Denník N

Uplynulý ročník Fortuna ligy – zvýšenie úrovne Forutuna ligy znížením počtu účastníkov.

Vyjadrenie k názoru znížiť počet účastníkov Fortuna ligy pre zvýšenie úrovne súťaže.

Podrobné hodnotenie našej najvyššej futbalovej súťaže by vyžadovalo príliš veľa času a možnosť, že by ukázalo niečo čo by už nebolo známe je minimálna. Každý z nás má svoj uhol pohľadu a hodnotenie je dané nastavením porovnávacieho štandardu. Ak za štandard vezmeme niektorú poprednú európsku ligu, potom vieme presne kde sme. Korektnejším prístupom je zvoliť za štandard stredoeurópsky región. Aj tu si musíme priznať, že nie sme v popredí, ale aspoň môžeme nájsť aj úspešné konfrontácie našich klubov s klubmi susedných štátov. Tieto výsledky naznačujúce úspešnosť však popierajú naše zlyhania tam, kde sa očakávala naša dominancia. Je zbytočné posudzovať  do akej miery sú výsledky v medzinárodnej konfrontácii odrazom náhody, momentálnej dispozícii a iných okolností. Prax ukazuje, že úroveň domácej súťaže má vplyv na výsledky mužstiev v medzinárodnej súťaži.

Otvára sa otázka: “Ako zvýšiť úroveň domácej súťaže?“.

Z viacerých zdrojov zaznieva, že odpoveď a riešenie je reorganizácia súťaže – zníženie počtu účastníkov. Reorganizácia je len forma, ktorá viac alebo menej určuje vzťahy v systéme. Obsahom je kvalita práce v oddieloch,  predovšetkým úroveň tréningového procesu. Pod tréningový proces nepatrí len práca na ihrisku, aj keď je jasné, že je mimoriadne dôležitá. Bez kvality tréningového procesu niet cesty k úspechu.

Nevenujem sa možnosti zvýšenia úrovne nášho futbalu aplikáciou premysleného, organizovaného systému vedenia mužstiev  v špičkových zahraničných profesionálnych kluboch. Je to odborná téma, nie je o nej dostatok údajov, a určite to nie je jednoduchá ani lacná záležitosť. Zameriam sa na vrcholový futbal na Slovensku a pokúsim sa nestranne vyjadriť k téme štruktúry súťaže.

Tému otváram subjektívnym otázkou: Aký bol ročník 2020/2021 Fortuna ligy?

Odpoveď na otázku nedá posúdenie úrovne, lebo je závislé na výbere kritérií. Vysvedčenie úrovne našej Fortuna ligy vystavia európske futbalové súťaže.

Posudzovať je vhodné priebeh súťaže.

Uplynulý ročník bol bez divákov, ale mal dynamický priebeh. Prispela k tomu aj štruktúra súťaže. Rozdelenie po prvej časti na dve skupiny, boj o titul a boj o záchranu. To dodalo dynamický náboj aj na spodných miestach tabuľky. Poradie na piatom až dvanástom mieste, pri minimálnom rozdiele bodov, dávalo mužstvám nádej aj strach. Dostať sa do hornej šestky znamená možnosť hrať v komfortnom režime. Vyrovnanosť ôsmych mužstiev držalo napätie v základnej časti do posledných kôl. Boj o záchranu v nadstavbovej časti bol mimoriadne vyrovnaný. Skolabovala len Nitra.

Boj o prvé štyri priečky mal niekoľko zaujímavých zlomov. Dunajská streda po prvých ôsmych kolách sľubný náskok pred Slovanom postupne stratila. Slovan podľa očakávania titul získal, ale v závere nepríjemne strácal sily. Boj o tretiu priečku Žiline nevyšiel. Ten zvládla, po výmene trénera, lepšie Trnava. Žilina potvrdila oprávnenú účasť v silnej štvorke víťazstvami v baráži a je v pohárovej hre za Slovensko.

