Denník N

Brutálna chyba rozhodcu na tenisovom turnaji v Paríži. Skutočne?

Vlna rozhorčených prejavov sa spustila na hlavu rozhodcu za chybu v semifinálovom zápase ženskej dvojhry medzi Češkou Barborou Krejčíkovou a Grékyňou Mariou Sakkariovou. Tá mohla Češku pri jej mečbole pripraviť o jej finálovú účasť na turnaji v Paríži a jej následné víťazstvo. Našťastie sa tak nestalo. Pozrime sa však na tú kritiku empairového rozhodcu zo strany mnohých špičkových tenistov a najlepších komentátorov tenisu na tomto turnaji. V súvislosti s touto „kauzou“ existujú dve otázky. Prvá, či ich kritiku môže posudzovať taký mizerný amatérsky tenista ako je autor týchto riadkov a druhá, či uvedená udalosť nepresahuje rámec prípadného šťastia alebo nešťastia jednej z uvedených semifinalistiek.

Štvrtok 10. júna 2021, Paríž, Roland Garros, semifinálový zápas je veľmi vyrovnaný, na sety je stav 1 : 1, v treťom sete vedie Krejčíková 8 : 7 a má mečbol. Loptička Grékyne končí niekde v blízkosti zadnej čiary a čiarový rozhodca hlási aut. Krejčíková dvíha ruky nad hlavu na znak víťazstva, ale vidí, že niečo nie je v poriadku, pretože hlavný empairový rozhodca si prichádza pozrieť stopu na antuke a vzápätí rozhodne o tom, že loptička bola dobrá, čo znamená, že stopa na antuke sa dotkla zadnej čiary. Nastáva ešte krátka diskusia medzi rozhodcom a Češkou o tom, či sa stopa skutočne dotkla čiary.

Záznam jastrabieho oka na našich obrazovkách ukázal, že loptička bola v aute. „That is an absolutely brutal error from the umpire“ (Bola to absolútna brutálna chyba epairového rozhodcu) pohotovo komentoval na Twitteri Andy Murrray, víťaz 16 ATP turnajov. V následnej v diskusii o zápase rovnako emotívne odsúdili túto chybu rozhodcu bývalá tenistka Barbara Schettová, Mats Wilander a Chris Evertová. Po nich to zopakovali mnohí športoví komentátori a následne aj takmer všetky elektronické a tlačené médiá. Evertová ešte po triumfe Krejčíkovej dôrazne vyzvala, že v budúcnosti by mal mať rozhodca pri týchto zápasoch v Paríži k dispozícii jastrabie oko.

Spoľahnime sa na jastrabie oko

Urobme teraz malú odbočku, ktorá mala potvrdzovať tragickú chybu rozhodcu v tomto zápase. Jastrabie oko (hawk-eye), mimochodom odvodené od priezviska Paula Hawkinsa, vynálezcu tohto elektronického systému, je grafický počítačový model dráhy letu loptičky, ktorého vstupné údaje zabezpečuje asi desať vysokorýchlostných kamier v nejakých optimalizovaných snímacích miestach. Bol teda vyvinutý ako reakcia na problémy s vizuálnou identifikáciou miest dopadu lôpt pri rôznych hrách. Najväčší úspech má však pri určení miest dopadu na rýchlych tvrdých tenisových povrchoch. (Toto miesto sa „dopočítava“ zo zaznamenanej dráhy letu.) Tam je skutočne veľkým pomocníkom, pretože šance rozhodcov určiť, či loptička je alebo nie je v aute (pokiaľ dopadne v blízkosti hraničných strán kurtu) nie sú veľké. Situácia na antukových kurtoch je však iná. Loptička totiž na nich zanecháva stopu. Takže pri všetkej úcte k tomu, čo dokáže jastrabie oko, pravdu o mieste dopadu tenisovej loptičky hovorí jej skutočná stopa a nie jastrabie oko. Ak by sme teda porovnávali skutočné miesta dopadu s miestami modelu jastrabieho oka, dostali by sme dobrý obraz o chybách tohto systému. Jeho tvorcovia to určite robia a na základe tohto porovnávania tento systém neustále vylepšujú. Bežný televízny divák tenisových prenosov si tieto chyby mohol všimnúť už dávno pri paralelnom zábere na skutočnú a imaginárnu stopu. Nestáva sa to však na antuke často, pretože nik nemá záujem na tom, aby sa počas zápasu nespočetnekrát dokazovalo, že skutočné a imaginárne stopy sa kryjú málokedy. Sú tu však aj iné evidentné dôkazy o chybách tohto systému. Stopa jastrabieho oka je jasne ohraničená plocha, čo sa od reality výrazne odlišuje. Už z fyzikálneho princípu dopadu loptičky na tento povrch, nemôže byť táto stopa jasne ohraničená, tak ako nemôže byť jasne ohraničené miesto dopadu meteoritu alebo delostreleckého granátu na zemský povrch. K tomuto záveru prídete aj bez toho, aby ste niekedy hrali tenis na antuke.

