Sila ničnerobenia – alebo čo sa v nás odohráva, keď odpočívame…

Príbeh o stvorení sveta je pomerne známy. Väčšinou sa zameriame na tú časť, ktorá hovorí o stvorení človeka. Ale je tam aj časť ktorá hovorí o tom, že na siedmy deň Boh odpočíval. Jednotlivé náboženstvá pri zmienke o siedmom dni kladú dôraz na náboženské rituály. Niektorí teológovia si kladú otázku – ako to, že odpočíval? Môže Boh odpočívať? Z pohľadu dnešnej témy je dôležitá skutočnosť, že oddychoval. Nemusíme riešiť dôvody, ktoré k tomu mal. Úplne stačí, že tím dal človeku vzor. Aj človek má oddychovať. Dokonca mal by a môže. Zaujímavosťou tiež je, že tento oddych zahŕňa v sebe istú plnosť – nie je len o pasívnom oddychu, ale aj o aktívnom – teda zážitkoch, stretnutiach a vychutnávaní. Dnes sa zastavíme pri téme oddychu a poslúži nám k tomu kniha od Tomasa Sjödina – Síla nicnedělání…

Šabat ako návod na oddych

Veľmi dobrým príkladom oddychu je židovský šabat. Odpočinok počas šabatu je spojený s rodinou, s priateľmi, so spomínaním, s príbehmi, ale aj s jedlom, s humorom, s hrami a áno – so zmyselnosťou. Aj z náboženského hľadiska je práca dobrá. Ale oddych (šabat) je požehnaním. Je to oddych od práce a priestor byť spolu.

Čaro šabatu je, že je prechodom. Začína vo večer pracovného dňa a končí nasledujúci večer. Je to rodinná hostina a slávnosť, kde je priestor aj pre človeka v núdzi (hosťa). Podáva sa to najlepšie. Jedlo musí byť chutné, miestnosť vyzdobená. Ľudia si oblečú niečo pekné. Vytvára sa zázemie pre spoločné trávenie času. Nie je to naša tradičná hostina. Celá rodina a aj priatelia a hostia sa podieľajú na príprave. Nikto nepríde len tak k nachystanému stolu. Ale hlavne, večer nekončí večerou, ale len začína…

Popri príprave spoločného večera a popri jedle a spoločne trávenom večere, je veľa priestoru na rozhovory. Nič tak neutužuje identitu, ale aj príslušnosť k rodine a k národu, ako spoločne prežití čas pri stole. Je to kultúra stravovania, ale aj stretávania v jednom.

Vychutnávať!

Viete prečo sa šabat začína hostinou? Aby sme všetko ostatné dali bokom. Dobré jedlo a stretnutie, to je vlastne oslava života a vtedy všetko ostatné ide bokom. Je to priestor na všetko to, na čo sme počas pracovného týždňa nemali čas. Akoby zrazu dostalo priestor všetko to, čo počas týždňa bolo potlačené do úzadia.

Predpisy ohľadom šabatu zakazujú všetko, čo tlmí senzitivitu a podporujú túžbu po blízkosti a nehe. Vďaka odpočinku máme priestor vychutnávať si život. Šabat prebieha od večera do večera – to je 24 hodín oddychu.

Okolo šabatu existuje veľmi veľa príkazov a zákazov. Všetko je podriadené tomu, aby človek nepracoval, oddychoval a vychutnával. Jedno z pravidiel dokonca hovorí, že sa má odpútať od starostí a nebyť smutný. Môže byť smutný celý týždeň, ale nie na šabat!

Bez oddychu nebudeme mať silu

Či sa nám to páči, alebo nie. Potrebujeme oddych, aby sme načerpali silu a následne mohli pracovať. Alebo podávať výkon. Bez oddychovania bude klesať naša výkonnosť a časom budeme naozaj unavení a ocitneme sa pred vyhorením.

Je dôležité odpočívať skôr, než sa úplne vyčerpáme. Pretože aj na oddychovanie potrebujeme energiu. Často začneme oddychovať, až keď nevládzeme. Ale ak oddych nemá byť len pasívny, potom potrebujeme k oddychu aj energiu. Ak chceme oddychovať aktívne, potom si musíme ponechať energiu aj na oddych a nečakať s oddychom na okamih, kedy odpadneme do postele.

Odpočinok je oveľa viac ako pasivita. Je to príležitosť zrekreovať sa. Obnoviť svoje sily. Ale aj rásť.

Je efektívnejšie pravidelne odpočívať, ako oddychovať nárazovo – keď už nevládzeme. Pravidelne oddychovanie má aj dlhodobejší efekt.

Oddych nás pretvára

Ako už bolo naznačené, oddych bol stvorený. Boh šesť dní pracoval a na siedmy oddychoval. Pracoval. Dokončil prácu a oddychoval. Neutekal od oddychu k práci. Oddychoval. Všetko má svoj čas. Je čas pracovať a čas oddychovať. Potrebujeme prácu a potrebujeme aj oddych.

