Denník N

Neignorujme PTSD

Posttraumatická stresová porucha (PTSD) je následkom traumy. Je liečiteľná a preto sa netreba vzdávať v hľadaní správneho odborníka alebo odborníčky. Taktiež môžu pomôcť aj rôzne svojpomocné skupiny. Podpora najbližšieho okolia a primeraná miera citlivosti a úcty v spoločnosti by mala byť samozrejmosťou.

S posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD) som nikdy nežila. Oboznamovala som sa s ňou, aby som mohla byť spoľahlivou partnerkou osobe, ktorá sa s ňou potýka.

Vzdelávala som sa pomocou rôznych materiálov a to najmä tými, v ktorých je PTSD následkom násilia. Okrem teórie a štatistík obsahovali aj príbehy ľudí so všetkými nálepkami. V starších dielach je zvykom, že tieto príbehy sú prerozprávané terapeutmi. V novších sú už častokrát autentické. Čím menej mlčíme, tým viac príbehov je porozprávaných priamo ľuďmi, ktorí ich prežili.

Počas života sa s ňou priamo stretne približne 7 – 8% populácie. Je častejšia u žien ako u mužov. Podlieha stigme a mnohým škodlivým mýtom, ktoré môžu spôsobovať neprimeranú hanbu u osôb, ktoré s ňou žijú.

Aké sú príčiny PTSD?

Medzi traumy, ktoré môžu viesť k PTSD, patrí fyzické násilie, domáce násilie, sexuálne násilie (aj keď ho na tele nevidno), náhla smrť milovanej osoby, prírodná katastrofa, vojnový konflikt, únos alebo aj závažná choroba. Proste čokoľvek, čo nás vo výraznej miere zaťažuje, v čom sme sa cítili bezmocne a pri čom išlo o život.

Aké sú prejavy PTSD?

Môže mať rôzne prejavy. Závisí to aj od toho, čo je danou traumatickou skúsenosťou, ktorá k nej viedla. Medzi najbežnejšie patrí:

  • Prenasledovanie spomienkami, ktoré sa v noci vynárajú v podobe nočných môr vyúsťujúcich v rôzne problémy so spánkom.
  • Hanba, vina a pocit špinavosti prispievajúce k nízkej sebaúcte a negatívnemu sebavnímaniu a to zas v sebadeštruktívne a sebasabotujúce myslenie a správanie.
  • Negatívne vnímanie sveta prejavujúce sa okrem čiernobielym, tým sa myslí najmä čiernym, myslením aj „prehnanou“ opatrnosťou, záchvatmi paniky či zvýšenou podráždenosťou.
  • Vyhýbanie sa všetkému, čo danú skúsenosť pripomína a to ako fyzicky, tak disociovaním. To môže viesť až k pochybnostiam o tom, či sa to vôbec stalo. K pochybnostiam o vlastnom úsudku a príčetnosti.
  • Najrôznejšie psychosomatické komplikácie od tráviacich problémov cez menštruačné bolesti až po problémy s tlakom.

PTSD častokrát sprevádzajú aj úzkosti, depresia, užívanie návykových látok, poruchy stravovania či sklony k samovražde.

Vzhľadom na to, aký veľký vplyv má na fungovanie človeka v každodennom živote, zvyšuje aj riziko straty alebo odchodu zo zamestnania, rozpad vzťahov či prepadnutia sa do chudoby a s tým súvisiace ďalšie a ďalšie problémy.

Ako podporiť svoju osobku žijúcu s PTSD?

V prvom rade je potrebné akceptovať fakt, že život s PTSD je mnohom bolestivý a vyčerpávajúci. Vyčerpáva osobu, ktorá ju zakúša aj ľudí vôkol nej. Aj podporujúce osoby sa teda stretávajú s veľmi intenzívnymi nepríjemnými emóciami ako je znechutenie, krivda, nenávisť či strach. Zdieľajú ich so svojou osobkou.

„Prežila som, pretože plameň vo mne horel výraznejšie ako plamene vôkol mňa.“

Úlohou ľudí vôkol nie je svoje osobky zachrániť. Ale vytvoriť priestor, aby tak mohli urobiť samy. Byť tam pre nich počas tých lepších dní, aj vtedy keď budú cítiť krivdu a ľutovať sa pre všetko, čo ich to stálo. Čas, ktorý mohli stráviť inak. Zničené vzťahy. Nevyužité príležitosti a premeškané zážitky. Či verziu budúcnosti, ktorú pre seba chceli a už si na ňu netrúfajú. Nie je to len samotná trauma, ktorá ich zraní, ale aj ich vlastné rozhodnutia učinené v čase, keď nemali kapacitu na nič iné ako utiahnutie sa či to, čo si o sebe a ostatných s rovnakou traumou vypočujú od známych či prečítajú na sociálnych sieťach.

„Je príjemné, keď ti niekto povie, že si cenená, milovaná a krásna len preto, aby ťa videl usmiať sa.“

A preto by sme im mali zas a znovu pripomínať, že sú viac ako to, čo sa im stalo. Že nás teší, že prežili a chceme, aby sa nevzdávali. Pretože my v nich veríme a prajeme im to. A pretože pre nás sú naďalej krásnymi dôležitými ľuďmi, ktorých si vážime.

Motivovať ich môžeme aj skutočnými príbehmi iných odvážnych žien a silných mužov.

„Dokonalý vzťah sú len dvaja nedokonalí ľudia, ktorí odmietajú vzdať sa toho druhého.“

A tak zamedzme tomu, aby sa pri nás cítili ako tí poškodení. Tak to predsa vôbec nie je. Odhaľme to svoje, čo sa za nami ťahá. Nechajme sa ochraňovať v situáciách, v ktorých sa bojíme. Ustúpme, keď sú na niečo šikovnejší. Nechajme sa rozmaznávať a obletovať. Raďme sa s nimi o ďalších krokoch. Pýtajme sa ich na názor. Spoločne redefinujme všetko, čo to vyžaduje.

Vzťah s PTSD môže byť jedinečným putom dvoch svojských nezlomných odvážnych ľudí.

Teraz najčítanejšie

Kamila Skokňová

Feministka. (Večná) Študentka (nielen) filozofie. Členka Mensy. Nadšenkyňa do psychológie, vzdelávania i futurizmu.