Denník N

Dilema pána Mikulca

Zlí proti dobrým alebo dobrí proti zlým ?

Verejnosť má zase jeden pekný príklad, ktorý by nás mohol prinútiť zamyslieť sa nad kampaňovitým podsúvaním určitých, použijem pojem,  ktorý teraz veľmi  fičí –   „naratívov“.

V prípade očisty justície niektorí zástancovia reforiem a médiá, ktoré ich podporujú, omieľali ako kolovrátok výzvy na sebareflexiu v rámci justície.

Neviem, či sa potom, čoho sme svedkami v polícii nájde ešte jedna duša, ktorá pochybuje o tom, že nutne potrebuje reformu, hoci v niektorých vyvoláva jej stav pocit, že by ju bolo potrebné zrušiť, lebo sa javí, či  najviac spáchaných trestných činov nemajú na svedomí ľudia z tohto prostredia.

Súčasne si asi málokto (okrem zástancov anarchie) vie predstaviť fungovanie štátu bez polície. Obraz Slovenska, ktorý sa nám tu pred očami vynára, však veľmi pripomína štát, ktorý ako keby roky fungoval bez polície.

Policajti na rozdiel od sudcov nie sú vyzývaní k sebareflexii. Sem tam zaznie hlas, že nie všetci sa spreneverili povolaniu. To je určite fakt, ale ak pôsobia v prostredí, ktoré sa systémovo spreneverilo svojmu poslaniu, ťažko ho môžu plniť aj oni sami.

V súvislosti s políciou a dianím v nej, keď jedni zatýkajú druhých naberá na sile naratív o vojne policajtov a o politickom vybavovaní účtov. Tento naratív sa odráža od iného – naši ľudia  a potreba za nich zabojovať a ochrániť ich. Oba sú veľmi pekne preložené ďalším –  neobsadzovať riadiace a iné dôležité posty našimi ľuďmi.

Tak nech si pán minister vnútra teraz vyberie. Neviem, ako si predstavovali fanúšikovania očistu verejného života od korupcie bez toho, aby sme boli svedkami zatýkaní policajtov policajtami. Kto v tomto štáte by mal teda vyšetrovať trestné činy, aby nedošlo k zásahu jedného policajta voči druhému ? Politici ?

Na druhej strane mainstreamové médiá vyčítajú pánovi Mikulcovi, že ponechal na dôležitých postoch v polícii ľudí pani Sakovej, pána Kaliňáka a podobne. Súčasne sa stavajú na zadné pri odvolávaní ľudí z dôležitých postov a obsadzovaním nominantami súčasnej vlády. Pán minister v rozhovore pre Aktuality hovorí, že nemôže vyhádzať všetkých, len preto, že tu pôsobili aj za predchádzajúcej vlády ( pripomeňme si, že trvala 12 rokov), ak nemá proti nim pádny dôkaz, že  svoju prácu nevykonávali ako majú.

Ak ich vymení len tak, bez dôkazu o pochybení, zase naskočí platňa o obsadzovaní postov našimi ľuďmi. To občania nechcú. Videli sme, že ani to nie je garancia, že sa nespreneveria svojej úlohe, aj naši ľudia môžu zlyhať. A javí sa, že táto vláda až takú šťastnú ruku na nominácie našich ľudí nemá.

Uvažovali ste o tom, či sme náhodou nezašli v krivení spoločenskej morálky tak ďaleko, že tu jednoducho nemáme inú „fajtu“ ľudí ? Iba cvičených ekvilibristov v porušovaní pravidiel a hrabaní pre seba ? Iba tých, čo vnímajú posty v štátnej správe ako zdroj skvelého a ľahko prístupného príjmu a svojho zaopatrenia ? Niektorí si ešte možno pamätajú slogan (naratív) z predchádzajúceho režimu “ Kto nekradne, okráda svoju rodinu“.

Nezabudli ho na polícii zvesiť z nástenky ?

Bez sebareflexie v radoch polície to nepôjde. Je asi treba pripomenúť, že nie je hanba, ak ste čestní, nezneužívate svoje postavenie a výhody, ktoré máte, nie je hanbou, ak si neprilepšíte kým môžete, aby ste potom po odchode do výsluhového dôchodku mali dostatočný kapitál začať s úspešnou podnikateľskou činnosťou alebo len na oddych na záhradke. S kontaktami v polícii máte náskok o niekoľko konských dĺžok pred obyčajnými pešiakmi, ktorí sa snažia o to isté.

A čestným policajtom, tým dobrým, ktorí zatýkajú tých zlých, je možno vhodné pripomenúť , že  verejnosti možno zalepíte oči, že postupujete v súlade so zákonom, aj keď to tak nie je. Je tu však našťastie dosť veľa ľudí, ktorí znenie predpisov naozaj poznajú a nepovažujú ho za konšpiračnú teóriu, a u tých nezákonný postup vzbudzuje pochybnosti, ktorí sú vlastne tí dobrí.

Takže pán Mikulec, aj každý pán, či pani ministerka tohto rezortu, ste v nezávideniahodnej pozícii.

P.S.  Slovenskej spoločnosti korupčné správanie a rodinkárstvo vyhovuje aj preto, lebo favorizuje pri obsadzovaní postov tých menej schopných. A ruku na srdce, pre mnohých je oveľa ľahšie získať post cez „kontakty“ ako tvrdou prácou na svojom vzdelávaní a zlepšovaní schopností.

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..