Denník N

#All for Jan

15.6.2021 sa uskutoční toľko očakávané verejné zasadnutie na Najvyššom súde SR vo veci vraždy mladého novinára a jeho priateľky.

V histórii Slovenska sa jedná o doposiaľ bezprecedentnú udalosť, ktorá významne zasiahla do rôznych sfér nášho života. Hoci sa spočiatku zdalo, že pozitívne, politický vývoj na Slovensku nedáva veľa dôvodov na optimizmus.

Jednoznačne však odkryla v akom hroznom stave sa slovenská spoločnosť nachádza. Do tohto stavu nedospela zo dňa na deň. Odpoveď na otázku prečo sme tam, kde sme, dáva novodobá história Slovenska.

História korupcie. Základy zla, na ktorých budujeme v obludných rozmeroch založil už  predchádzajúci režim, ktorý sa upevnil na vraždených politických procesoch, kádrovaní, vyháňaní inteligencie z krajiny. Podľa súčasnej úrovne spoločnosti vidíme, že v tomto jedinom bol mimoriadne úspešný.

Novodobá korupčná história začala pod taktovkou „mečiarizmu“ ako šialené rozkrádanie majetku, ktorý bol komunistami bezohľadne ukradnutý nepriateľom režimu, ale následne už zveľaďovaný prácou robotníckej triedy, aby opäť padol do lona prevažne bezohľadnej luze privatizérov. Väčšinou zaň neuhradili ani tú symbolickú sumu, ktorú mali. Štát zbavený moci a identity sa len tichučko prizeral.

Postmečiarizmus priniesol ďalšie vlády, ktoré už sofistikovanejšie rozvíjali národnú korupčnú tradíciu. Škandál z Dzurindovej vlády vyhnal davy prvýkrát radikálnejšie do ulíc. Príznačné je, že to je asi všetko, čo sa s vecou urobilo.

Excelovská tabuľka odpustkov, o ktorej hovorila zadržaná šéfka SPF, ktoré občan platí úradníkom štátu za to, že robia, to čo majú, je ukážkou, že korupčné oddelenia sa nám podarilo v novodobej histórii inštitucionalizovať, ako ďalšiu pevnú súčasť moci v štáte. Veď ako inak sa pozerať na osoby zamestnané na „dohodu“, aby pripravovali vyplácanie úplatkov a delili peniaze do obálok. Slovenský daňový poplatník to rád zaplatí.

Stretnutia mocných s oligarchami v hoteloch, kde sa rozdeľoval „biznis“ nemôžu prekvapiť.

Môžeme byť fakt hrdí na Jánošíkovskú tradíciu, dotiahli sme ju na úroveň o akej sa inde vo svete možno ľuďom ani nesnívalo. Ale buďme realisti, korupcia, ako výsledok úpadku morálky, proste zlodejina, fičí všade a historicky sa tiež nejedná o nový jav.

Je pochopiteľné, že zavraždenie novinára, ktorý pozeral na šikovné korupčné prstíky kadekomu, budú médiá sledovať. V prípade Aktualít.sk už len z úcty k ich zavraždenému kolegovi. Aká je moc médií v priebehu vyšetrovania, a že môžu, vedia a dokážu za výdatnej spolupráce orgánov činných v trestnom konaní zásadne narušovať neverejnosť prípravného konania a fandením jednej zo strán narušovať  ich rovnosť v procese, sme videli a vidíme v priamom prenose.

Inak, ako tlakom médií nemožno nazvať množiace sa články kritizujúce napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým boli objednávatelia vraždy oslobodený. Tlak médií je faktom, faktom je, že má obrovskú moc. Faktom tiež je, že médiá si täto moc uvedomujú, ale nie vždy s ňou narábajú zodpovedne.

Ja si želám, aby boli potrestaní skutoční vrahovia mladého páru, a skutoční objednávatelia vraždy. Veci spravodlivosti nikdy neprospeje, ak vinník nie je braný včas na zodpovednosť a k tomu môže dôjsť nielen oslobodzujúcim rozsudkom, ale aj tak, že je odsúdený nepravý páchateľ.

Ako advokát s niekoľkoročnou praxou musím konštatovať, že možnosť usvedčiť páchateľa, len preto, že je lump, aj zo skutkov, ktoré možno jednoznačne nespáchal, ale je ideálnym vinníkom a čiernou ovcou, je mimoriadne atraktívnou voľbou pre orgány činné v trestnom konaní.

Verím, že v tomto prípade je dostatočné množstvo dôkazov na to, aby súd mohol rozhodnúť tak, že odsúdi skutočného páchateľa. Nezabúdajme, že odsúdenie páchateľa domnelého bude znamenať, že ten skutočný „behá po slobode“ a vyviazol bez trestu. Bola by toto spravodlivosť ?

Veľkou výzvou pre Slovensko je vybudovanie nezávislých a silných súdov, ktoré odolajú tlaku nielen politických elít, korupcie, ale aj médií.

Zdanlivo sme na cestu ich budovania už nastúpili.

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..