Denník N

Znečistené ovzdušie a jeho vplyv na zdravie našich detí

Mobilná meracia stanica SHMÚ v Rovinke

V októbri 2018 zverejnila Svetová zdravotnícka organizácia správu o tom, že viac ako 90 percent detí mladších ako 15 rokov dýcha každý deň toxický vzduch. Trojročné deti vdýchnu v pokoji dvakrát viac vzduchu na kilogram telesnej hmotnosti ako dospelí. Jedným z dôvodov, prečo sú obzvlášť citlivé na účinky znečistenia ovzdušia je to, že dýchajú rýchlejšie ako dospelí, a tak vdýchnu do seba viac znečisťujúcich látok. Žijú bližšie k zemi, kde niektoré znečisťujúce látky dosahujú najvyššie koncentrácie. Deti sú preto obzvlášť citlivou skupinou spolu so seniormi, tehotnými ženami a chronicky chorými ľuďmi. Znečistenie vonkajšieho ovzdušia si vyžaduje špeciálnu pozornosť politikov všetkých úrovní, keďže znečistenie ovzdušia môže byť výrazne limitované najmä vďaka ich správnym rozhodnutiam.

Znečisťujúce látky v ovzduší vstupujú do ľudského organizmu prostredníctvom vdychovaného vzduchu. Dospelý človek denne vdýchne 10 000 až 20 000 litrov vzduchu. Najmenšie častice a plyny sa dostávajú až do najhlbších častí pľúc a môžu preniknúť do krvi, a následne do všetkých častí ľudského organizmu. Dokážu sa dostať priamo cez nosovú dutinu do mozgu, kde sa dokonca môžu hromadiť.

Trojročné deti vdýchnu v pokoji dvakrát viac vzduchu na kilogram telesnej hmotnosti ako dospelí. Ich dýchacie cesty sú užšie a pľúca sú stále v štádiu vývinu. Preto sú problémy v dôsledku vdychovania znečisťujúcich látok u nich závažnejšie a dlhšie trvajúce. Úrad verejného zdravotníctva SR sa ešte v rokoch 2006 až 2012 zúčastnil 2 celoeurópskych projektov (SEARCH I a II, SINPHONIE) zameraných na sledovanie kvality vnútorného ovzdušia v európskych školách. Účasť v takýchto projektoch je príkladom medzinárodnej spolupráce európskych krajín pri tvorbe a implementácii politík zameraných na zlepšovanie životného prostredia a ochrany verejného zdravia s osobitným dôrazom na deti, pretože sú považované za najzraniteľnejšiu časť populácie.

V októbri 2018 zverejnila Svetová zdravotnícka organizácia (ďalej len “WHO”) správu o tom, že viac ako 90 percent detí mladších ako 15 rokov dýcha každý deň toxický vzduch. Ďalším z dôvodov, prečo sú deti obzvlášť citlivé na účinky znečistenia ovzdušia je to, že dýchajú rýchlejšie ako dospelí, a tak absorbujú viac znečisťujúcich látok. Žijú tiež bližšie k zemi, kde niektoré znečisťujúce látky dosahujú najvyššie koncentrácie. Znečistenie ovzdušia poškodzuje ich pľúcne funkcie aj pri nižších úrovniach expozície. Znečistenie ovzdušia je jednou z hlavných hrozieb pre zdravie detí a predstavuje takmer 1 z 10 úmrtí u detí mladších ako päť rokov.

V novembri 2019 sa prestížneho podujatia Clean Air Forum v Bratislave zúčastnila aj pani Rosamund Adoo-Kissi-Debrah z Londýna s kampaňou za čistejšie ovzdušie pre deti. Znečistené ovzdušie jej totiž natrvalo vzalo deväťročnú dcéru Ellu. Dievčatko bolo v rokoch 2010 až 2013 vystavené vysokým hodnotám oxidu dusičitého a pevných častíc, bývalo s rodinou 25 metrov od jednej z najrušnejších londýnskych cestných komunikácií. Hlavným zdrojom znečistenia boli pritom práve emisie z dopravy, ktoré v uvedenom období značne presahovali hodnoty určené WHO, Európskou úniou a britskými vnútroštátnymi právnymi predpismi. 16. decembra 2020 londýnsky súd Southwark Coroner’s Court potvrdil, že znečistenie ovzdušia významne prispelo k smrti deväťročnej Elly Adoo-Kissi-Debrah. Ella mala zriedkavý typ akútnej astmy, bola obzvlášť citlivá na toxické plyny a častice znečisťujúce ovzdušie. V jej úmrtnom liste je ako príčina smrti uvedené akútne respiračné zlyhanie, ťažká astma a znečistené ovzdušie.

