Denník N

Počítačová gramotnosť niektorých miest a obcí je nízka

Dennodenne sú televízie a rádia plné informácií o tom, ako informatizácia spoločnosti zlepšuje bežné životné situácie občanom Slovenska. Reklám s touto tématikou je už pomaly viac ako reklám mobilných operátorov. Každé ráno nervózne čakám kedy začne rádio v mojom aute chrliť chvály na projekt Slovensko.sk, aby som ho v zapätí prepol na inú stanicu. Nie preto, že by som bol proti informatizácii, ale kvôli tomu, že projekt informatizácie je nielen z môjho pohľadu, ale aj z pohľadu IT odborníkov doslova odfláknutý. Nedávno na “nedokonalosti” slovenskej informatizácie zaujímavým spôsobom poukázal Ján Suchal vo svojom komentári na Denníku N s názvom e-Estónsko: Zlý vtip. Autor na fungujúcom estónskom systéme ukázal problémy toho slovenského. Bohužiaľ to, čo autor v článku spomenul, je len vrchol ľadovca.

S projektom nových občianskych preukazov a spomínaným portálom Slovensko.sk je spojená aj informatizácia miest a obcí. Do 1.novembra 2016 by mala mať každá obec na Slovensku spustené elektronické služby pre svojich občanov. Vo vyspelých krajinách Európy to určite funguje super, no na Slovensku nie. Dôvod prečo to u nás nefunguje a nebude fungovať je v celku jednoduchý. Niektoré obce a mestá, resp. zamestnanci, poslanci a starostovia nemajú ani poňatia, čo to tá informatizácia je a načo je to celé dobré. Vo veľa samosprávach je vrcholom informatizácie príležitostne aktualizovaná obecná web stránka, pomalé pripojenie k internetu, emailový kontakt maximálne na administrátora stránky. Mnohé obce nevlastnia ani doménu so svojím menom, keďže im ju niekto doslova ukradol. So zálohou dát obecných systémov nepočítajte a vyhľadávanie v dokumentoch sa určite nerobí tlačidlom “Hľadaj”.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) sa pokúsilo zmierniť dopady povinnosti obcí sprístupniť elektronické služby a to tak, že spustilo projekt DCOM.sk . Tento projekt má umožniť obciam splniť si zákonné povinnosti a zároveň to obce nestojí ani euro, keďže je to hradené z fondov EÚ. Jedinou povinnosťou obcí bola registrácia. Aj napriek tejto skutočnosti sa do tohto projektu neprihlásili všetky obce, ktoré mali tú možnosť. Neprihlásili sa nie preto, že by si chceli informatizáciu riešiť vlastnými silami, načo majú plné právo, oni sa neprihlásili preto, že to nepovažovali za dôležité a neuvedomili si aké náročné je vybudovať podobný projekt vo vlastnej réžii a z vlastného rozpočtu.

Z vlastnej skúsenosti viem, že informatizácia v obciach nie je systematicky riešená, resp. povedal by som, že sa nerieši vôbec a obce doslova prežívajú zo dňa na deň. Pritom zlé rozhodnutie pri obstarávaní nejakého informačného systému alebo hardvéru môže obec stáť nemalú sumu z obecného rozpočtu. Je mi jasné, že obce a mestá si vo veľa prípadoch nemôžu dovoliť zamestnať drahých IT špecialistov, ale nerobiť v tomto smere nič, nie je riešenie. Pritom by niekedy možno stačilo zamestnať študenta vysokej školy so zameraním na IT na skrátený úväzok, prípadne spolupracovať s vysokými školami, neziskovým sektorom, prípadne miestnymi aktivistami. Najmä študenti vysokých škôl majú veľakrát väčší rozhľad v tejto oblasti ako všetci zamestnanci na čele s poslancami a starostom dokopy.

Informatizácia uľahčuje život, to sa jej nedá uprieť. Stačí však jedno zlé rozhodnutie a život sa skomplikuje a predraží nielen občanom, ale aj úradníkom. Štát môže chrliť množstvo elektronických služieb, môže vydávať elektronické preukazy, môže dávať termíny, ale pokiaľ nezačne občanov a samosprávy v tejto oblasti vzdelávať, motivovať ich a v neposlednom rade sa nezačne inšpirovať v krajinách, kde to funguje dobre, tak informatizácia na Slovensku bude slúžiť len na míňanie peňazí z eurofondov.

Teraz najčítanejšie