Denník N

Pred 29 rokmi pohraničníci zastrelili Johanna Dicka

Dnes je to presne 29 rokov od nešťastnej smrti Johanna Dicka. Osudnou sa mu stala jeho záľuba v turistike. 18. septembra 1986 sa pri prechádzke v blízkosti československo-nemeckej hranice ocitol v nesprávnej dobe na nesprávnom mieste. Pohraničníci ho považovali za jedného z „narušiteľov“ štátnej hranice, po ktorých v danej oblasti pátrali. Pri cielenej paľbe na neznámu osobu v lese pohraničníci strelili 59-ročného Johanna do chrbta a odniesli ho na československé územie, kde o niekoľko desiatok minút neskôr na následky zranenia zomrel.

Priebeh tohto incidentu podrobne preskúmali Ústav pro studium totalitních režimůÚřad dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu. Prečítajte si, čo sa vlastne vtedy na hranici stalo. V tomto blogu sa pozrieme stručne na časový sled udalostí a uvediem niekoľko podrobností, ktoré ma na celej veci zaujali.

utorok 16. septembra 1986

Okolo 6.00 hod. ráno dvaja 19-roční poľskí mladíci Marek MajkoAndrzej Gwizdoň ilegálne prekračujú zelenú poľsko-československú hranicu v severočeskom okrese Liberec. Hranice tu policajným spôsobom stráži len pohraničné oddelenie ochrany štátnych hraníc. Bez problémov sa dostanú do kúpeľného mestečka Lázně Libverda, autobusom ďalej do Liberca a vlakom do Prahy.

streda 17. septembra 1986

Poliaci o pol deviatej večer vystupujú z vlaku v mestečku Planá v okrese Tachov. Opustenými cestami idú podľa kompasu na Západ, kde tušia Nemecko. Prespia v lese pri osade Kyjov, miestnej časti obce Zadní Chodov.

štvrtok 18. septembra 1986

O šiestej ráno mladíci vyrážajú na cestu a kráčajú niekoľko hodín smerom k hraniciam s Nemeckom. Medzitým o niekoľko desiatok kilometrov ďalej na Západ, v nemeckom meste Amberg, o ôsmej ráno vstával Johann Dick, penzionovaný podplukovník nemeckého Bundeswehru. Mal veľkú záľubu v turistike a na dôchodku si zaumienil prejsť celé severovýchodné Bavorsko. Bol takpovediac po nemecky dôkladný. Mapu oblasti rozstrihal na štvorce, ktoré očísloval. Jeho manželka mu vždy z hrnca vyžrebovala jeden z úsekov mapy a tam sa Johann potom vybral. Za sedem rokov takýmto spôsobom uskutočnil asi 300 výletov. Len občas bol na nich sám, keď nikto z jeho blízkych nemal čas. Osudného dňa po raňajkách sadá o 9.00 hod. do auta a vyráža na svoju (poslednú) túru.

poludnie

Poliaci prídu k signálnej stene, stiahnu sa do lesa a pozorujú okolie. Keď vyzerá byť všetko okolo opustené, rozcvičia sa, odložia zbytočné veci a rozbehnú sa k drôteným zátarasám. Do stopy za sebou sypú čierne korenie. Zo signálneho plota strhnú niekoľko vodičov, prelezú plot a bežia ďalej, pričom zase za sebou sypú korenie.

12.13 hod.

Obsluha na 15. rote Pohraničnej stráže zaznamenáva skrat na signálnej stene a dozorný dôstojník roty vysiela na miesto skratu na aute trojčlennú poplachovú hliadku s dvomi psami. Zároveň posiela 6-člennú skupinu „prekryť“ pravdepodobný smer postupu „narušiteľov“.

12.22 hod.

Vyslané hliadky sú na mieste určenia. Poplachová hliadka na mieste skratu v plote nasadí na stopu oboch psov. Prvý pes sa nadýchne korenia a stratí stopu. Druhý pes však stopu utečencov zachytí a hliadka beží za nimi.

12.36 hod.