Britskí aktivisti požadujú od svojich volených zástupcov stále viac, napríklad rozšírenie ultra nízko-emisných zón v Londýne či prispôsobenie ulíc pre chôdzu a cykloturistiku. V nedávnych komunálnych voľbách všetci poprední kandidáti označili „čisté ovzdušie“ za jednu zo svojich priorít. Sadiq Khan bol opäť zvolený za starostu Londýna. Jeho volebný program bol výrazný práve v oblasti klímy, znečisteného ovzdušia a podpory prechodu od súkromného automobilu k aktívnemu cestovaniu a k verejnej doprave.

Znečistenie vonkajšieho ovzdušia si vyžaduje špeciálnu pozornosť politikov všetkých úrovní, keďže znečistenie ovzdušia môže byť limitované najmä vďaka ich správnym rozhodnutiam. Existuje veľa technických a regulačných riešení, ktoré môžu eliminovať a znížiť znečistenie ovzdušia z dopravy a s nimi spojenú úmrtnosť a ekonomické výdavky na zdravotnú starostlivosť na Slovensku. Tieto riešenia vyžadujú efektívnejšiu verejnú správu s predpismi zameranými na zlepšenie kvality ovzdušia a dôslednejšiu ochranu verejného zdravia.

V mestách, v ktorých žijú traja zo štyroch Európanov, je cestná doprava často hlavným zdrojom znečistenia ovzdušia, a to najmä z toho dôvodu, že vozidlá vypúšťajú znečisťujúce látky na úrovni zeme v blízkosti ľudí. Úrovne znečistenia namerané v slovenských mestách sú niekoľkokrát vyššie než hodnoty namerané mimo miest, a preto významne prispievajú k morbidite a mortalite na Slovensku. Znečistenie ovzdušia tuhými časticami rôznych frakcií, oxidmi dusíka a benzénu predstavuje vážny zdravotný a ekonomický problém vo všetkých väčších mestách na Slovensku. Staršie dieselové osobné a nákladné vozidlá, kamióny a autobusy bez zabudovaných filtrov pevných častíc sú hlavnými zdrojmi znečistenia ovzdušia.

V moderných európskych mestách sa samosprávy snažia chrániť najzraniteľnejšiu časť obyvateľstva. Kým v Londýne postupne zavádzajú tzv. školské ulice a obmedzujú dopravu v okolí školských zariadení najmä v časoch dopravnej špičky, v Bratislave získal podporu úradníkov vrátane RÚVZ garážový dom pre 243 áut vo vnútrobloku vzdialený iba 27 metrov od detského ihriska v areáli materskej a základnej školy a od zariadenia pre seniorov. Riadenie zdrojov znečistenia vnútorného ovzdušia v školských budovách zahŕňa aj vonkajšiu kontrolu zdrojov.  Keď nastane smogová situácia, škodliviny sa môžu dostať dovnútra aj cez zatvorené okná alebo počas nevyhnutného vetrania.

Aglomerácia Bratislava je dlhodobo oblasťou riadenia kvality ovzdušia práve kvôli emisiám z dopravy, preto by hlavné mesto malo aktívnejšie prijímať konkrétne opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia. Bratislava dodnes nemá svoj Integrovaný program na zlepšenie kvality ovzdušia. Pôvodný program z roku 2016 bol vydaný v rozpore s platnou slovenskou i európskou legislatívou, o čom v novembri 2018 rozhodol Krajský súd v Bratislave. Obsahom programu majú byť merateľné, kontrolovateľné a časovo viazané opatrenia na to, aby sa skrátilo obdobie, v ktorom sú limity znečisťujúcich látok prekračované. Ich obsahom by mali byť aj osobitné opatrenia na ochranu citlivých skupín obyvateľstva vrátane detí. Opatrenia v rámci Akčných plánov sa môžu podľa zákona explicitne dotýkať obmedzenia prevádzky stacionárnych zdrojov, pravidelného čistenia cestných komunikácií či regulovania, obmedzenia alebo zastavenia automobilovej dopravy.

