Súdna psychológia – lož alebo fraška – Kauza Cervanová – 34. časť

Pokračovanie.

Rozpútal sa boj o sociálnu prognózu. O čo tu išlo? Navonok o nič, v skutočnosti o život:

Bola zneužitá akademická pôda Univerzity Komenského:

1/ Ústavom súdneho lekárstva a jej primárom MUDr. Vladimírom Porubským.

2/ Gejzom Dobrotkom a Katedrou psychológie Filozofickej fakulty. 

3/ Katedrou trestného práva Právnickej fakulty zastúpenou prof. Dr. Milanom Čičom. Kauza Cervanová bola konzultovaná na akademickej pôde. Ako právne a vecne čistá bola doporučená k podaniu obžaloby.

Odmenou štátnej moci bolo kreslo Ministra spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky  ktoré si Pješčak (1983-8) s Čičom (1988-9) v apríli 1988 vzájomne odovzdali. Aby toho nebolo málo, obaja sa stali akademikmi.

Pošliapaná nedotknuteľnosť akademickej pôdy bola epizódou. Surového eštebáka trápilo možno len to, že ani jeden z obžalovaných nepotvrdil jeho neomylnosť.

Dosah mal aj na ťažko chorého a totálne indisponovaného Brázdu, ktorého neposudzoval ako psychológ, ale psychiater. Medicínske úkoly plnil rád a s nebývalým nasadením. Bez výhrady svedomia, rozumu, kompetencie i pochybnosti. 

Aby dielo dostalo nejaký pátos, nazval ho sexuálnym lynčom. S názormi majstra sa JUDr. Kliment vnútorne stotožnil. Rád a často sa na ne odvoláva.

Pripomínam, že neexistoval žiaden, či už vecný alebo právny titul zo zločinu kohokoľvek obviniť.

Ako dospel k záveru, že 4 obžalovaných je potrebné vešať, sa môžeme len domnievať. Žiadna metodologická chyba nie je ospravedlnením neospravedlniteľného – najmä po tom, čo svoje posudky vyhlásil za nesprávne.

Vyšetrovacia verzia majstra kata bola zneužívaná už v roku 1976, teda vznesením obvinení voči Jánovi Hrmovi, Petrovi Kovačičovi a Viliamovi Cintulovi. S podporou tých istých „dôkazov a svedkov“.

Na ich likvidácii kolaboroval s ŠtB až do definitívneho prerušenia trestného stíhania, hoci dôvod ich väznenia v trestných spisoch je spoľahlivo dohľadateľný – boli založené na krivých výpovediach agentov ŠtB.

Pracovná verzia i svedkovia zostali, vymenili sa len mená obvinených.

Taktiež vedel, že pri účelovej likvidácii Jána Hrma a Miloša Kocúra stáli tí istí podvodníci – mjr. Hanko, pplk. Stanko, npor. Šimek a stržm. Rožnovský. Riadil ich budúci vedúci katedry vyšetrovania Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti npor. Miloš Jiskra. Bol odmenený.  Nezaslúženou hodnosťou i doktorátom práv.

Do špinavých hier vtiahli dokonca toho istého „korunného svedka“, s veľkou pravdepodobnosťou v tiesni. Krivé svedectvo zaplatil životom. Pomocného stavebného robotníka – notorického alkoholika Lukáča Karabínoša „objavili“ mŕtveho ešte pred zahájením hlavného pojednávania. Po tom, čo zmenil výpoveď a z únosu Cervanovej namiesto Jána Hrma označil Miloša Kocúra.

Neodstránili ho ako Ladislava Macháča. Na Zlatých pieskoch ho zabilo nejaké auto …  modus operandi s rukopisom ŠtB.

To že pracovná verzia Pješčaka, odporuje zadováženým dôkazom a expertíznym zisteniam vedel majster kat od zahájenia trestného stíhania. Kliment pravdepodobne nič. Načo by spis aj otváral, veď Dobrotka a Serbová boli dostatočnou zárukou sladkého ničnerobenia. Veril im a spoľahol sa.

Tak to u nás chodí už niekoľko desaťročí, verejne sa o tom vie, aj hovorí a stačí si vypočuť novinára, ktorý si tým všetkým aj prešiel:

V skupine ustanovenej štátnou bezpečnosťou som sa ocitol ja, MUDr. Zimáková, Brázda, Varga, Dubravický, MUDr. Kraus, Kocúr a Lachmann. Neexistoval ani jeden jediný svedok, ktorý by účasť ustanovených na diskotéke niekedy potvrdil. Krivé svedectvá sa začali generovať pod nátlakom v celách predbežného zadržania.

