Denník N

Na to, aby mohol človek plnohodnotne žiť, potrebuje bývanie. A to je moje jadro problému.

„otvorený list od človeka bez domova spoločnosti“

„Niekedy mám pocit, že žijem  období temného stredoveku, kde ľudom, ktorí boli spoločnosti nepohodlní alebo sa previnili proti pravidlám, vypaľovali znamenie hanby, tzv. „cejch“. Aby boli do konca svojho života vyčlenení zo života bežných ľudí.

Teraz sa posuňme v čase do súčasnosti. Môj cejch, ktorý si so sebou nosím, je život na ulici. Bol som istý čas človekom bez domova. Táto časť môjho života sa pomaly končí a to vďaka mojej snahe a nezlomnej viere, že sa vrátim do normálneho života. A vďaka OZ STOPA Slovensko, ktoré mi na mojej ceste pomáhalo a stále mi pomáha, sa dobrá vec podarila.

Toto by mohol byť šťastný koniec príbehu, ale nie je to tak. Na to, aby mohol človek plnohodnotne žiť, potrebuje bývanie. A to je moje jadro problému. V OZ STOPA som sa zapojil do pracovného programu. Získali pre mňa aj grant na bývanie, ktorý by pokryl náklady na podnájom v štandardne zariadenej garsónke v Bratislave na tie mesiace, ktoré budú treba na vybavenie osobného bankrotu a nástupu do riadneho zamestnania. Takže stačí len maličkosť – nájsť si podnájom.

Myslel som si, že to bude formalita. Inzerátov je veľa, ale práve v tejto chvíli sa prejavilo moje „znamenie hanby“ človeka bez domova. Samé odmietnutie. Niekedy na tvrdo, že „bezdomovca“ nechcem, inokedy ospravedlňovanie „prepáčte, nepoznám Vás, nebudem riskovať“. Dva základné znaky, ktoré v súbehu hovoria jasnou rečou. Nemám trvalé bydlisko v občianskom preukaze. Mám zapísanú len mestskú časť a som dlžníkom na zdravotnej poisťovni aj v splátkovej spoločnosti. Tieto fakty sa dajú ľahko zistiť v zozname dlžníkov na webe. A okrem toho som pri konkrétnej otázke neklamal.

Takže som hovoril o tom, že mám vysokoškolské vzdelanie, nepijem, nedrogujem a mám dlhodobo zabezpečené platenie nájmu. Všetko márne, lebo to, čo bolo obťažité, bol môj „cejch bezdomovca“. Neodsudzujem, dokonca tých ľudí v niečom aj chápem. Majú zlú skúsenosť, osobnú či vypočutú a tým aj nedôveru. V horšom prípade nenávisť k ľuďom bez domova. Tým všetkým chcem odkázať, aby otvorili oči, lebo vidia len špičku ľadovca. T.j. tých opitých, čo vykrikujú a robia neporiadok. Ale to nie je ani zďaleka reprezentatívna vzorka, pod hladinou, kde nie sú vidieť, sú tí, ktorí robia všetko preto, aby sa vrátili do normálneho života. OZ STOPA robia, čo je v ich silách, možno aj viacej, ale bez pomoci bežných ľudí to nemusí stačiť. Chýba mi teda jeden malý krok. Dovolím si parafrázovať slávny výrok: „je to malý krok pre človeka, ale obrovský krok pre človeka bez domova!“

*poznámka OZ STOPA:

naša činnosť sa zameriava na podporu ľudí, ktorí sa snažia ukončiť bezdomovectvo. Dôstojné bývanie mimo sociálne služby, nocľahárne, ubytovne, útulky. Naša snaha ako organizácie aktívne vstupovať k získavaniu bytov sa stretáva s odporom. Prvé čo človek zistí/ zisťuje, čo za organizáciu ich kvoli prenájmu píše. Kliknutím na stránku sa jednoznačne identifikuje, že sme organizácia pre ľudí bez domova. Tam sa väčšinou komunikácia končí alebo je nám veľmi milo odpísané, že žiaľ pre takýchto ľudí prenájom nie je možný. Realita ukončovania bezdomovectva Bratislave má mnoho prekážok a mnoho nástrah. Stále prevládajú mýty a predsudky a s nimi sa snažíme bojovať skrz naše kapane, avšak ako spoločnosť sme stále nedospeli do štádia, že ľudia majú mať šancu zmeniť svoju situáciu, ľudia majú mať právo na dôstojné bývanie.

Invisible visibility – premiéra video-dokumentu 30/06/2021

Teraz najčítanejšie

oz STOPA

Občianske združenie STOPA Slovensko je mimovládna organizácia zameraná na ukončovanie pouličného bezdomovectva v Bratislave. Je súčasťou Európskej siete miest v rámci kampane "The European End Street Homelessness Campaign". Je registrovaným poskytovateľom sociálnych služieb. V práci využívajú kombináciu sociálnej práce, terapie a environmentálnych aktivít. Má reálne výsledky v podobe plne integrovaných ľudí bez domova, ktorí už nemusia a nechcú využívať sociálne služby.