Denník N

Čo si myslia ľudia o utečencoch? (Výsledky prieskumu verejnej mienky)

Ilustračné foto - Tomáš Halasz
Ilustračné foto – Tomáš Halasz

Tesná väčšina proti utečencom, nejasné informácie a malá spokojnosť s postupom vlády.

Agentúra 2muse pre iniciatívu Výzva k ľudskosti pro bono vykonala prieskum verejnej mienky o postojoch verejnosti voči utečencom.Prieskum sa konal od 9.9. do 12.9.2015 na reprezentatívnej vzorke slovenskej populácie 15+ (reprezentativita z hľadiska pohlavia, vzdelania, veku, veľkosti bydliska a regiónu). Celkovo odpovedalo 1047 respondentov, prostredníctvom online dotazníka, opytovanie prebehlo cez 2muse on-line panel s riadeným prístupom.

Slabá informovanosť, priemerný záujem

Napriek obšírnej mediálnej diskusii sa ukazuje, že správnu definíciu utečenca pozná spontánne menej než polovica ľudí a že značná časť nerozlišuje medzi tými, ktorí utekajú pred vojnou, a tými, ktorí sa sťahujú z iných dôvodov. O téme sa cíti dobre alebo veľmi dobre informovaných len 53 % respondentov. V zdrojoch informácií jednoznačne dominuje televízne spravodajstvo (83 %), ktorému zároveň verí najväčší počet respondentov.

 

Kde čerpajú informácie o utečencoch (Zdroj: 2muse pre Výzva k ľudskosti)
Kde čerpajú informácie o utečencoch (Zdroj: 2muse pre Výzva k ľudskosti)

 

Miera aktívneho záujmu o tému je taktiež priemerná. Polovica respondentov sa o ňu zaujíma podobne ako o iné témy. V jej dôležitosti ju vnímajú na 5. mieste za zdravím (60 %), cenou potravín (56 %), nezamestnanosťou (53 %) a dôchodkami (48 %). Zdá sa, že každodenné problémy budú mať predsa len na vrch.

Odmietanie utečencov: slabá väčšina

Na otázku „Súhlasíte, aby Slovensko prijalo utečencov a mohlo sa tak stať ich novou domovskou krajinou?” zaznelo presvedčené „nie” od 56 % populácie, zvyšok s prijatím súhlasí (18 %) alebo sa nevie vyjadriť (26 %). Vzhľadom na spoločenskú atmosféru a výraznú dominanciu negatívnych postojov v mediálnom diskurze je toto číslo celkom prekvapivé. Zaujímavé je, že väčšiu solidaritu prejavujú viac staršie než mladšie ročníky a skôr muži než ženy.

Ak sa pozrieme na podporu prijatia utečencov vidíme takmer vyrovnaný výsledok jedine v prípade Siete. V prípade SaS, OĽANO, KDH nemá negatívne stanovisko väčšinovú podporu svojich sympatizantov (ak rátame nerozhodnutých).

 

Podpora prijatia utečencov podľa sympatizantov politických strán (Zdroj: 2muse pre Výzva k ľudskosti)
Podpora prijatia utečencov podľa sympatizantov politických strán (Zdroj: 2muse pre Výzva k ľudskosti)

 

 

Bariéry: strach z islamu a bezpečnosť

Väčšina obáv (60 %) sa dá zhrnúť pod agregátnu kategóriu bezpečnosť a kultúrna neprispôsobivosť. Takmer pätina respondentov pociťuje strach pred ekonomickými nákladmi. Dominancia bezpečnostného rámca nie je prekvapujúca a pri jej interpretácii je nutné vziať do úvahy aj už spomínanú slabšiu pociťovanú informovanosť, nízku mieru osobnej skúsenosti ľudí s moslimským svetom (len 15 % respondentov má priamu skúsenosť s moslimami a navštívilo moslimskú krajinu) a rámovanie tejto témy v mediálnej a politickej agende, ktoré podporujú obavy a strach. Tento výsledok možno chápať aj ako nedôveru, že by sa štát dokázal postarať o bezpečnosť svojich občanov.