Poplachová hliadka dostihne utekajúceho Andrzeja Gwizdoňa, zadržia ho, priviažu k stromu a pokračujú v prenasledovaní druhého Poliaka. Marek Majko však prekĺzne skupine prekrytia pod nosom a prekročí hranice do Nemecka (dostane sa v poriadku do nemeckého Mähringu). Jeden z pohraničníkov skupiny prekrytia ho iba zazrie a vystrelí do vzduchu varovný výstrel. Poliak je už však na nemeckom území a poplachová hliadka, ktorá ho prenasleduje, sa na hraničnej čiare zastaví.

V tejto chvíli by mohol poplach skončiť, jedného Poliaka predsa pohraničníci zadržali a druhý je už za hranicami. Asi však nevedia, koľko ľudí vlastne drôtené zátarasy prekonalo, a nasleduje štandardný postup „uzatvorenia“ hranice posilami. Z 15. roty Pohraničnej stráže ide 15 vojakov posilniť skupinu prekrytia. Zo susednej 16. roty vyrazí ďalších 14 pohraničníkov. Vojaci nepoznajú presný priebeh hraníc, pretože v daných miestach nikdy neboli boli s hraničnou čiarou na mieste zoznámení iba raz, v počiatkoch základnej služby, a neskôr ich tam púšťali len výnimočne. Terén je tu neprehľadný, samé výmole, hranica nie je vždy dobre viditeľná.

12.45 hod.

Johann Dick je v blízkosti miesta, kde stráži skupina vojakov zo 16. roty. Podľa všetkého je stále na nemeckej strane. Zbadá ho jeden vojak a zakričí na neho v domnení, že ide o jedného z narušiteľov. Dick sa rozbehne do bezpečia nemeckého vnútrozemia. Vojaci najprv strieľajú na výstrahu do vzduchu, potom spustia mierenú paľbu na utekajúcu osobu. Bez akýchkoľvek neskorších pochybností (a v rozpore s predpismi) pália na človeka cez hranice. Celkovo vystrelia 84 nábojov. Jeden z nich triafa Johanna Dicka do chrbta. Ten padá na zem, znova sa zdvihne, ale urobí len pár krokov a znova padne čelom k zemi.

Pohraničníci dobehnú k ležiacemu mužovi, ktorý len chrčí, a pokúšajú sa ho ošetriť obväzmi. Jeden balíček od obväzu neskôr nemeckí vyšetrovatelia nájdu 200 metrov v nemeckom vnútrozemí. Pohraničníci teraz zisťujú, že sú už na nemeckom území. Rozhodnú sa ťažko zraneného odniesť na československú stranu. Neskôr sa bude československá strana obhajovať, že vojaci chceli zranenému poskytnúť pomoc. Striedajú sa pri jeho prenášaní, naložia ho na našom území na konský povoz (blízko sú lesní robotníci) a dopravia ho na asfaltovú cestu.

24-9Miesto, kade pohraničníci preniesli Johanna Dicka na československé územie

12.55 hod.

V tejto chvíli si vojaci stále myslia, že chytili hľadaného „narušiteľa“. Pohraničníci rádiom žiadajú veliteľa roty, aby poslal na miesto sanitku. Tá sem dorazí asi o 10-15 minút a vezie raneného Nemca do nemocnice v Tachove.

13.30 hod.

Ťažko ranený Johann Dick počas prevozu zomiera. Príčina smrti je neskôr pri pitve stanovená na vykrvácanie do brušnej dutiny a poškodenie vnútorných orgánov. V tele sa strela nenašla. Vletela zozadu tesne pri chrbtici a vyletela vpredu pod rebrami.

popoludní

Zástupca veliteľa práporu a veliteľ spravodajskej skupiny práporu informujú o incidente náčelníka štábu brigády Pohraničnej stráže a ten vydáva rozkaz, aby na nemeckom území zahladili stopy po československých pohraničníkoch. Dôstojníci sú však na mieste málo dôslední a prinesú naspäť len obal od obväzu. Jeden z nich dokonca na nemeckej strane stratí zásobník z pištole, ktorý neskôr nemecká strana nájde na svojom území.

16.20 hod.

