30 % pôvodnej hmotnosti, pričom sa z neho sčasti stane nebezpečný odpad, ktorý je toxický pre životné prostredie aj pre človeka. Ten sa musí aj tak skládkovať, prípadne nakladať s ním inak, čo je ešte rizikovejšie. V rôznych lokalitách vo svete, vrátane Európy došlo ku kauzám uvoľňovania dioxínov z popolčeka zo spaľovní odpadov do prostredia a ku kontaminácii potravinového reťazca.

Nesúhlasíte so spaľovaním? Podpíšte petíciu

Ak nesúhlasíte s výstavbou spaľovne v Šali, prosím, podporte našu snahu podpísaním elektronickej petície a povedzte o nej svojim známym, prípadne zdieľajte tento článok na sociálnych sieťach. Ďakujeme.

Okrem POP je spaľovňa obrovskou záťažou aj z hľadiska emisií CO2. Spaľovne komunálnych odpadov produkujú porovnateľné veľké emisie ako fosílny zemný plyn. V zmysle Parížskej dohody o zmene klímy je nutné využívanie zemného plynu postupne znižovať a nahrádzať. Výstavba spaľovní s porovnateľným emisiami potom nedáva zmysel.

Ilustrácia toho, čo vlastne dosiahneme spálením odpadu. Zdroj: http://www.nulaodpadu.sk/nie-spalovniam-odpadu. Autor: Priatelia Zeme – SPZ. Licencia: CC BY-NC-SA 3.0.

Dopravný kolaps každý piatok

Dopravné zaťaženie v Šali je kvôli absencii obchvatu a polohe mesta veľmi vysoké a doprava kolabuje každý piatok, niekedy aj každé popoludnie.

Ďalšie dopravné zaťaženie mesta dovozom odpadu a vývozom produktov spaľovania (škvara, popolček, popol) je teda neúnosné. Ewia, a.s. preto pri predložení zámeru počítala aj s obchvatom Šale, ktorý by skutočne mohol pomôcť dopravu v meste odľahčiť o cca 30 % a obyvatelia zaň bojujú dlhé roky, keďže cca 4 km dlhá cesta cez mesto niekedy trvá až 1 hodinu.

Stavebné práce na obchvate skutočne mali započať už v roku 2021. Žiaľ, posledné správy z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, že rozhodnutím zo dňa 26.2.2021 bola stavba obchvatu Šale pozastavená.

Bez potrebnej infraštruktúry v podobe obchvatu či prebudovania niektorých križovatiek ďalšie zvýšenie dopravného zaťaženia neprichádza do úvahy.

Cirkulárna ekonomika? Nie tak úplne

Budúcu spaľovňu v Šali propaguje Ewia, a.s. pod názvom Centrum cirkulárnej ekonomiky (ďalej ako CCE). Podľa vedeckých prác by cirkulárna ekonomika mala byť hospodárskym modelom založeným na opätovnom používaní, zdieľaní, opravách a recyklácii v takmer uzavretom cykle, ktorého cieľom je zachovávať najvyššiu úžitkovosť a hodnotu výrobkov komponentov a materiálov.

Zamýšľané CCE však majú podľa zámerov predložených spoločnosťou Ewia, a.s., viac ako tri štvrtiny odpadu spaľovať, s využitím elektrickej energie. Spaľovne komunálnych odpadov sú neflexibilnými centralizovanými zariadeniami, ktoré potrebujú konštantný prísun veľkého množstva odpadov, preto spravidla pôsobia proti snahám o rozvoj prevencie a recyklácie odpadov, alebo k ich zanedbávaniu.

Tieto zámery sú v rozpore s princípom cirkulárnej ekonomiky a dlhodobo by podkopávali snahy o rozvoj obehového hospodárstva. Pojem cirkulárna ekonomika je teda v tomto prípade interpretovaný nesprávne a využitý iba na marketingové účely.

Taktiež navrhované centrum spoločnosti Ewia, a.s. nie je relevantnou alternatívou ku skládkam odpadov. V prípade, že nebude povolené využívanie odpadov zo spaľovne externým odberateľom na zhodnotenie  (a povolenie takej činnosti nepovažujem za korektné z hľadiska ochrany prostredia), tak by sa viac odpadov skládkovalo (31 000 ton/rok) než poskytovalo pre recykláciu.

Sporná je aj kapacita spaľovne odpadu. Celé CCE Šaľa by malo ročne spracovať až 130 000 t odpadu, pričom cca 30 000 by sa malo zrecyklovať a 100 000 t spáliť. Pre porovnanie – mesto Šaľa v r. 2017 skládkovalo iba 7 838 t odpadu. Ide teda o zjavný nepomer voči kapacite CCE.

Zároveň môžeme na základe doterajších trendov a legislatívnych cieľov, ktorými je SR viazaná predpokladať, že miera vytriedenia komunálneho odpadu, ktorá bola v r. 2019 v Šali na úrovni 41,4 %, bude v budúcnosti rásť (napr. obec Imeľ dosiahla v rovnakom roku vyše 60 % a Nesvady takmer 86 %).

Investícia do CCE Šaľa sa pritom musí investorovi vrátiť čo najrýchlejšie, takže kapacitu bude chcieť využiť naplno. Môžeme teda tiež predpokladať, že na naplnenie bude využívať odpad aj z iných regiónov SR, či dokonca zo zahraničia. V súčasnosti je síce dovoz odpadu na spaľovanie zo zahraničia zakázaný (výnimku majú cementárne – tzv. zariadenia na spoluspaľovanie odpadu), skúsenosti zo spaľovania dovezeného odpadu v štátoch ako Nemecko, Dánsko či Rakúsko však hovoria o tom, že v budúcnosti to tak byť nemusí.

Petíciu podporil aj europoslanec Hojsík

Nesúhlasné stanovisko s výstavbou spaľovne dalo množstvo občanov najavo zaslaním písomných stanovísk v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie na Ministerstve živ. prostredia SR.

Okrem toho vznikla na vyjadrenie nesúhlasu s výstavbou spaľovne (CCE) v Šali aj internetová petícia, ktorú podpísalo vyše 2 000 občanov. Klasický zber podpisov na tlačené petičné hárky znemožnila pandémia koronavírusu a s ňou súvisiace obmedzenia pohybu obyvateľov.

Internetovú petíciu podporil aj europoslanec Martin Hojsík, ktorý sa dlhodobo venuje ochrane životného prostredia. Jeho odborný poradca pre oblasť životného prostredia Ladislav Hegyi, vypracoval spolu s expertom na toxické látky medzinárodnej siete International Pollutants Elimination Network RNDr. Jindřichom Petrlíkom stanovisko / posudok k dokumentácii hodnotenia vplyvov navrhovanej spaľovne a poskytol miestnym občanom konzultácie a informácie.

Čo teda s odpadom?

Alternatívnym spôsobom spracovania odpadu okrem skládkovania a spaľovania sa budem venovať v ďalších textoch.

Zatiaľ iba spomeniem, že pri návrhu a realizácii systémov odpadového hospodárstva by sme sa mali držať hierarchie nakladania s odpadmi na základe smernice EÚ 98/2008, ktorú sme sa zaviazali dodržiavať.

Nesúhlasíte so spaľovaním? Podpíšte petíciu

Ak nesúhlasíte s výstavbou spaľovne v Šali, prosím, podporte našu snahu podpísaním elektronickej petície a povedzte o nej svojim známym, prípadne zdieľajte tento článok na sociálnych sieťach. Ďakujeme.

Použité zdroje:

Teraz najčítanejšie