Denník N

Štrajkokaz

Pani prezidentka povedala, že Najvyšší súd svojím rozsudkom vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej obnovil dôveru verejnosti v súdnu moc. Záujem médií o túto kauzu je pochopiteľný. Už len z úcty k pamiatke kolegu.

Predsa len. Najvyšší súd ústami predsedu senátu povedal, že v odôvodnení rozsudkov by sa nemala objavovať veta o mediálnom tlaku.

Pochybnosti o hodnotení dôkazov zo strany súdu prvého stupňa boli aj podľa názoru sudcov najvyššej inštancie namieste.

Tieto pochybnosti boli zdôrazňované v desiatkach mediálnych výstupov ešte pred vynesením dnešného rozsudku. Veľa rozhovorov a vyjadrení zástupcov poškodených, prokurátorov špeciálnej prokuratúry, vyšetrovateľov spochybňovali verdikt špeciálu. Ešte aj ministerka spravodlivosti sa pred vynesením dnešného rozhodnutia vyjadrila, že by zvrátila rozhodnutie najvyššieho súdu, ak by potvrdil oslobodzujúce rozhodnutie súdu prvého stupňa.

V tejto atmosfére sa prediera na povrch „štrajkokazná“ myšlienka. Naozaj je rozhodnutie výsledkom spravodlivého posúdenia sudcov ?

Keby som ako advokát nevidela viacero rozhodnutí, ktoré neboli médiami a ministerkou, prezidentkou a iným ťažkým kalibrom sledované, a len ťažko ich vedeli klienti akceptovať ako spravodlivé, ľahšie by sa mi verilo, že rozhodnutie, ktoré vzniklo v takejto atmosfére je naozaj výsledkom spravodlivosti.

Aby sa vedelo o čom píšem, a že nechcem nikomu krivdiť, budem rozhodnutia na ktoré mierim  vo svojich blogoch približovať.

Túžba po právnom štáte a spravodlivosti pre všetkých klientov, aj tých malých a bezvýznamných, ma vedie k záveru, že áno. Že pani prezidentka mala pravdu a súdy nastúpili na cestu obnovenia dôvery verejnosti v to, že rozhodujú spravodlivo. Zavrhujem nutkavú myšlienku, že sa jedná o spravodlivosť vynútenú a čo by bolo keby taký obrovský tlak médií nebol.

Ale to by som zase krivdila sudcom. Alebo médiám, že vyvíjali tlak. Tak si vyberte.

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..