Turbulencia na trénerských postoch bola ukážková. Na pozícii trénerov zavládla istota: „Ak prehráš dva zápasy máš istotu, že ťa vyhodia!“. Pravidlo potvrdzuje výnimka. Trénera zatiaľ nevymenila len Žilina.

Diskutabilné je či z vymenovaných udalostí vyplýva potreba zmeniť štruktúru súťaže a či by takáto reorganizácia priniesla úžitok vo forme zlepšenia úrovne slovenského futbalu.

Aký sú dôvody reorganizovať súťaž?

Organizačnú zmenu môžu vyvolať požiadavky ekonomické, termínové a motivačné.

Dva extrémne rozdielne prístupy v budovaní kádra hráčov v klube sa odlišujú pomerom hráčov domácich k legionárom. Káder, ktorý je stavaný na domácich hráčoch a doplnený niekoľkými legionármi buduje MŠK Žilina. Koncepcia je postavená na vyváženej ekonomike, výchove hráčov a optimalizácii organizácie klubu. Žilinský klub sa pustil na dlhú trať po náročnej ceste, ktorá je významná pre Slovensko. Dodáva do mládežníckych reprezentácií U15 až U21 najviac reprezentantov (40) a je tretím najmladším mužstvom sveta. Inou koncepciou je budovať káder nákupom legionárov a doplniť ho domácimi hráčmi. Markantné príklady predstavujú DAC Dunajská Streda a Slovan Bratislava. Tento typ budovania kádru je ekonomicky náročný, vyžaduje návratnosť a preto  vynucuje postavenie maximalistických cieľov. V týchto kluboch je potom výchova vlastných hráčov doplnkovým cieľom. Reprezentantov do mládežníckych kategórií dodávajú (DAC 16, Slovan 21), ale ich počet je podobný niektorým iným klubom.  Zo zahraničných klubov je spolu nominovaných hráčov 26 hráčov, z Trenčína 17, z Ružomberka 15, Nitra a Trnava 11, Senica 8, Michalovce 7, Podbrezová 7, Poprad 2, Sereď 0.

Ekonomika ovplyvňovala a bude aj naďalej ovplyvňovať súťaž. Klub s nízkymi nákladmi sa do Fortuna ligy prebojuje zriedka. Liptovský Mikuláš bude aj pri veľkom nadšení nováčika len historickým úspechom mesta. Trvalé miesto vo Fortuna lige by bolo veľkým prekvapením. Ekonomický potenciál klubov spôsobí, že na popredné miesta  v tabuľke obsadia známe kluby: Slovan, DAC, Trnava alebo Žilina. Každý rok sa k čelu pripoja iné dve mužstvá. Trvale sa tam môže udržať iný klub len výnimočne. Napriek tomu, že ekonomika klubov v menších mestách je poddimenzovaná bola by možnosť dostať viac slovenských hráčov do vrcholového futbalu. Pri 12-tich účastníkoch vo Fortuna lige je v kádroch mužstiev 339 hráčov. Z nich je 192 slovenských občanov predstavuje 56,6%. Zmenou počtu mužstiev by sa pomer domácich a hosťujúcich hráčov v lige zmenil. Znížením počtu na 10 by kontakt z vrcholovým futbalom stratilo cca 30 hráčov. Mohlo by sa stať, že najvyššia súťaž vy bol majstrovstvom Západoslovenského kraja, v ktorom aby asistovali 2 až 3 iné mužstvá. Rozšírením ligy by sa počet domácich hráčov v lige zvýšil, aj jednoročné účinkovanie v lige by dalo klubu, mužstvu a hráčom dobrú skúsenosť.

Ekonomické problémy budú mať kluby aj po skončení obmedzení. Návrat divákov by určite priniesol významnú sumu do pokladne klubu.  Slabšie kluby prilákajú do hľadiska favorita menej divákov. O zápas so silným súperom majú domáci diváci väčší záujem. Slovan priláka divákov v každom meste,  ale uspokojivú návštevnosť doma má len v niektorých zápasoch.  Najvyššiu návštevnosť  bude mať Trnava, Dunajská Streda.