Dôležitým zákonom navrhovaným opatrením na obmedzenie znečistenia z dopravy je oprávnenie samosprávy (obce) so súhlasným stanoviskom okresného úradu ako cestného správneho orgánu zriadiť všeobecne záväzným nariadením nízkoemisnú zónu, do ktorej je povolený vjazd len vymedzeným vozidlám (vozidlám označeným príslušnou emisnou plaketou alebo s dokladom o povolení vjazdu). Táto možnosť bola pre samosprávy zavedená novelou zákona o ovzduší z roku 2017. Do dnešného dňa však žiadna nízkoemisná zóna u nás zriadená nebola. V Londýne aktuálne zavádzajú ultra nízko-emisné zóny, v ktorých vozidlá musia spĺňať ešte prísnejšie emisné požiadavky alebo musia vodiči platiť vysoké poplatky za prejazd cez takéto zóny (12,50 GBP pre väčšinu typov vozidiel vrátane automobilov, motocyklov a dodávkových automobilov do 3,5 t vrátane, prípadne až 100 GBP za ťažšie vozidlá vrátane nákladných automobilov nad 3,5 tony a ťažké autobusy).

Na zdravie detí pochopiteľne negatívne vplýva aj znečistenie z viacerých zdrojov ako len z dopravy, napríklad z priemyselnej výroby. Deti z Materskej školy Ostrava-Radvanice častokrát namiesto vychádzky či hrania sa v školskej záhrade trávia deň vo vnútri. Škôlka má vyčlenenú pracovníčku, ktorá každé ráno sleduje stav ovzdušia, a keď je vonku zhoršená kvalita ovzdušia, informuje riaditeľku a všetky učiteľky. Častokrát sú čiastočným no dostupným riešením aspoň výkonné čističky vzduchu.

Deti bývajú vystavené znečistenému ovzdušiu pravidelne cestou do a zo školy. Môže ísť o zvýšené koncentrácie oxidov dusíka (NOx), prachových častíc (PM10, PM2,5) a benzénu, ktoré pochádzajú najmä z dopravy. Mnohí rodičia, ktorí vozia svoje deti do škôlky či školy si neuvedomujú, že k znečisťovaniu ovzdušia v ich bezprostrednom okolí prispievajú aj oni sami.  Keď vykladajú či čakajú na svoje dieťa v aute pred školou, častokrát na voľnobehu, vypúšťajú do ovzdušia rovnaké množstvo emisií ako počas pohybu vozidla. Zvýšené riziko neviditeľného znečistenia ovzdušia je pri školách, ktoré sú v blízkosti frekventovaných ciest alebo rušných parkovísk. Ideálne by bolo umiestniť meracie zariadenia (senzory či smart city zariadenia) do blízkostí škôl a predškolských zariadení, aby bola verejnosti známa aktuálna úroveň znečistenia v ich bezprostrednom okolí.

Verím, že by viacerí rodičia prehodnotili vozenie detí do tesnej blízkosti škôl, keby poznali dôsledky znečisteného ovzdušia na ich zdravie. Európska environmentálna agentúra (EEA) spolupracuje s Európskou sieťou vedúcich predstaviteľov agentúr na ochranu životného prostredia (sieť EPA) na projekte s názvom CleanAir@School, ktorý zapája deti, rodičov a učiteľov do merania koncentrácií znečisťujúcich látok v okolí škôl. Merajú koncentrácie oxidu dusičitého pomocou jednoduchých cenovo dostupných zariadení, pričom jeden senzor umiestnia vedľa cesty pred školu a druhý do menej znečistenej oblasti, akou je napríklad školský dvor. Cieľom projektu je zvýšiť informovanosť o cestnej doprave ako o zdroji znečistenia ovzdušia a povzbudiť rodičov, aby prehodnotili vozenie detí do škôl autami. Veľké zmeny k lepšiemu a čistejšiemu ovzdušiu totiž môžu začínať už aj v našej hlave. Najmä ak nám nechýbajú dôležité informácie.

