Ako sa národ radí, ako sa vadí …a čo keď hrozia vlastizrady…

Asi sa v tej spoločenskej hre, ktorú voláme demokracia, predpokladá i občan, ktorý je schopný zdravého úsudku, ktorý má možnosť diskutovať, vzdelávať sa, slobodne a zodpovedne… Občan, ktorý má moc a je si vedomý toho, že jeho hlas má nejaký rešpekt….silu. To sú známe veci už z antiky. Tam predsa otrok bol ten, kto si nedokázal odložiť osivo na jarnú sejbu. Ten, kto to zrno v zime prejedol, kto si užíval, kto to nevedel rozlíšiť, ten bol rád i tým otrokom, nemusel sa starať slobodne a s predpokladom, že sa o neho niekto postará, prežil…

Jednoducho vychádzajme z faktov, aké sú. Varíme polievku zo surovín, ktoré máme…

Timothy Leary uvádzal popis totalitného zriadenia. Ak nad tým uvažujeme, zistíme, že slová ako „fašizmus“ a „komunizmus“ dával skoro na úroveň synoným.

A teda vieme, že my sme tu v minulom storočí zažili oba spôsoby žitia. Teda zasiahnutá je nie jedna generácia. Potom tu máme fakt, že reforma školstva za posledných tridsať rokov akosi neprebehla. Nebola to priorita. Za ten čas si zvykli študenti zvoliť tú lahšiu cestu a učitelia na VŠ sa tiež akosi dostali do závislého vzťahu od počtu študentov na ich škole. Teda nie je to len otázka našich politických špičiek, že sú vlastne do značnej hranice nevzdelaní …i s titulom z VŠ…

Teda vychádzajme z obrazu, že naše vzdelanie je niečo ako veľký hrniec, kde sa povedzme 15 rokov na miernom ohni niečo varí. My s varíme v tom celom, sme toho súčasťou. Podobne ako v tom známom obraze o varení žiab, ktoré si v daných podmienkach varenia, pri miernom zohrievaní, ani neuvedomili, že voda už vrie a v mrákotách už neboli schopné z hrnca (z hrnca vzdelania) včas vyskočiť….

Zopakujme si hlavné body toho, čo o danej téme píše Timothy Leary (a čo by sa malo podľa mňa takto i učiť v školách – tak aby bolo jasné, že tento štýl totality je vec správania, organizácie spoločnosti, moci…že vojnová mašinéria, perzekúcie, diskrikiminácia, väznenie nevyinných s názorom,…je len dôsledok, vonkajší prejav. Nie je to teda vec b filmov, „smiešnych figúriek“ na tribúnach…je to nejaké zovretie mozgu, stav „veľkej lži“, ktoré preváži, stáva sa životom, kultúrou, ktorá sa deje, ktorá sa žije…

Hlavné body sú asi tie. Cez média, masovo, sa zaiahne populácia. Dav ochroí úzkosť, strach, panika. Je zrazu niečo nové v životoch, nevedia na to reagovať. Je tu niečo temné, plazivé, niečo nás ohrozuje. Náš spôsob života…vírus chorba, jed,…Uvedomíme si, že sme v niečom jedineční. Oddelíme sa od tých,ktorí sú iní. Bránime svoje právo žiť. Morálne sme predsa v práve. Náš spôsob života, čistý a vznešený si nedáme zobrať tými „inými“. Chráni nás dobrý vodca, strana, polícia. Musíme prijať obmedzenia v našich právach. Dočasne a či trvalo sa podvoliť. Postaviť sa do radu. Je potrebné ukázať, že sme tí, ktorí veria v hodnoty, vieme sa preukázať správnym potvrdením. Máme možnosť žiť a cestovať…voliť… A stranícka pravda nahradí diskusiu. Je potrebné znášať i obete. CHápeme, že je potrebné zvýšiť dane. Zadĺži sa krajina… A čo s tými, ktorí hovoria niečo iné? Nebudeme ich predsa počúvať, veď nás ohrozujú…Teda charakteristika tých zriadení je asi tá, že zdanlivo ide o vonkajšieho nepriateľa. Stíhaní sú hlavne tí domáci, ktorí majú chuť uvažovať. Necítia sa dobre v „šialenstve“ stáda. Nemajú ten dobrý pocit bezpečia v dave. Neskandujú. Nepochodujú. Nespievajú pochodové piesne…Probém tých zriadení je ten, že sa samé vyčerpajú. To neprirodzené, šialené, ide proti samotnému životu. Keď už to nevedia zachrániť v akomsi zúfalstve sa pustia do boja. Niekho napadnú v „svätom boji“, v „spravodlivej vojne“, svetový policajt zasiahne. Ono problém tohto celého je tiež akási nuda. Neučí sa o tom až tak ľahko. Celé to je sprevádzané nie hrdinami, ale výrobou, masou občanov, obrázkam ivojny. Na vojnu treba výrobu, zbrane, ľudí, masu poslušných. Dlhé a nudné príhovory v novinách. Heslá, prázdne reči…transparenty, visia na stenách…citový vzťah k mocným, gestá plné emočného zafarbenia. Kvietky v rukách, deti na kolenách. Návšteva zanených, chorých, vojakov v nemocniciach… Mimochodom, taká pikoška z tvrdení T.L. prvá totalita, mašinéria, ovládanie občanov vzniko počas vojny Sever proti juhu. Nemali už dosť vonkajších nepriateľov a vznikla nová strana a nový spôsob života (priemyselný sposob života. mestá, noviny…propaganda…).