Na optimálny počet mužstiev v súťaži bude rozdielny názor mužstiev z hornej a spodnej časti tabuľky.

 Pohľad na termínové listiny Fortuna ligy, Slovenského pohára, medzinárodných európskych súťaží, kvalifikácií a turnajov MS a ME naznačuje, že zosúladiť termíny nie je jednoduché. V kompetencii Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a Únie ligových klubov(ÚLK) je zostaviť optimálny termínový rozpis Fortuna ligy. Počet účastníkov v súťaži a spôsob opakovania stretnutí určuje množstvo odohraných zápasov.
Súčasný model odohrania základnej časti 12-tich účastníkov a nadstavbovou časťou rozdelenia na dve skupiny po 6 účastníkov vyžaduje dohrať  32 zápasov.
Zníženie na počtu účastníkov na 10 môže znamenať 18 alebo 36 zápasov. Nižší variant je nevhodný dvoj násobný dáva 36 zápasov, čo znamená vysokú záťaž. Počet zápasov sa  blíži  k jednoduchému systému s 20-timi účastníkmi.
Pri zvýšení na 14 účastníkov v jednoduchom systéme (každý s každým – doma aj u súpera) sa odohrá 26 zápasov.
V systéme 16-tich účastníkov v rovnakom jednoduchom systéme sa odohrá 30 zápasov.

Optimálny model najvyššej sútaže by mohol mať 14 mužstiev,  čo zodpovedá 26 zápasom. Umožňuje odohrať každú časť, jeseň i jar, v priebehu troch mesiacov. Dáva dostatok  priestoru zaradiť termíny tak, aby liga nenarúšala odohratie ostatných súťaží.  Zvýšenie počtu mužstiev na 16 by bolo pravdepodobne pre niektoré kluby ekonomicky ťažko zvládnuteľné, ale za priaznivej situácie by malo význam pre vyšší počet slovenských hráčov v súťaži.

Motiváciu hrať najvyššiu súťaž má viac mužstiev v druhej lige. V prípade primeraných podmienok a požiadaviek by mohli zvládnuť účinkovanie v nej. Príklady zlyhania klubov v Nitre a Prešove ukazujú, že problém je v transparentnosti financovania klubov. Zabezpečiť viac ako milión eur na ročný chod klubu nie je maličkosť. V klube, medzi podnikateľmi a v meste sa musí vytvoriť rovnováha, v ktorej sú jasne pravidlá vlastníctva, financovania a kompetencií. Nie je to jednoduché, ale že je to možné ukazuje viac príkladov.
V dobre pracujúci klub môže aj pri nižších nákladoch dať hráčom motiváciu. Kvalitný tréningový proces a adekvátne úsilie hráča zaručí jeho rast. O kvalitného hráča silnejšie kluby záujem prejavia. Úžitok môže mať klub aj hráč. Dobré výkony jednotlivých hráčov a sú na prospech mužstva. Na výkone sa podieľa viac faktorov. Podmienky, odbornosť organizačná, kvalita v tréningu a ochota hráčov pracovať na sebe sú základom úspechu.

Nezaujatým pohľadom na podklady možno posúdiť výhody a nedostatky rôznych súťažných systémov.

Súčasný systém základnej a nadstavbovej časti s 12-timi účastníkmi
Výhody:

Už v základnej časti motivuje všetky mužstvá k dosiahnutiu čo najlepšieho umiestnenia.
Nadstavbová časť zohľadňuje požiadavku zápasov medzi súpermi vyššej kvality.
Záujem o zápasy rastie a môže zvýšiť počet divákov.
Nadstavbová časť konfrontuje súperov bojujúcich o záchranu (Výhoda? – Nevýhoda?) .
Ekonomicky je systém pre kluby udržateľný.

