Mustapha bojoval za svoju deportáciu naspäť domov

Mustapha je jedným z mladých ľudí, ktorí sa pokúsili o ilegálny útek z Gambie. Dnes je naspäť v Gambii. Je súčasťou kampane, v ktorej sa snaží presvedčiť mladých ľudí, aby neurobili takú istú chybu ako on. Snaží sa ich odhovoriť od ilegálnej migrácie.

„Neskúšajte to,“ hovorí. „Je to cesta smrti. Upozorňovali ma na to, že si mám pozrieť príbehy na sociálnych sieťach a v televízii. Hovorili v nich, aké je to nebezpečné. Ale pomyslel som si, sú to len médiá. Pôjdem a sám sa o tom presvedčím.“

Podarilo sa mu dostať do Líbye, kde ho zatkli. Musel utekať pred políciou, civilistami, aj povstalcami. Nakoniec ho chytili vojaci. Vo väzení strávil 3 mesiace.

„Vo väzení nás líbyjská polícia týrala a bila,“ hovorí. Nadviazal kontakt s ďalšími utečencami z Gambie, aby bojovali za svoju deportáciu späť. Aby mohol varovať ďalších mladých ľudí pred touto cestou. „Teraz keď sme doma, snažíme sa sformovať organizáciu, ktorá zabráni mladým ľuďom nelegálne migrovať.“

Bineta– matka, ktorá stratila syna

Bineta je takisto z Gambie. Ona sa rozhodla v Gambii ostať, ale svojho syna od migrácie odhovoriť nedokázala.

„Povedal nám, je to tu príliš malé, chcem vám kúpiť lepší dom. Videl odchádzať iných mladých ľudí a chcel urobiť to isté. Povedali sme si: Keď chce odísť, musíme to rešpektovať.“ Jej syn Djibril odišiel do Španielska. „Dlho sa neozýval, tak sme zavolali jeho kamarátom. Povedali, že loď sa prevrátila. Takto sme sa dozvedeli o jeho smrti. Môj manžel z toho veľmi ochorel. Veľmi sa trápil, až kým nezomrel. Tiež som veľmi trpela. Už nikdy  neuvidím môjho syna. Zvykol hovoriť, že by pre mňa urobil čokoľvek. A teraz som ho navždy stratila. Odvtedy robia moje deti všetko, aby sme dokázali prežiť. Odchod je zlý nápad. Každý by sa mal naučiť ako zvládať ťažké situácie doma. Môžeme žiť kdekoľvek. Všade sú príležitosti, len je potrebné naučiť sa ich uchopiť. Nezáleží na okolnostiach. Migrácia je ako samovražda. Jedno z mojich detí odišlo a už nikdy sa nevráti. Už nikdy nenechám odísť svoje dieťa do Európy. Poviem každému, koho stretnem: Nenechávajte svoje deti odísť.“

Pozrite si jedno z videí, ktoré k téme migrácie pripravili Junior Ambasádori UNICEF. Nájdete v nej príbeh Mustaphu, Binety, ale aj mnohých ďalších. 

Ahmad sa odstal do Kanady, ale stratil rodinu 

Ahmad bol jedným z detí, ktoré rozprávalo o svojich snoch v roku 2015 v rámci kampane UNICEF v utečeneckom tábore Za’ atari v Jordánsku. Hovoril o tom, že denne prichádzajú do tábora tisícky ľudí a veľa z nich chce ísť ďalej. „Chcú uletieť a byť voľní. Ako vtáci. Cítim sa ako oni. Ako vtáčik zamknutý v klietke. Ak budem mať šancu uletieť, určite to urobím. Jeden deň z tohto tábora odídem.“

Dnes už žije Ahmad v Kanade. V deň, keď sa dostal do Kanady, sa v utečeneckom tábore narodila jeho sestra. „V ten istý deň sa udiali 2 najdôležitejšie udalosti v mojom živote.“

Ahmeda prijali do kanadského zdravotníckeho programu. „ Aj keď som dostal slobodu, po ktorej som túžil, aj keď som dostal šancu, ktorú som využil, zaplatil som za to obrovskú cenu. Pravdepodobne už do konca života svoju rodinu neuvidím.“ Často si prehráva videá na telefóne z dňa, keď sa spolu lúčili.