Čoho sa respondenti obávajú pri utečencoch (Zdroj: 2muse pre Výzva k ľudskosti)
Čoho sa respondenti obávajú pri utečencoch (Zdroj: 2muse pre Výzva k ľudskosti)

 

Veľmi výrazný je aj pocit, vychádzajúci zrejme z celospoločenskej frustrácie, že v prvom rade je treba riešiť naše vlastné problémy. Tieto postoje sú zastávané v kontexte toho, že len 15 % respondentov má priamu skúsenosť s moslimom a navštívilo moslimskú krajinu.

Na druhej strane, pri konfrotovaní s empatizujúcimi tvrdeniami reagovali respondenti menej prísne. Väčšina by sa na mieste utečencov v snahe zachrániť si vlastný život pred vojnou zachovala úplne rovnako ako oni a chce pomôcť, lebo by sa mohla ocitnúť v rovnakej situácii. Očividne súcitia s najohrozenejšími skupinami (deti, starí ľudia), voči ktorým prejavujú menej prísne postoje.

 

Komu by sme mali v prvom rade pomáhať? (Zdroj: 2muse pre Výzva k ľudskosti)
Komu by sme mali v prvom rade pomáhať? (Zdroj: 2muse pre Výzva k ľudskosti)

 

Doterajší postup nenadchýňa

Prieskum prináša pre vládu hneď niekoľko posolstiev: v prvom rade, zástancov myšlienky, aby Slovensko poskytlo utečencom prechodné útočisko (ubytovanie a stravu, základný príjem, zdravotnú starostlivosť a pod.) je viac než jej odporcov. Nezdá sa teda, že by kroky vlády v tomto ohľade dobre odrážali postoje obyvateľstva. Ešte väčší nesúlad sa ukazuje pri niektorých konkrétnych receptoch na riešenie situácie, ktoré v uplynulých dňoch či týždňoch zazneli od politikov. Menej než pätina ľudí napríklad súhlasí s tým, aby sa pomoc poskytovala v prvom rade kresťanom. Naopak, väčšina schvaľuje prednostnú pomoc deťom bez kladenia podmienok na ich vierovyznanie či vierovyznanie ich rodičov. Ani realizácia  ďalšej často opakovanej tézy, že je treba riešiť problémy tam, kde vznikajú, nemá silnú podporu: len necelá tretina súhlasí s tým, aby sa Slovensko zapojilo do vojenských operácií na ukončenie vojnových konfliktov v Afrike a na Blízkom východe.

O tom, že postoje obyvateľov Slovenska môžu byť iné, než by sme sa mohli domnievať na základe internetových diskusií či vyhlásení niektorých (väčšiny?) politikov, svedčí aj nízka spokojnosť s účasťou a prínosom Slovenskej republiky pri riešeniach tzv. utečeneckej krízy. Z hľadiska kvality a komplexnosti riešení a z hľadiska zodpovednosti vyplývajúcej z členstva v EÚ je so zapojením sa Slovenska spokojná  len zhruba tretina respondentov, z hľadiska rozsahu vynaložených odborných, technických a personálnych kapacít vyjadrilo spokojnosť len 38 % z nich (i tu sa ale ukazuje nízka informovanosť, keďže značná časť zapojenie sa Slovenska nevie posúdiť). Menej než tretina respondentov hodnotí angažovanie sa premiéra a vlády v otázke utečencov a riešenia tzv. utečeneckej krízy kladne, naopak, podľa väčšiny sa premiér a vláda v tejto oblasti skrátka neangažuje, alebo jeho prácu neregistrujú.

Z politického diskurzu by človek nadobudol pocit, že prístup slovenskej populácie k utečencom je jednoznačne negatívny. Ukazuje sa však, že názor verejnosti je menej vyhranený.  Potrebujeme sa rozprávať o islame a o bezpečnostných otázkach. Verejnosť, ktorá na množstvo z týchto tém nemá ani vlastný názor, bude, zdá sa, chcieť počúvať. Rovnako je na čase presunúť túto tému z poľa univerzálneho konsenzu, ktorý legitimizuje aj radikálny postoj voči EÚ, do umiernenejšej debaty.

 

Spolu s 2muse zverejňujeme  dáta z výskumu a analytickú prezentáciu. Text napísaný spolu s Marínou Urbánikovou.

Teraz najčítanejšie