V ľudských dejinách sa skúšali rôzne pracovné týždne. Zatiaľ sme sa ustálili na piatich pracovných dňoch a víkende. Teda dvoch oddychových dňoch. Oveľa skôr však náboženstvá prišli s jedným konkrétnym dňom, ako dňom oddychu. Šesť dní pretvárame svet. Päť dní pracujeme pre spoločnosť. Jeden deň venujeme domu a domácnosti. A ten siedmy pretvára nás.

Rôzne podoby oddychu

Odpočinok má rôzne tváre. Odpočinok nemusí byť pasívny. Do istej miery spánok môžeme označiť za pasívny odpočinok. A čaro má pasívny odpočinok aj v bdelom stave – chvíle kedy necháme čas plynúť a nič neriešime. Ale za odpočinok môžeme označiť aj to, že človek robí to, čo ho baví a teší (hoci je to aktivita a teda nie je pasívny).

Odpočinok na rozdiel od práce, nemusí mať konkrétny cieľ. To čo robíme, robíme preto, že nás to baví. Stačí, že v práci musíme spĺňať rôzne kritériá a ciele. Prečo by tomu tak malo byť aj počas oddychu? Keď si dáme ciele, začneme sa stresovať a budeme pod napätím. Vytvoríme na seba tlak a vtedy ťažko hovoriť o oddychovaní.

Odpočinok má veľa tvári. Od dovolenky, cez deň voľna, krátky spánok až po chvíle pre seba. A samozrejme chvíle s tými, ktorých máme radi.

Keď sa človek venuje tomu, čo ho baví a čo mu prináša radosť, potom má pocit, že dobre naložil so svojím životom. Ten pocit mu nedokáže dať práca. Ale nedajú mu ho ani peniaze. Preto tak veľa ľudí v strednom veku opúšťa dobre platené miesta, či pracovné pozície spojené s určitím postavením a odchádza si splniť sen a robiť to, po čom vždy túžili.

Nechať čas plynúť

Z času sa dnes stal luxus. Akoby išlo o nedostatkový tovar. To ako pozeráme na čas pritom ovplyvňuje, ako s ním narábame.Všetko čo robíme, potrebuje čas. A je potrebné venovať tomu dostatok času. To je návod, ako nerobiť veci pod tlakom. Dôležité tiež je učiť sa nepozerať na svet cez peniaze, ale cez čas – neklásť si otázku, čo to bude stáť, ale koľko času nám to zaberie. Čas plynie. Narábajme s ním opatrne. Predeľme ho množstvom prestávok a oddychu. Skutočné bohatstvo nie je v peniazoch, ale v čase – venovať niekomu čas a dopriať si čas.

Odpočinok, to je aj schopnosť dobre zachádzať s časom. A to konkrétne dopriať si čas na rozhodnutie a nerobiť unáhlené rozhodnutie. Ak robíme rozhodnutie pod tlakom, často sa rozhodneme zle. Rozhodnutie potrebuje čas a musí v nás dozrieť.

Striedanie práce a odpočinku

Striedanie práce a odpočinku, povedali by sme práce a voľna vytvára rád. Náš život získava určitý rytmus. Náš organizmus získava určitý rád. A dobré je, ak neostaneme len pri striedaní práce a oddychu, ale aj keď začneme vstávať, ak budeme jesť v určitom čase, v určitom čase pracovať, oddychovať, ale aj venovať sa istím záľubám a chodiť spať v určitom čase. Celý náš život tak bude mať určitý rád. Náš organizmus ho prijme za svoj. A táto pravidelnosť vnesie pokoj do nášho života.

Oddychovať je nevyhnutné

Je smutné, že v dnešnej dobe cítime výčitky, keď túžime po oddychu. Akoby oddychovať bolo niečím neslušním. A pritom, striedanie práce a oddychu, sprevádza človeka od nepamäti.

Oddych nie je niečo, čo si treba zaslúžiť. Nie je odmenou. Je to niečo, čo potrebuje každý človek. A čo je dôležité pre zachovanie zdravia, ale aj života.

Odpočinok je milosťou. Dáva nám silu venovať sa rôznym aktivitám a dáva nám veľa podnetov. Vďaka tomu doslova prekypujeme životom.

Oddych nám dáva odstup

Ľudová múdrosť hovorí – „ráno múdrejšie večera“. Istú úlohu v tom zohráva odstup – pozrieť sa na problém s odstupom. Ale predovšetkým oddych. Keď sme oddýchnutí, lepšie nám to páli a prídeme na veci, ktoré by nás bežne nenapadli…

Odpočinok nám pripomína, čo je dôležité. Vedie nás k spoznaniu krásy, ale aj blízkosti (s človekom) a k pravde. Máme čas spoznávať, milovať, vychutnávať, ale aj rozlišovať. Oddych nastavuje zrkadlo nám – či žijeme svoj život a nášmu životu.