Teda premýšľam, prečo to píšem…

Asi ide o to uvedomenie, chápanie súvislostí. Skúsme pochopiť tých, ktorí majú nejaké záujmy, dôvody, prečo hrajú danú hru tak ,ako ju hrajú. Nepridávajme sa hneď na ich stranu. Nehľadajme informácie len na internete. Poďme napr. do knižnice. Skúsme si tam sadnúť, vydržať sedieť nad hrubou knihou. Prečítať si i jej úvod. Možno nie je až tak nudný, možno tam je to podstatné. Treba to nájsť medzi riadkami…Trénovať úsudok. Hľadať podobnosti, hrozby, klam…

Jednoducho, nemali by sme využívať deštruktívne vedenie konfliktov. Veď vieme, že konflikt je i príležitosť. Je dobré vedieť, čo je predmet sporu. Čo sú argumenty. Čo je podstata. Deštruktívny si všíma viac to, kto hovorí daný názor a nie to, čo hovorí. Ak ide o vec práva, spravodlivosti, zákony nepustia. Nemali by sme utekať pred pravdou do húštiny, s tým, že nám tam nie je vidno. Ako stádo s hlavou piesku nesieme zodpovednosť. Ako si nevieme vysvetliť správanie obyvateľov Slovenska počas druhej svetovej vojny, keď ticho súhlasili. Tak si nevieme vysvetliť i „démona súhlasu“ počas dalľích dekád pod iným totalitným režimom. A ako asi budú chápať naše mlčania naše deti, vnúčatá? Čo s tým, keď verejne vládny predstaviteľ, minister, hovorí o dohode v rámci koaličnej zmluvy, kde to zasahuje i právo a zodpovednosť zvolených poslancov v NR SR? Ako je možné vytvárať nejaký paralelný orgán k NR SR? Niekte v tajnosti si niečo schvália a v NR SR to len formálne odhlasujú? Diskusiu zmenia na stranícku propagandu? Veľkú lož vynesú v alegorických vozoch na úroveň pravdy? Ako by sa nám páčil futbalista, ktorý nedá gól v rámci hry? Neobíde všetkých súperov, nemusí byť šikovný? Stačí mu zaplatiť niekoho, kto napíše o tom, ako bežal, ako dosiahal ten úspech. Odhlasuje to nejaká komisia delegátov a zapíšu to historici do análov… ? To asi nebude dlhodobo fungovať… Vytvoria nejaký spis. Potom o neho budú vzájomne bojovať. Kto získa možnosť dať tam pečiatku, ten povie, čo sa stalo, ak sa stalo, či sa skutok stal, či nestal…bez ohľadu na to, čo vidia všetci členovia spoločnsoti, diváci danej hry, hry s názvom život… Aby sme tu nemali VZ SR (vlastizrada SR – keďže o niečom takom ako radenie sa „múdrych a schopných“ žiaľ už nemôže byť ani reči…)..

Zas, neviem nájsť iný obrázok ako ilustráciu, našiel som svoju domácu knižnicu s knižkami F. M. D. a so svojou rezbárskou prácičkou…Teda odporúčam čítať napr. román Diablom posadnutí (Běsy) F. M. Dostojevskij…všímať si prípadne i našich disidentov. Včera v rádiu Devín ma napr. zaujali názory P. Hrúza. Mal výročie narodenia (nedožitých 80. rokov). Podľa rozprávania zažil presne ten sociálny tlak, vylúčenie,…ale to,  čo je napísané, to ostáva…