Ak by teda uprednostnil túto virtuálnu stopu jastrabieho oka pred reálnou stopou nejaký mladý počítačový hráč tenisu, ktorý zároveň nikdy nehral skutočný tenis, dala by sa táto kritika rozhodcu snáď pochopiť. Ak to však robia bývalí špičkoví profesionálni hráči, je to naozaj prekvapujúce. Je to niečo podobné, ako keby ste uprednostnili pohľad na obrazovku so včerajšou predpoveďou počasia (ako výsledok komplikovaných fyzikálnych modelov) pred pohľadom zo svojho okna. Alebo ešte „lepšie“, ako keby ste uverili počtu predpovedaných infikovaných koronavírusom zistených z nejakých matematických modelov namiesto reálnych údajov z nemocníc a testovacích miest.

Už bez ohľadu na to, ako milujeme dosť absurdný pojem virtuálnej, teda neexistujúcej reality, teda počítačového prostredia simulujúceho skutočnosť, mali by sme aspoň v tenise uprednostniť skôr tú realitu. Tento problém nadraďovania nejakej fikcie nad realitu však výrazne presahuje štvrtkový semifinálový zápas v Paríži.

Tí, ktorí sa nepridali k väčšine

Predsa len, zopár zahraničných športových komentátorov a tenistov sa postavilo na obhajobu rozhodcu. Zväčša argumentovali nepresnosťou jastrabieho oka a jeho nevhodnosťou pre antukový povrch. Pravda je trochu iná. Jastrabie oko možno hodnotiť ako veľmi presné a pri aspoň orientačných znalostiach o jeho komplikovanom technickom riešení možno jeho tvorcom iba blahoželať. Presnosť alebo nepresnosť je však relatívny pojem a jeho tvorcovia sú o nich informovaní veľmi dobre. Musia to totiž uviesť ako jeho technické parametre v podobe čísel vyjadrujúcich percentuálny podiel jeho omylov a zároveň veľkosti týchto omylov. Tieto údaje musia mať k dispozícii aj organizátori turnaja v Paríži a veľmi dobre vedia, prečo tomuto systému nedávajú prednosť pred rozhodcami. Stopy na antuke by ho usvedčovali z toho, že rozhodcom nemôže konkurovať. Jeho nepresnosť na úrovni niekoľkých milimetrov prípadne až centimetrov na rozhodovanie o tesných autoch na antuke nestačí. Na tvrdých povrchoch nám totiž nezostáva nič iné, ako sa naň spoľahnúť, čo však neznamená, že mu máme plne veriť. Tvrdenie o nevhodnosti jastrabieho oka pre antukový povrch je pravdivé jednoducho iba z toho dôvodu, že antuka tomuto systému robí zlú reklamu.

Stopa loptičky na antuke

Vráťme sa k reálnej stope loptičky na antuke. Tá skutočne (na rozdiel od tej imaginárnej) môže byť témou oprávnenej diskusie a bola aj v prípade spomenutej spornej loptičky. Dôvodom je práve difúzna, teda nejasne ohraničená stopa dopadu, predovšetkým jej zadná časť vytváraná pri postupnom približovaní loptičky k nerovnému povrchu kurtu pod malým uhlom. (Najširšia časť tejto stopy zodpovedá dotyku deformujúcej sa loptičky.) To, či sa dotýka alebo nedotýka, o tom môže rozhodnúť iba rozhodca, ktorý má možnosť pozrieť si ju z blízkosti a z rôznych strán. Aj ak sa nedotýka, loptička môže v zriedkavých prípadoch byť dobrá. Je to vtedy, ak loptička dopadne na plastovú čiaru vymedzujúcu hraciu plochu a tá máličko vystupuje nad povrch kurtu.

Na záver

Takže tešme sa obrovskému úspechu Barbory Krejčíkovej. A keby náhodou niekoho zaujímalo, prečo sa vlastne hrá tenis na antuke, ktorá vlastne tak trochu kompromituje jastrabie oko, môže sa to dozvedieť v júnovom čísle vedecko-populárneho časopisu Quark.

Obrázok: Diskusia medzi Češkou Barborou Krejčíkovou a empairovým rozhodcom o inkriminovanej stope na vyššie spomenutom semifinálovom zápase v Paríži.

Teraz najčítanejšie

Karol Jesenák

Prof. Ing. Karol Jesenák, CSc.
Anorganický chemik
Pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave