Denník N

Čo nám o kvótach hovoria výskumy?

Zavedenie kvót za účelom vyrovnania rodovej nerovnosti v spoločnostiach a verejných inštitúciách je dnes často diskutovanou témou. To, čo je v niektorých vyspelých krajinách už bežnou praxou môže slúžiť našej spoločnosti ako zdroj dát pri argumentácii za/proti týmto opatreniam. Aké má teda výhody a nevýhody tento strašiak v podobe rodových kvót? Na to, aby sa dala zodpovedať táto otázka sa najskôr potrebujeme pozrieť na to, prečo kvóty vôbec chceme zaviesť.

Na čo nám teda slúžia kvóty?

  • Na vyrovnanie nerovnosti zastúpenia mužov a žien (pričom ženy tvoria 51% obyvateľstva a mali by byť rovnako pomerne zastúpené)
  • Na zvýšenie zastúpenia žien vo vedúcich pozíciách
  • Na zvýšenie záujmu žien o angažovanie sa v politickom prostredí
  • Na vyvážené a férové reprezentovanie mužov a žien vo verejných inštitúciách
  • Na zbúranie neviditeľných stropov (glass ceiling)

Vychádzajúc z empirického výskumu o pozitívnych a negatívnych efektoch zavedenia rodových kvót sa zistilo, že:

  1. Po zavedení kvót sa zvýšil počet žien na vedúcich pozíciách a vo verejných inštitúciách. Nemecko registrovalo niekoľko percentný nárast v zastúpení žien v dozorných radách v 200 najväčších korporátoch. V ďalšom výskume sa zistilo, že pokiaľ majú ženy informáciu o zavedení kvót, do súťaže sa zapojí viac žien, zatiaľ čo mužskú časť záujemcov to nijako neovplyvní.
  2. Zvýšená reprezentácia žien vo verejných inšitúciách pozitívne ovplyvnila motiváciu mladých žien dosahovať dobré známky a neskôr taktiež prebrať líderskú pozíciu nad komunitou. To bolo zistené pri porovnaní dvoch indických dedín, z ktorých jedna zaviedla kvóty a zastúpenie žien sa tak zvýšilo z 5% na vyše 40% počas ôsmich rokov.
  3. Čo sa týka negatívnych vplyvov zavedenia rodových kvót, výskumy ukazujú, že ženy, ktoré získajú pozíciu na základe rodových preferencií sú vnímané ako menej kompetentné v porovnaní s bežnou praxou (aj keď kvalifikácie sú v obidvoch prípadoch rovnaké).
  4. Na základe výskumu, zavedenie kvót môže znižovať tímovú kooperáciu. To z podobného dôvodu ako v predchádzajúcom bode – tím ich vnímal menej kompetentne, pretože boli prijaté aj na základe kvót.

Na základe týchto argumentov možno usúdiť, že za účelom zvýšenia záujmu a angažovanosti žien je zavedenie kvót efektívne. Vo väčšine euróskych krajín sú to práve ženy, ktoré majú vysokoškolský titul. Stále sa však potýkame s problémom ich nedostatočného zastúpenia na pozíciách, na ktoré majú porovnateľné (alebo dokonca lepšie) kvalifikácie ako ich mužskí kolegovia. Výskum taktiež potvrdzuje, že sa zvýšený záujem žien o vedúce pozície nastal až keď im bola poskytnutá informácia (okrem kvót) o tom, že budú preferované až pokiaľ ich kvalifikácie budú rovnaké s mužskými kandidátmi. Argument o nekompetencii žien spočíva teda iba v spoločenskej stigme a nedostatočnej informovanosti obyvateľstva. Čo sa týka tímovej kooperácie, znovu sa jedná o usúdenie nekompetnosti osoby prijatej aj na základe kvót. Výskum však tento argument o nekompetentnosti nepotvrdzuje a teda možno usúdiť len to, že je mimo zavedenia kvót potrebné taktiež zintenzívniť vzdelávanie v tejto oblasti a viesť otvorenú, aj keď vyčerpávajúcu diskusiu. Pokiaľ chceme kvalitné a priame riešenia na vyváženie rodového zastúpenia, kvóty sú jedným z nich.

 

Odkaz na článok (zdroj):

What are the positive and negative side effects of gender quotas? | In-Mind

Teraz najčítanejšie

Andrea Báťková

Študentka environmentálneho inžinierstva so záujmom o rodovú rovnosť.