Denník N

V centre Bratislavy sa narodilo nové divadlo

Vo štvrtok 10. júna 2021 bol v centre Bratislavy na Františkánskom námestí otvorený nový divadelný priestor. Stane sa domovom divadla Teatro Colorato, ktoré existuje na slovenskej divadelnej scéne už 13 rokov, doteraz však pôsobilo ako zájazdové. Okrem dramatickej tvorby sa venuje aj hudobnému divadlu, operete či tvorbe pre deti. Doteraz nikdy nemalo vlastné priestory.

Nová divadelná sála vznikla rekonštrukciou opusteného priestoru bývalej vinárne. Opravu a adaptáciu priestoru si divadelníci zrealizovali sami, doslova vlastnými rukami. Priestory pred rekonštrukciou slúžili ako špinavé skladisko nepotrebných vecí. Tehlová klenba bola v dôsledku cigaretového dymu z obdobia vinárne pokrytá dechtom a bolo ju treba vyčistiť pieskovaním.

Pri príležitosti otvorenia nových priestorov sa divadlo onedlho chystá privítať prvých divákov na slávnostnom galavečere.

Umeleckou dušou, ideovým vodcom a hlavným motorom celého projektu Teatro Colorato je režisér Peter Weinciller.

Podľa jeho slov je v aktuálnom repertoári divadla momentálne 12 predstavení, pričom v každom z nich hrajú iní účinkujúci. Vzhľadom na šírku záberu sú to aj bábkoherci, činoherní herci, muzikáloví a operetní speváci. Malá časť účinkujúcich sa vďaka svojej multifunkčnosti objavuje zároveň vo viacerých produkciách.

„Je to pre nich výzva, že môžu skúsiť aj niečo úplne iné, než to, v čom sa cítia byť doma.“ – hovorí Weinciller.

Spolu sa tak v rôznych predstaveniach strieda okolo 50 až 60 divadelníkov. Stále jadro divadla má menej ako dvadsať členov.

Riaditeľ Teatro Colorato Peter Weinciller

Podľa Weincillera skutočnosť, že divadlo v podstate nemá stály súbor, je skôr výhodou. Nemusí potom prispôsobovať výber repertoáru schopnostiam ansámblu, ale naopak, hercov si do zamýšľaného repertoáru môže vyberať podľa ich dispozícií.

„Budeme musieť nabrať viac ľudí, najať celé tímy, pretože doposiaľ som väčšinu našich produkcií režíroval ja sám, avšak odteraz mi podstatnú časť práce zaberie manažovanie divadla ako konkrétneho nového priestoru. A taktiež chceme prinášať v krátkom čase aj nové premiéry, nemohol by som to všetko stíhať,“ – dodáva Weinciller.

Divadlo plánuje hrať štyri až päť krát do mesiaca vlastné produkcie a vo zvyšných dňoch uvádzať hosťujúce predstavenia, alebo poskytnúť vlastné priestory na koncerty, diskusie a výstavy.

Slávnostné otvorenie bolo uvedené programom, ktorý obsahoval ukážky z niektorých inscenácií z aktuálneho repertoáru Teatra Colorato. Zazneli árie z operety Franza Lehára Gróf z Luxemburgu, monológ z hry P. O. Hviezdoslava Časy, časy, mrcha časy v podaní Štefana Bučka, či ukážky z rodinnej hudobno-divadelnej šou Bejby Bajbl Band, ktorá má osloviť deti aj dospelých.

Ukážka z operety Gróf z Luxemburgu

Ide o zhudobnenie biblických príbehov doprevádzaných slovom a prvkami tieňohry. Účinkovala v nej aj muzikálová speváčka Sára Polyaková (okrem Teatra Colorato účinkujúca v onedlho plánovanej bratislavskej premiére muzikálu Alžbeta Báthory a rovnako v očakávanej premiére muzikálu Rebelové v Prahe). Sára je v Teatro Colorato najnovším prírastkom:

„Sme tu ako taká menšia rodina, ktorá spolupracuje a tvorí veľmi neformálnym a kreatívnym spôsobom. Ja som prišla účinkovať do projektu Bejby Bajbl Band len pred mesiacom. Bol už naskúšaný jeho koncept, ktorý sa mal odpremiérovať ešte pred pandémiou, ale vtedy sa to už nestihlo uviesť. Teraz ho chceli zaradiť naspäť do repertoáru, lenže jedna členka súboru otehotnela a tak na jej miesto na zavolali mňa.