Náčelník štábu brigády informuje náčelníka Pohraničnej stráže a československá strana sa začína pripravovať na jednanie o ťažko obhájiteľnom zákroku pohraničníkov. Okrem iného si zaistia výpoveď lesného robotníka, ktorá nevylučuje možnosť, že bol Johann Dick na československom území. Podľa neskoršej výpovede vojakov bol vo chvíli, keď ho vojaci vyzvali stáť, asi 50 metrov na československom území. Nemecká strana naopak neskôr tvrdila, že podľa biologických stôp išiel Johann Dick po lesnej ceste asi dvesto metrov v nemeckom vnútrozemí. Ak by aj bola pravda, že bol v prvotnom momente na našej strane hranice, vojakov to neoprávňovalo prenasledovať ho na nemeckej strane a strieľať na neho za hraničnou čiarou.

piatok 19. septembra 1986

Manželka Johanna Dicka ide hneď ráno na políciu oznámiť, že sa jej manžel nevrátil z túry. Pri pátraní požiada v rámci cezhraničného styku nemecká strana o informácie aj československé úrady. O ôsmej večer dostávajú Nemci odpoveď: Johann Dick bol zastrelený počas akcie proti poľským utečencom.

Aktuality 19. septembra 1986

pondelok 22. septembra 1986

Na hraničnom priechode Waidhaus odovzdávajú československé úrady telo nebohého Johanna Dicka a jeho osobné veci nemeckej strane. Záhadou zostáva, kam sa z jeho peňaženky stratila 50-marková bankovka. Nie je vylúčené, že bol aj okradnutý.


Československo prisľúbilo nemeckej strane, že vinníci budú potrestaní, vyslovilo ľútosť nad incidentom a uznalo vinu za smrť Johanna Dicka. Jediné tresty, ktoré však padli, bolo niekoľkodňové vojenské väzenie za neoprávnený prechod na územie cudzieho štátu. V roku 2001 potom stáli v Českej republike pred súdom traja pohraničníci. Všetci boli spod obžaloby oslobodení, jeden z nich ale až druhostupňovým súdom – paradoxne on jediný sa najprv na krajskom súde priznal k cielenej paľbe a dostal  3 roky nepodmienečne. Na odvolacom súde sa ale nepreukázalo, že strieľal s úmyslom Johanna Dicka zabiť, a trest bol zrušený. U žiadneho vojaka sa nepodarilo dokázať, že vystrelil smrtiacu ranu, a ani to, že viedli mierenú paľbu.

Počas pohraničníckej akcie sa ukázala aj iná, dá sa povedať ľudskejšia tvár niektorých vojakov základnej služby. Vojak, ktorý osobu zbadal a vystrelil varovný výstrel do vzduchu, ju neprenasledoval, ale psychicky sa zrútil (neskôr tvrdil, že to predstieral, aby nemusel ďalej „narušiteľa“ prenasledovať). Iný vojak Dickovi nadbehol a ocitol sa 10 metrov od neho, ale „zakopol“ a spadol. Pritom vyšiel náhodný výstrel, ktorý Nemca na pohraničníka upozornil, a ten sa mu potom mohol vyhnúť.

Po incidente sa na úrovni ministrov zahraničných vecí Nemecko a Československo dohodli, že sa v rámci dobrých vzťahov nebudú ďalej prípadom zaoberať. Nemci sa uspokojili s československými opatreniami, ktoré mali takýmto incidentom zabrániť. Nemecká strana tak urobila pravdepodobne výmenou za humanitárne ústupky zo strany vlády ČSSR.

Vdova po Johannovi Dickovi žiadala od ČSSR odškodné 50 000 nemeckých mariek. Gustáv Husák sa ospravedlnil a československá strana jej pre istotu vyplatila dvojnásobok.

Johann Dick pomníkPomník Johanna Dicka na mieste, kde bol smrteľne poranený (viď mapa)


Zdroje:

Ústav pro studium totalitních režimů: Johann Dick

Johann Dick na Wikipédii

Muž, který si vylosoval vlastní smrt

Teraz najčítanejšie