Denník N

K. Busiek: Conan — Dcera pána mrazu (Comicsový denník 7/2021)

„Vězte, ó, princi, že když temné vody oceánu pohltily Atlantidu i s pýchou jejích bělostných měst a do úsvitu synu Árijových bylo ještě daleko, vzešel věk nepředstavitelných divů, kdy byl svět poset tolika skvostnými říšemi, jako je posázen blankytný háv nebes hvězdami. Nemedie, Ofir, Brytunie, Hyperborea, Zamora s půvabnými tmavovláskami a s tajmnými věžemi uctívaču hruzných pavouků, Zingara se svými šermíři, Kot, jenž hraničil s nedozírnými pastvinami Šému, Stygie se stíny, strážicími tajemství jejích hrobek, Hyrkánie s jezdectvem ve zlato, ocel a hedvábí oděným. Leč nejpyšnějším královtsvím onoho světa byla Aquilonie, hrdě vévodící tomuto dávnému Západu.

A právě zde se zjevil Conan. Černovlasý Cimeřan, podmračený, s mečem v ruce. Zloděj, drancíř a zabiják, jenž poznal hluboký zármutek i bezuzdné veselí, a který neváhal svýma bosýma nohama v prostých sandálech rozdrtit i ty nejmocnější trůny světa.“

Musím priznať, že sa mi do comicsového Conana veľmi nechcelo. Predsa len, v češtine sa pomaly chystá (snáď) kompletné vydanie pôvodného Howardovho diela, tak prečo sa púšťať do adaptácií, ktoré môžu mať pochybnú kvalitu? Presvedčila ma však úplne nečakaná vec — stolová hra. Keď som si v Age of Conan vyskúšal riadenie aquilónskych armád, objavovanie starodávnych chrámov a súboje s hrôzostrašnými monštrami, nemohol som už vydržať. Otvoril som Dceru pána mrazu a vstúpil do dávno zabudnutých čias, kde ste si na ranu mečom nemuseli chodiť ďaleko.

Conan, mohutný barbar z Cimerie, sa prvý krát vydáva na cestu mimo svojej rodnej krajiny. Putuje na sever, kde sa dostane do sporu s bradatými nájazdníkmi, ľadovými obrami i tajomnou ženou, ktorá behá po zasnežených pláňach. Polonahá. Podarí sa mu nakoniec doraziť do bájnej Hyperborey, o ktorej mu rozprával jeho starý otec? A nájde tam blahobyt a hojnosť, ako hovoria staré povesti, alebo je to celé len mýtus?

Kurt Busiek (Zázraky/Marvels) dostal v roku 2004 od vydavateľstva Dark Horse neľahkú úlohu — zreštartovať sériu, ktorá mala v sedemdesiatych rokoch veľký úspech, a vychovala jednu celú generáciu čitateľov. Conanov príbeh sa rozhodol vyrozprávať od začiatku a pracovať s faktom, že pôvodné Howardove poviedky sú skôr horory a westerny, než priamočiare fantasy. Či sa mu to podarilo zatiaľ neviem úplne povedať, ale je vidno, kde čerpá priamo zo zdroja, a kde musí fabulovať. Howard písal úsporným a dynamickým štýlom, Busiek to trocha naťahuje. Ale nechajme sa prekvapiť.

Vizuál bol zverený Carymu Nordovi, ktorého kresba ceruzkou je bez použitia tušu priamo kolorovaná mojim obľúbeným Dave Stewardom (Hellboy). Vďaka tejto technike cítite každý jeden ťah ceruzy, čo sa veľmi hodí na navodenie tej pravej atmosféry starodávnych čias. Len by som trocha stlmil tie rozjuchané farby. Niekedy až barokovo načančané kompozície zas pripomínajú maľby Franka Frazettu, autora mnohých ikonických malieb žánru „meč & mágia“, a nadväzujú tak na storočnú tradíciu hrdinskej fantasy.

Myslím, že je to dobrý štart.

K. Busiek: Conan — Dcera pána mrazu
Comics Centrum, 2019
192 strán
*
75 %
*
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, comicsoch, kultúre, Bardejove a tak podobne.