Odpočinok nám pomáha klásť si otázky – čo máme robiť? Prečo to máme robiť? Čo je naozaj dôležité? A predovšetkým sa učíme rozlišovať medzi tím, čo máme a čo môžeme urobiť…

Sú dôležitejšie veci ako práca

Odpočinok nám pripomína, že máme žiť. Z oddychu máme čerpať celý týždeň. Chýba Vám energia ku konci týždňa? Už vo štvrtok ťaháte jazyk za sebou a v piatok posúvate očami ručičky na hodinách? Málo ste oddychovali!

Mnohí sa boja odpočívať, pretože mnohé ešte nie je hotové. No niektoré veci sa nikdy nepodarí dokončiť. A ovocie niektorých vecí uvidia až naši potomkovia. Hodnota nášho života a naša hodnota nie je spojená len s prácou. Prečo by sme mali všetko podriadiť práci? Odpočinok nám pripomína, že sú dôležitejšie veci ako práca. A práca nie je ani na druhom mieste :)

Niektoré problémy vyrieši čas

Neustále zápasíme s problémami. Jeden problém vyriešime a objaví sa druhý. Tak prečo riešiť problémy ešte aj cez oddych? Občas treba problémy pustiť k vode. Dnes by sme povedali, že treba pracovné povinnosti a bežné starosti nechať pred dverami domova.

Odpočívať znamená prestať sa snažiť. Často sa snažíme, ale niekedy cieľ nedosiahneme práve preto – príliš sa snažíme. Niekedy k dosiahnutiu cieľa stačí oddychovať. Alebo vec neriešiť a vyrieši sa sama…

Oddych je dôležitejší, ako práca

Ľudová múdrosť hovorí: „bez práce nie sú koláče“. Rovnako však platí, že bez oddychu nepodáme výkon a nebude tak ani na tie koláče J. Tieto veci sa navzájom podmieňujú.

Mnohí si odpočinok zamieňajú s lenivosťou. Ide pritom o dve odlišné veci. Ak máme byť spokojní s tím čo sme urobili, potom musíme mať za sebou aj skúsenosť, kedy sme oddychovali. Nie je v našich schopnostiach podávať výkon zas a znova. Vďaka oddychu si vieme výkon vychutnať. Práca nás baví. Práca nám ide „od ruky“.

Odpočinok prináša zmenu. Narúša stereotyp – venujeme sa niečomu, na čo bežne neostáva veľa času a čo je výrazne iné, ako práca.

Oddych je dôležitejší ako práca. Ak budeme len pracovať, často skončíme vyhorení, alebo od vyčerpania nebudeme vládať vstať z postele. Práve oddych je nevyhnutný preto, aby sme vládali pracovať. Ak oddychujeme, máme silu aj pracovať. Ak budeme len pracovať a nebudeme oddychovať, onedlho nebudeme vládať ani pracovať.

Oddych nás učí nechať veci plynúť

Proti nepokoju sa nedá bojovať aktivitou, ale len pokojom. Slabinou nepokoja je, že rýchlo stratí na sile a vytratí sa. Ak ho my sami nedržíme pri živote. Doprajme si pokoj a odpočinok a nechajme problémy, nech ostanú sami so sebou. Čaro oddychu, ale aj šabatu je nechať čas plynúť a učiť sa žiť pre prítomnosť. Nie je v tom kus mindfulness?

Inzerát: hľadá sa brat / sestra v židovskej viere pre spoločné prežitie šabatu

Nikdy som si nemyslel, že práve téma šabatu prinesie toľko obohatenia do predstavy oddychu. Vždy som vnímal šabat ako niečo spojené s príkazmi a zákazmi. Ako niečo spútané, čo berie človeku život a pritom šabat ho učí dýchať. Príjmite tento úlomok z bohatstva židovstva ako niečo, čo môže obohatiť Váš svet… Normálne som zatúžil prežiť aspoň raz šabat spolu so židovskými sestrami a bratmi. Už som čo to vďaka vzájomnej úcte a blízkosti mal možnosť nazrieť. Ale šabat som ešte nezažil.

.

Začali sme článok témou stvorenia sveta a stvorením oddychu. A pri stvorení ho zakončíme. Ak téma oddychu ostáva bokom, ešte menej priestoru a pozornosti sa venuje „poslaniu“ človeka, ktoré človek dostáva od Boha – spravovať svet a pretvárať ho. Dnes by sme povedali chrániť prírodu a žiť v súlade s prírodou. Pretože čas plynie a oddych a vhodné prostredie potrebuje nielen človek, ale aj príroda, ktorá je jeho domovom. Pokiaľ sa o prírodu nebudeme starať, zmení sa na peklo a budeme v nej bojovať o holý život. A to má ďaleko od oddychovania…

Tomáš Hupka

Tomas Sjödin – po všetkých tých zmienkach o šabate – ktorý je spojený so židovstvom, by ste v postave autora nečakali švédskeho evanjelického kňaza a pastora. Je obľúbením kazateľom a spisovateľom. Spolu so svojou manželkou žije v Göteborgu. Počas sabatikalu – obdobia počas ktorého si zobral na niekoľko mesiacov voľno, napísal knihu o oddychu- Síla nicnedělání a tá sa stala podkladom pre dnešný článok.

Zdroj fotografie:

www. timeoutdoors. com