Menovanie vyšetrovateľa za nezávislého súdneho znalca bolo naskrz nezákonné. Znamenalo spreneveru celého súdneho konania a 4 konkrétnych životov. Cieľom Dobrotku nebolo prípad objasniť alebo vyšetriť, ale definitívne uzatvoriť a pred očami verejnosti navždy pochovať!

Doc. Dobrotka sa v spoločnosti rád a často štylizoval. Žiadna genialita Lecter Hannibala. Nič v ňom nebolo, aj keď sa vo vyšších kruhoch za čosi podobné vydával. 

Vedel, že doznanie Andrášika nebolo žiadnym doznaním, ale produktom Fagana a Stanka. Za roztopaš si vyžobral 1000.- Československých korún… Len na okraj veci. Za 33.- € by hlavu nešiel uťať ani posledný primát z Černákovej esbéesky.

Nie je zaujímavé, koľko za „posudky“ zhrabol, ale koľko pracovných hodín si za študovanie spisu vyúčtoval.

Pred uzatvorením vyšetrovacích spisov a oboznámením sa s výsledkami „vyšetrovania“ som bol dňa 07.12.1981 obvinený z vraždy. Vykastrovaný trestný spis v rozsahu približne tisícky strán som dostal len k nahliadnutiu. S upozornením Lamačku, že na viac nemám právo.

Ja, obvinený z vraždy, som dostal spis na 18 hodín:

Hoci ma nikdy nezlomili a nebolo ani čo čítať, majster kat moje výpovede „študoval“ 35 hodín.

Prokurátor Valašík trištvrte roka.

Predsedníčka senátu pani JUDr. Smolová jeden rok a pol.

„Sudcovia“ Kliment s Michálikom spis prechovávali celé dva roky.

Ústavný súd dostal pravdepodobne len pokyny, pretože spis sa do Košíc ani nedostal. Nachádzal sa v Bratislave a Andrášik do neho pravidelne vstupoval. Každá návšteva je protokolárne zaznamenaná.

Doznania v Kauze Cervanová dokonale korelujú s pracovnou verziou a zápiskami Eduarda Pálku. Boli objavené v Kaniciach a sú dôkazom bezcharakterného informovania denníka Postoj a jeho  šéfredaktora.

Vzhľadom k tomu, že každé pátranie by malo byť zahájené na logických predpokladoch a dôkazoch do seba zapadajúcich, v Kauze Cervanová to tak nebolo. Dôkazy boli fabulované a fabrikované na Pálkovej a Dobrotkovej zvrátenosti v kontexte s požiadavkami štátnej bezpečnosti a Pješčaka.

V knihe „Portrét právnika a kriminalistu“ to síce spochybňuje, ale dôkazy objavené v Kaniciach riadiacu rolu plne potvrdzujú:

K šibeničnej cieľovej odmene sa Dobrotka dopracoval 222 hodinami štúdia spisu. Hoci v prípade figurovalo 7 obvinení, Majster kat ho určite 7x neštudoval. Neštudoval žiaden spis, veď bol jeho otcom. Ako „vyšetrovateľ“ a poradný orgán ho od počiatku tvoril.

Psychológ Dobrotka rozhodoval, ktorého recidivistu a sadistu ku komu priradiť. Pješčak ho nepovolal, aby pri výsluchoch lámal hnáty, na to mal Taligu, Augustína a Hubceja. Bol povolaný organizovať cely a časť vyšetrovateľov. Tí nielenže neovládali pravopis, ale pod obraz boží sa ožierali. Až tak, že niektorí trpeli farbosleposťou, čo potvrdil aj dozorujúci prokurátor Valašík:

Keby bolo v prípade obvinených ďalších 10 osôb, majster kat s Kováčikovou by si vyúčtovali 17 násobok prešustrovaného času. Bulharský koeficient nebol vzorcom len pri stanovení počtu „vrahov“, ale aj cieľových odmenách.

Čo agenti ŠtB študovali v „recidivistovi“ Dubravickom je dodnes záhadou, pretože Dubravický bol jediný, kto ich prekukol a odmietol. Nedal sa ani vyšetriť, ani „vyšetriť“.

61 hodín rozjímania o človeku, ktorý nebol ochotný prehodiť ani len jedno jediné slovo, bol výkonom naozaj pochybnej obživy:

Nič to na veci nezmenilo. Na šibenicu bol doporučený aj bez Rorschacha, Handtestu a Rybaka.

