Denník N

V. Staviarsky: Záchytka (Čitateľský denník 33/2021)

„‚Buďte k tým chudákom ľudskejší!‘ vravia nám.
‚Sú to predsa pacienti!‘
Prichádzajú na kontrolu, dívajú sa, ako tu s nimi zaobchádzame, či im tu náhodou nelámeme väzy. Vtedy sa krotíme.
‚Nech sa páči, vaša posteľ. Vyzlečte sa!‘
V skutočnosti to vyzerá ináč. Chlapík na vás skočí, šije do vás päsťami, schmatne zo stola nožnice, prebodne vám nimi stehno. Takí sú tí naši pacienti.“

Keďže moja pani pracuje na psychiatrii, častokrát doma nachádzam knihy o poruchách a závislostiach a sem-tam si aj niečo z nich prečítam. Zväčša to je literatúra písaná odborným jazykom, takže len preletím najzaujímavejšie pasáže, ale tentokrát som objavil text písaný z pohľadu laika slúžiaceho v prvej línii.

Záchytku (ktorú, mimochodom, ilustrovala moja spolužiačka z výšky Katka Rybnická) tvorí séria krátkych spomienok na prácu z alkoholikmi a delikventmi — bezdomovci, násilníci, rozbité rodiny i hlavy, preťaté žily. Víťo Staviarsky, aktuálne najznámejší asi ako režisér filmu Loli paradička, v nej popisuje svoje každodenné pracovné dni v bývalom protiatómovom kryte slúžiacom ako záchytka.

Kapitoly to sú síce krátke, ale veľmi intenzívne. Doktor, ktorý sa pomiatol počas operácie a odišiel s črevami pacienta vo vreckách. Ľudia skákajúci z okien. Staré revolvery namierené na rodiny s deťmi. A to všetko čítate s vedomím, že sa to aj naozaj stalo.

V druhej polovici sa krátke zápisky zmenia na súvislý príbeh, ale vzhľadom na to, že celá kniha má len niečo cez sto strán, prečítate ich aj vďaka hutnej atmosfére na jedno posedenie. Posedenie pri káve. Pre istotu.

V. Staviarsky: Záchytka
Mária Staviarska 2016
111 strán
*
85 %
*
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, comicsoch, kultúre, Bardejove a tak podobne.