Nevýhody:
Pri 12-tich účastníkoch je podiel hráčov so slovenským občianstvom stále nepriaznivý.
V nadstavbovej časti v boji o záchranu sa uprednostňuje defenzívna hra. Remíza je prijateľná a obava z prehry limituje útočnú činnosť.  Zápasy majú „šesťbodový“  charakter. (Výhoda? – Nevýhoda?)

Systém redukovaný na 10 účastníkov:
Výhody:
Vyrovnanosť v najvyššej súťaži sa zvýši.

Nevýhody:
Desať účastníkoch zníži počet slovenských hráčov v najvyššej súťaži.
Odohranie 36 zápasov vo forme 4 krát každý s každým nakopí termíny a viac zaťaží hráčov.
Zvýši sa počet odložených zápasov.
Súťaž bude geograficky nevyrovnaná.

Rozšírenia na 14 účastníkov:
Výhody:
V súčasnosti pravdepodobne optimálny počet klubov, ktoré dokážu vytvoriť podmienky zodpovedajúce požiadavkám ÚLK a SFZ po organizačnej a ekonomickej stránke.

Nevýhody:
?

Rozšírenie na 16 účastníkov
Výhody:
Systém by vyhovoval počtom zápasov.
Výhodná by bola vyššia účasť slovenských hráčov v najvyššej súťaži.

Nevýhody:
Nižšia súťaž by stratila najkvalitnejšie mužstvá.
Mužstvá doplnené z druhej ligy by mohli mať v najvyššej súťaži ekonomické problémy.

Záver

Zníženie počtu mužstiev v súťaži má viac nevýhod ako výhod. Príslovie: „Menej je niekedy viac“ síce platí  aj pre kvalitu, ale nedáva zmysel v situáciách, v ktorých sa preháňaním, silou a bez uváženia riešia problémy namiesto stanovenia cieľov, pracovitosti, rešpektovania pravidiel a ochoty dohodnúť sa.

Súčasný model je vyrovnaný vo výhodách a nevýhodách. Robiť reorganizáciu za súčasných podmienok by bol nesprávny krok.

Reorganizácia je zmena formy, môže pomôcť, ale kvalitu najvyššej súťaže zvýši len zmena obsahu a to je organizačná práca v kluboch, výchova mládeže a kvalitný tréningový proces.

Z naznačených faktov vyplýva, že organizačná zmena sa má robiť po kompletnej analýze. Nájsť optimálny model nie je jednoduché. Je nevyhnutné zohľadniť rozhodujúce vplyvy, stanoviť ciele, naplánovať kroky pre rozvoj a mať odvahu kroky realizovať.

Zvýšenie počtu mužstiev v najvyššej súťaži a reorganizácia nižších súťaží by si žiadala hlbšiu analýzu.

Riešením v budúcnosti by mohlo byť zvýšenie na 14 účastníkov a rozdelenie druhej ligy na dve skupiny. Do najvyššej súťaže by postupoval z každej skupiny víťaz.
Vytvorenie troch druhých líg (západ, stred, východ)  s priamym postupom do najvyššej súťaže asi nie je reálne, ale ekonomicky by bolo pre druholigové  mužstvá najvýhodnejšie. Pod každou druhou ligou by boli dve  tretie ligy (sever, juh). K tomu chýba aj presadenie sa klubov zo stredného a hlavne z východného Slovenska. Bolo by žiaduce, aby sa do druholigovej súťaže dostali kluby, ktoré mali tradíciu vo futbale (Považská Bystrica, Martin, Poprad, Prešov, Bardejov, Humenné, Rimavská Sobota, Prievidza).

Sledované linky:

https://sport.aktuality.sk/c/499175/o-lige-po-lige-hladat-spravny-model/

https://is.muni.cz/th/d6w3a/Venglos_diplomova_praca_FINAL.pdf

https://www.podnikajte.sk/manazment-a-strategia/podme-k-veci-podnikanie-vo-futbale

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Pavol Daučík

Moje články sú o futbale. Nie som fanúšik. Som chemik a (ex)futbalový tréner II. triedy s neplatnou licenciou. Píšem keď musím a mám čas.