Docent Dobrotka pred súdom v roku 1993 vyhlásil, že došlo k metodologickej chybe, pretože jeho sociálna prognóza nebola správna.

Zdôrazňuje najmä ochranu spoločnosti, obhajuje tresty smrti a názor, že forenzná psychológia zastúpená jeho školou sa nikdy nemýlila. Možno mal aj pravdu. Neomylnosť socialistických súdov je štatisticky aj dôkazne potvrdená – hlasom zo záhrobia dodnes nik nenačúva.

Nebolo potrebné nikoho vešať, ale ak by boli štyroch aj obesili, prinízke riziko justičného „omylu“ ospravedlňuje všetky obete pedofilov, homofilov, kozofilov, nekrofilov a všetkých zástancov múdrostí viacnásobných opakovaných súloží bez gynekologických nálezov.

Doznaním Kocúra, že znásilňoval ešte aj mŕtvolu sa kalich normálnosti pravdepodobne prelial. Neochota sexuoložky MUDr. Edity Šípovej podieľať sa na stínaní hláv a ochota psychológa Dobrotku suplovať okrem psychiatra ešte aj sexuológa boli odmietnuté pribratím pražských sexuológov. Zuby kostlivca cvakli naprázdno. 

Dubravický alias Rakovina, ktorého sa „všetci tak báli“, že na povel a rozkaz znásilňovali – niektorí dokonca pod hrozbou použitia „Kocúrovej pištole“ (ak ste normálnosťou mjr. Hanka zaskočení nepochybujte, predstavy občas triezveho vyšetrovateľa mi boli podsúvané formou dobre mienenej rady) – žije usporiadaný život, nikomu sa nepomstil, nikoho nezlikvidoval a nevie ani, čo slovo omerta znamená.

Metodologický omyl psychológov súd neimplementuje do konania. Naopak. Klimentov senát obžalovaným tresty zvyšuje nadoraz hornej hranice trestnej sadzby.

Gejza Dobrotka prehlásil, že keby bol v roku 1982 vedel, že ani jeden z obžalovaných nebude v budúcnosti recidivovať, doložku pre vykonanie trestu smrti by určite nepodpísal. To znamená, že prognózu neprevychovateľnosti vo všetkých prípadoch anuloval.

Trestný spis je teda explicitným  svedectvom, že Juraj Kliment, Štefan Michálik, Martin Hanus a Peter Tóth ho verejnosti predložili len v častiach, ktoré boli v čase rozhodovania „súdu“ 10 rokov neplatné!

V účelových knihách zverejnili informácie, ktoré boli v roku 1993 odvolané. Stali sa však dôkazom, že opäť som stál pred súdom inkvizície, ktorý súdil na základe trestného spisu, ktorý sudcovia nevideli, nečítali, nepoznali, ale servilne slúžili.

Nik dodnes nevie, čo na nich Valašík má. V jeho kancelárii na GP SSR bola uskladnená všetka špina zhromažďovaná počas normalizácie.

Či si súdnu zápisnicu pána Dr. Vlčeka z roku 1993 prečítali členovia Serbovej poroty je irelevantné, pretože proces bol kontrolovaný priamo z NS SR.

Poznamenávam, že obžalovaní Kocúr a Andrášik žijú životy úplne bežných a bezúhonných občanov. Dostali absolútne tresty bez jedinej poľahčujúcej okolnosti, napriek posudku, ktorý  bol v čase rozhodovania „súdu“ vyše 10 rokov neplatný. Rozhodnutie Klimenta vnímam ako povel veliteľa popravčej čaty.

Aparát štátnej moci je vtiahnutý do nebývalých schém arogancie, ľudskej hlúposti a krutosti. Korupčnej symbiózy tajných a súdnych rozhodnutí, ktoré nemajú so spravodlivosťou nič spoločné. Panoptikum spravodajských väzieb prekvitá ponukou služieb tej najbizarnejšej predstavivosti. Nejedná sa tu len o inštitút spolupracujúceho obvineného pretransformovaného na svedka, ale aj následnú kontrolu a dohodu o vine a treste. Je určená pre vyvolených a je ňou možné kohokoľvek zničiť.

Kto bol Doc. PhDr. Gejza Dobrotka CSc.?

Bol legálnym nástrojom nelegálnej štátnej moci, ktorej nezákonnosť prekrýval legitimitou svojho postavenia.

V Kauze Cervanová kontroverzná osoba. Pre 4 obžalovaných majster kat, neskôr korunný svedok ich neviny.