Študujem herectvo a Peter Weinciller bol mojim profesorom umeleckého prednesu, preto ma poznal zo školy. Oslovil ma a som nesmierne rada, že môžem byť teraz tu. A rada som aj kvôli tomuto divadlu, celý tento priestor je veľmi pekný a príjemný, má to tu atmosféru. Je to tu až neuveriteľné elegantné vzhľadom na to, že to všetko bolo vytvorené svojpomocne,“ – povedala.

Projekt Bejby Bajbl Band. Sára Polyaková úplne vpravo. Vľavo Barbora Šoganová, vzadu Peter Pavlík

Počas 13 rokov svojho pôsobenia Teatro Colorato dostávalo na tvorbu vlastných inscenácii podporu z Ministerstva kultúry a neskôr z Fondu na podporu umenia. Avšak paradoxne, práve posledný rok sa divadlu na tomto poli vôbec nezadarilo a z ôsmych podaných grantov im FPU neschválil ani jeden.

Spôsobil to zrejme pretlak žiadostí v grantových schémach, ktoré súvisia s nepriaznivou finančnou postpandemickou situáciou v celej oblasti kultúry, pričom poznajúc kvalitu doterajších produkcií Teatro Colorato si myslím, že projekt tohoto typu, ktorý opakovane preukázal svoje kvality, by v našom priestore mal mať pioritu.

Namiesto základného kameňa bol pri otvorení divadla slávnostne uložený posledný kameň, respektíve v tomto prípade tehla. Pre šťastie na ňu kladivkom poklepal herec Marek Majeský. 

Peniazmi preto prispeli sponzori, ale aj diváci. Každý si mohol v rámci crowdfundingovej kampane za finančný príspevok „adoptovať“ stoličku a v prípade návštevy predstavenia má prednostné právo sedieť na „svojom“ mieste.

Tí, ktorí chceli divadlu finančne prispieť si takto zakúpili už 115 stoličiek. Na svoju adopciu v tejto chvíli niekoľko stoličiek ešte stále čaká.

Na slávnostnom otvorení sa zúčastnilo viacero známych osobností kultúrneho žvota. Nechcem sa púšťať do ich vymenovávania, pretože hlavný zmysel podujatia nie je v tom, kto ho navštívil – posolstvo leží inde.

Divadlá sa u nás nerodia dennodenne, ako na bežiacom páse. Ak si niekto dokáže nájsť zdevastovaný priestor, presvedčiť jeho majiteľov, aby mu ho dali do dlhodobého prenájmu na umeleckú činnosť, presvedčiť sponzorov a časť budúcich divákov, aby na rekonštrukciu finančne prispeli a potom si v podzemnej pivnici dokáže doslova svojimi rukami postaviť a vybudovať kompletné vlastné divadlo, ide určite o udalosť hodnú zaznamenania a obdivu. Pretože s takýmto niečim sa u nás bežne nestretávame.

Ak ale existuje zapálenie, nadšenie a vízia, zdá sa, že žiadna prekážka nie je neprekonateľná. Znovu sa raz potvrdzuje, že kde je vôľa, tam je cesta.

Štefan Bučko na otvorení predniesol monológ z hry P. O. Hviezdoslava Časy, časy, mrcha časy

Vznik nového divadla (t.j. staronového divadla v novom šate a priestore) práve v neistých časoch pandémie, je aj prejavením obrovskej odvahy. Je však zároveň aj pekným príkladom toho, ako nadšenie jednotlivca môže postupne so sebou strhnúť aj ostatných. Nadšenie býva nákazlivé a vie preskočiť dokonca aj na divácku obec.

Už dnes časť priaznivcov z radov divákov pristupuje k Teatru Colorato inak, ako k obyčajnému divadlu, pretože poznajú príbeh, ktorý za nim stojí.

Želáme novému divadlu úspešný štart, veľa pekných predstavení a množstvo spokojných divákov.

Peter Bleha

 

Diskusia je možná na facebookovej stránke: Do Re Mix

Teraz najčítanejšie