 

ZDROJE:

  1. https://cepta.sk/wp-content/uploads/2021/05/Vyst-Kaare-210331-AirQualityImprv-SKpreklad-Fin.pdf
  2. https://cepta.sk/wp-content/uploads/2021/04/Stoffova-Analyza-LegislativaOvzdusie-191112-Final.pdf
  3. https://www.vzbb.sk/sk/urad/narodne_centra/nrc_vo/faktory_vnut_ovzdusia101001.pdf
  4. https://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=2504:zneistenie-vnutorneho-ovzduia-v-kolach-a-jeho-vplyv-na-zdravie-deti-v-europe-sinphonie&catid=36:organizana-truktura&Itemid=105
  5. https://www.uvzsr.sk/docs/info/zp/sinphonie/prirucka.pdf
  6. https://viaiuris.sk/obcan/krajsky-sud-rozhodol-plan-ochrany-ovzdusia-v-bratislave-je-nedostatocny/
  7. https://www.who.int/news/item/29-10-2018-more-than-90-of-the-worlds-children-breathe-toxic-air-every-day
  8. https://cleanair.london/
  9. https://sadiq.london/cleaner-air/
  10. https://tfl.gov.uk/modes/driving/ultra-low-emission-zone
  11. https://www.idnes.cz/ostrava/zpravy/smog-ostravsko-prach-limity-moravskoslezsky-kraj.A190122_452621_ostrava-zpravy_woj
  12. https://www.populair.sk/sk/actual/ako-sa-vyhnut-znecisteniu-ovzdusia-cestou-do-skoly
  13. https://www.eea.europa.eu/sk/signaly-eea/signaly-2020/articles/zlepsenie-kvality-ovzdusia-zlepsuje-zdravie

 

 

Teraz najčítanejšie

Veronika Basta

Narodila som sa v Banskej Štiavnici, patrím do generácie Husákových detí. Vyštudovala som priemyselný dizajn nábytku na TU Zvolen. Som vydatá, mám jedného syna. Od detstva som si budovala pevný vzťah k životnému prostrediu vďaka pozitívnemu vplyvu môjho otca Ing. Milana Kapustu, CSc., zakladateľa a prvého riaditeľa CHKO Štiavnické vrchy. Spolu s bratom Marekom sme sa angažovali aj ako domáci volební pozorovatelia cez Občianske oko počas mečiarizmu. V tom čase som často bola aj členkou volebných komisií. V roku 1997 som po prvý krát dostala príležitosť pozorovať voľby v zahraničí ako medzinárodná volebná pozorovateľka. Začínala som v rámci misie OBSE v povojnovej Bosne a Hercegovine ako "Election Supervisor". Pozorovala som voľby v Kosove, na Ukrajine, v Arménsku, v Nepále, v Mozambiku, v Zambii, v Etiópii, a s NDI aj v Egypte a v Jordánsku. Som poslankyňa Obecného zastupiteľstva v Rovinke a ako predsedníčka Komisie ochrany životného prostredia a verejného poriadku sa venujem najmä témam OVZDUŠIE, ochrana podzemnej vody, ochrana zelene a podobne. V roku 2021 som s bola spolu s Komisiou medzi finalistami prvého slovenského enviro ocenenia ATLAS v kategórii ZMENA KLÍMY A OCHRANA OVZDUŠIA. Do júna 2021 som bola členkou pracovnej skupiny pre novú právnu úpravu zákona o ovzduší za Úniu miest Slovenska. Blogy k téme ovzdušie venujem pamiatke na Ing. Daniela Lešinského, PhD., zakladateľa združenia CEPTA, ktorý mi na tejto novej ceste nezištne pomáhal do októbra 2020.