Doc. Dobrotka usvedčil vyšetrovateľov z organizovaného zločinu a nezákonného konania. Jeho svedectvo spochybnilo všetky dezinformácie o tzv. doznaniach.

Na jednej strane to bolo dobové monštrum, na tej druhej niktoš, ktorý žil cez čiaru. Názormi, veľkou hubou a vzdušnou genialitou. Znepriatelil si najmä tých, ktorých z duše nenávidel. Kolaboroval pod tlakom okolností a z donútenia.

Odvďačili sa mu ponížením. Azda tým najpotupnejším. Podobne ako z Andrášika, aj z Dobrotku urobili práskača. Teda niečo, čím nielen on, ale aj oni sami opovrhovali. Doc. Dobrotka nedonášal to čo počul, ale to čo riadiaci dôstojníci počuť chceli.

Po roku 1989 sa im to pokúsil vrátiť. Valašíkovo komando usvedčil zo sprisahania a zločinov, za ktoré mali byť niektorí postavení pred súdy.

Doc. Dobrotka nebol podomový udavač a nebol  vecou na jedno použitie. Bol systémovou súčasťou organizovaného zločinu a „svedkom z povolania“. Škrípajúceho, ale dobre zabehnutého mechanizmu fungujúceho v Slovenskej republike do dnešných dní.

Nejednalo sa tu o privatizáciu, reprivatizáciu alebo reštitúcie. Došlo k únosu časti štátu, kde vlastníkom práva, pravdy a spravodlivosti sa stal úzky okruh naslovovzatých grázlov.

Aby som nebol príliš osobný, v príčinných súvislostiach si životný účet majstra kata všimol aj jeden z jeho bývalých poslucháčov, priateľov a kolegov, bývalý poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR a Národnej rady SR, doktor psychológie pán František Šebej.

Napriek útrapám a skúsenostiam ďakujem bohu. Nie za to, že som stret s Gejzom Dobrotkom kedysi ustál, ale za to, že po ňom na tomto svete nezostala žiadna genetická stopa.

Pokračovanie nabudúce.

Pavel Beďač – obeť justičného zločinu

Kauza Cervanová, 1. časť  – Zglejené bratstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 2. časť – Obludné zločiny Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 3. časť – V cele predbežného zadržania 

Kauza Cervanová, 4. časť – Teror na XII. správe MV 

Kauza Cervanová, 5. časť – Výroba korunného svedka

Kauza Cervanová, 6. časť – Diverzia Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 7. časť – Ukradnuté alibi

Kauza Cervanová, 8. časť – Pod strechou „spravodlivosti“

Kauza Cervanová, 9. časť – Žaloba väzňa 15 896

Kauza Cervanová, 10. časť – Sudca Kliment a jeho „dôverníci“

Kauza Cervanová, 11. časť – Paranoidný schizofrenik v pazúroch ŠtB + doznania z cely

Kauza Cervanová, 12.časť – Zmarené prípravné konanie

Kauza Cervanová, 13. časť – Posolstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 14. časť – „Sudca“ Kliment a jeho klamstvá

Kauza Cervanová, 15. časť – Majestát pravdy „sudcu“ Klimenta

Kauza Cervanová, 16. časť – Kompiláty eštebáckej tvorivosti

Kauza Cervanová, 17. časť – „Sudca“ Kliment, čo odpoveď to klamstvo

Kauza Cervanová, 18. časť – Detektor lží, polygraf, veda a paveda

Kauza Cervanová, 19. časť – Bezcharakterné, nehodné a podlé

Kauza Cervanová, 20. časť – Generálny prokurátor Kliment?

Kauza Cervanová, 21. časť – Lži, logika a Generálny prokurátor SR

Kauza Cervanová, 22. časť – Komplex sadistickej nenávisti

Kauza Cervanová, 23. časť – Autorita bez autority

Kauza Cervanová, 24. časť – Prišívači vrážd a ich tlačovka

Kauza Cervanová, 25. časť – Klamstvá na pôde Národnej rady Slovenskej republiky

Kauza Cervanová, 26. časť – Súdna patológia 1

Kauza Cervanová, 27. časť – Súdna patológia 2

Kauza Cervanová, 28. časť – Súdna patológia 3

Kauza Cervanová, 29. časť – Súdna patológia 4

Kauza Cervanová, 30. časť – Jeden spis, dve rozhodnutia

Kauza Cervanová, 31. časť – Súdna psychológia a Majster kat

Kauza Cervanová, 32. časť – Súdna psychológia, univerzitná a akademická pôda

Kauza Cervanová, 33. časť – Súdna psychológia a jej dekadencia