Denník N

Problém Spinoza

Rozhodnutie napísať informatívny článok o novej knižke je tak trochu riskantné: autor takéhoto textu by mal včas zastaviť tvorivé ruky a zabudnúť na všetko, čo ambícii čítať pútavé dielo naisto zlomí väzy – napríklad nadmiera informácií o kľúčových udalostiach či postavách.

Čitatelia, ktorí si obľúbili diela Irvina D. Yaloma, iste na knižnom trhu zaregistrovali záverečnú časť trilógie Problém Spinoza (Premedia, 2021, preklad: Vladislav Gális). Táto próza – voľne ju nazvime filozofickým románom – svojou témou i metódou nadväzuje na diela Keď Nietzsche plakalLiečba Schopenhauerom, no možno ju čítať vskutku slobodne – aj ako samostatné dielo, aj ako finále trojdielneho cyklu.

Prakticky všetky Yalomove literárne počiny zdobí ľahkosť štýlu, prístupnosť zdanlivo i skutočne náročných pasáží, dá sa dokonca povedať, že čítanie jeho diel prebieha hladko, akoby bez námahy – čitateľ môže podľahnúť dojmu, že próza sa číta sama. Na tomto mieste musím podčiarknuť úlohu prekladateľa, ktorý Yalomov štýl preniesol do slovenčiny tak, aby čítanie nebrzdil, aby ho uvoľnil natoľko, nakoľko ho čitateľovi poskytol sám autor (náročnejšiu verziu Yalomovho písania môže čitateľ stretnúť napríklad v akademickej práci o existenciálnej psychoterapii, ktorá sa v češtine dočkala už druhého vydania – v slovenčine ju zatiaľ nemáme).

Prečo teda čítať román Problém Spinoza? Prečo ho čítať dnes? Nie je tajomstvom, že román prináša portréty dvoch historických postáv – židovského filozofa Barucha Spinozu a ideológa nacistického rasizmu Alfreda Rosenberga. Kým prvý svoj život vložil do rúk neochvejného úsilia hľadať pravdu bojujúc proti náboženským doktrínam, druhý zasvätil svoje myšlienky i činy konšpiračnej mytológii – antisemitizmu, ktorá v dvadsiatom storočí nadobudla rozmery nevídanej tragédie. V konfrontácii týchto dvoch dejinných osudov – Yalom metodicky strieda úseky zo Spinozovho i Rosenbergovho života – má čitateľ príležitosť vidieť dva protichodné príbehy: Spinozov, ktorý – za cenu mimoriadnych osobných obetí – ukazuje cestu k rozumovému bádaniu ako základnej schopnosti človeka čeliť síce tradičným, no nehumánnym ideológiám, a Rosenbergov, ktorý v ranej mladosti poznačilo bezvýhradné prijatie rasových predsudkov – tie sa stali východiskom jeho snahy odôvodniť masové vyvražďovanie tzv. podľudí. Yalom vydáva – cez život filozofa a komunitne odmietaného jednotlivca – svedectvo o tom, aká obdivuhodná je vytrvalá odvaha človeka neuhnúť pred pravdou, a súčasne na živote programového rasistu ukazuje, aká nebezpečná, no zároveň prostá môže byť cesta (mladého) človeka k ideologicky podmieneným presvedčeniam.

Yalom je uznávaným psychoterapeutom a svoju dobrú povesť potvrdzuje aj v tomto čerstvom slovenskom preklade (originál diela vyšiel prvýkrát v roku 2012). Očakávať preto, že v románe bude chýbať terapeutický rozhovor, je od začiatku márna snaha. Ide vlastne o yalomovský štandard – poskytnúť čitateľovi rozhovor lekára s pacientom, ktorý chtiac-nechtiac potrebuje odbornú psychologickú pomoc. Román Problém Spinoza tak možno – podobne ako predchádzajúce Yalomove prózy – čítať ako príťažlivý exemplár hĺbavej psychologickej epiky. Jej pútavosť však možno vidieť aj v iných momentoch. Kto chce, ten môže text čítať ako pokus o historickú rekonštrukciu dvoch prepojených osudov v dvoch odlišných časových a zemepisných okolnostiach, ako pohľad na začiatok európskeho osvietenstva aj ako sondu do udalostí, ktoré napokon vyústili do svetovej vojny.

Hoci môžeme Spinozu i Rosenberga pokladať za výsostne historické, a teda ľahko zabudnuteľné osoby, ich literárne oživené osudy čitateľovi nevdojak pripomenú, že oba typy ľudí stále existujú aj dnes, teraz, v aktuálnom čase. Zabudnúť na to si dovoliť nemôžeme.

Teraz najčítanejšie