Spútnik: Prečo má Igor Matovič pravdu
Nie je nutné byť politológom aby si človek všimol istú úroveň pokrytectva medzi politikmi. Niekedy je to premyslená hra s cieľom zlákať čo najviac voličov do slepej viery, v tú „správnu“ politickú stranu či ideológiu. Inokedy je to úprimná a nevedomá nezhoda, medzi vyjadreniami a správaním jednotlivca či skupiny. Som názoru, že aktuálne vyjadrenia nášho ministra financií ohľadom Spútniku, spadajú do druhej kategórie – Igor Matovič sa na nič nehrá, on má pravdu.
Ako je však možné tvrdiť jedno, robiť či vidieť opak a stále mať v oboch pravdu? Je to schopnosť, ktorú má každý z nás. V sociálnej psychológií tento jav opisuje teória kognitívnej disonancie. Ľudský mozog nemá rád napätie a bolesť, ktorú pociťuje pri dvoch protirečiacich si myšlienkach. Úplne prirodzene a bez nášho vedomia, sa preto snaží nájsť spôsob, ako tieto dve myšlienky zosúladiť. Vo výsledku sa to podarí zahmlením reality, ktoré je však pre okolitých pozorovateľov absolútne nelogické.
Pamätáte si keď konšpiračná scéna upozorňovala na amerických ostreľovačov pripravených pozabíjať ľudí na protestoch Za slušné Slovensko? Protesty skončili a žiadna masová vražda na námestiach sa nekonala. Výroky sa stretli s realitou a my ako pozorovatelia sme čakali, že členovia konšpiračnej scény si konečne uvedomia nesprávnosť svojich tvrdení. Na jednu stranu v niečo krvopotne verili a na druhú stranu sa to nestalo. Boli to dve protichodné myšlienky, spôsobujúce fyzickú bolesť pre ľudský mozog.
Priznať si chybu je síce dlhodobo lepšie riešenie, v krátkodobej miere je však bolestivé. Obranným mechanizmom nášho podvedomia je preto snaha nájsť spôsob, ako si chybu nepriznať a dokázať samým sebe, že sme mali pravdu v oboch protichodných myšlienkach – žiadnu bolesť v takom prípade necítime. Na vyhnutie sa bolesti toho vieme spraviť dokonca ešte viac: Naše podvedomie nám dokáže vsugerovať, že to práve my sme hrdinovia celého príbehu.
Protest pokojne skončil a namiesto prebudenia sa do reality, sme z konšpiračnej scény počuli, ako tam tí ostreľovači mali byť, ale neprišli a nikoho nezabili práve vďaka tomu, že sa na to upozorňovalo, čo zmarilo ich super tajné plány. A teda sú to práve členovia konšpiračnej scény, ktorí nás hrdinsky zachránili pred masakrom. Situácia, ktorá jasne dokazuje, že sa mýlili, v ich mysli však dokazuje, že mali vo všetkom pravdu a ešte sú aj hrdinami celej republiky.
Matovič obhajoval vakcínu Spútnik. Bil sa za ňu, vymýšľal si čísla a prekrúcal dáta, pretože v ňu veril. A keď prišiel moment pravdy, ukázalo sa, že sa mýlil. Čakáreň už pár dní umožňuje očkovať sa aj Ruskou vakcínou, avšak záujem je nízky. Aj samotný Matovič odmietol zaočkovať sa Spútnikom na základe falošného dôvodu.
Keď si porovnáme jeho tvrdenia a realitu, neexistuje iné rozumné vysvetlenie ako to, že sa mýlil. Priznanie vlastnej chyby pred celým národom bolí a preto si podľa mňa jeho podvedomie úplne prirodzene vymyslelo spôsob, ako zlúčiť dve na prvý pohľad protichodné myšlienky a ešte z neho vyrobiť hrdinu. Takto všetci ľudia fungujú a Igor Matovič je predsa človek.
Nehľadajme v tom stratégiu, plán či premyslenú hru. Tu sa nerozprávame o argumentoch alebo logike, tento problém je čisto emocionálny. Hľadajme preto za ním bežné ľudské správanie so všetkými nedostatkami. Igor Matovič má pravdu a tak ľahko ho bez jeho vlastnej a vedomej snahy o opaku nepresvedčíme.
